Takeho som mala doma uz ma 16 rokov a je skoro normalny 
, presne bol problem s kazdou zmenou pri vymene rocnych obdobi, ma svoj svet v ktorom mu je dobre a nepotrebuje byt ruseny. Malicka ho poludstila, jedina mu moze skakat po hlave aj stiskat ho, ale ozaj je v poriadku.
To mi pripomenulo,syn tiež vo veku tvojho syna sa nechcel zbaviť zimnej kombinézy,vonku už bolo 15°C a on stále chodil v zimnom oblečení.Neboj,to asi všetky deti majú také obdobie.
Dakujem dievcata. Ja som mala doteraz pocit, ze je to len take jeho obdobie, ale ten MM ma zaskocil, tak som bola donutena sa nad tym viac zamysliet.
Podla mna je to normalne, no poznam ludi, ktori z toho celkom nevyrastli, ked upraces byt a prehodis sosku s vazickou, pojdu okolo a automaticky vymenia tak ako to bolo a tiez na pracovnom stole maju veci presne ulozene a ked im to rozhadzes, fuh, ohen na streche.
poznam takych. Nebyt MM, tiez mam na to nabeh.
Je to úplne normálne. Moja najstaršia sa tak bránila novým topánkam, že sme ju násilím donútili k vyskúšaniu v obchode a doma okolo nich chodila dost dlho, az si ich nakoniec bola ochotna obuť. A nepomohlo by ani to, keby sme ju nenútili skúšať, a počkali na čas, keď bude ochotná si obuť nové, pretože ona si jednoducho musela zvyknúť na nové veci. Aj tričká, mikiny, čokoľvek jej vždy muselo v skrini postáť, zvyknúť si, až potom si to bola ochotná obliecť. Je to ešte malé dieťa, pre neho sa asi všetko mení pri rýchlo, asi sa cíti bezpečnejšie v starých koľajach, a kto nie? Pre nás sú zmeny tiež problém, nie?
toto iste riesila moja svokra pri mojej dcere, ked este nemala 3 roky... riesili to i v skolke, pretoze bocila od deti, dokazala sa sama, schovata pred ostatnymi prehrat cely den... a dcera autistka nie je...
nas syn, este nema ani 2 rocky, tiez ma svoje pevne navyky, pri ktorych, ked nieco zmenime, je zle... a myslim, ze nie je autista... len mu ten stereotyp dava istotu. je to jeho rezim. obuvame sa na jednom mieste, prideme domov, na jednom mieste ho mozem vyzut... bundicku modru {jasne, ze zimnu}, ciapocku LEN S USKAMI {flisovu, teplucku}, topanocky s kozusinkou {v kabelke mam zo dve tricka na prezlecenie, ked sa spoti... ked mu onamim, ze pod, ideme von, tak vybera to, na co je nauceny... ved ked mu bude fakt riadne teplo, vyzlecie to sam... sam dokaze stravit kvantum casu, odide do izby a sam kresli, sam sa hra, dokonca nas vytlaci z izby, aby sme ho nerusili... jeho potrebu byt sam respektujem, i ked je malicky, ma na to rovnake pravo, ako ostatni clenovia rodiny, ved i my potrebujeme obcas byt sami... a ked obcas trosku nakuknem, kolkokrat ma mlady vypeckovaneho taslera a tancuje o dusu
Takto si to aj ja vysvetlujem. Vravela som akurat MM, ze kebyze ma vlastnu izbicku, tak o nom cely den ani nevieme. Teraz si vezme hracky, zatvori sa do spalne a hra sa. Nedajboze si mala zacne vedla v obyvacke hrat na xylofon, uz vybieha, aby sme ho nerusili alebo mi vypne telku, ze ho rusim 
. S tym vyzuvanim aj u nas tak. A ked sa niekto vyzuje inde ako je urcene, ohen na streche.
všetky detičky majú rady zabehané veci a na nové si musia zvyknúť.
aj my sme mali takéto obdobie. 
na začiatkom jesene, keď sa zrazu zo dňa na deň ochladilo, som chcela malej obuť celé topánočky. ako na potvoru boli malé, cez leto vyrástla. takže, hovorím, obuješ si sestričkine, kým nekúpime nové. (majú rovnake nohy). pol hodiny sme sa prehovárali, prišla som aj neskoro do roboty , ale nepresvedčili sme ju, aby si aspoň na jeden deň obula tieto.
v zime ma išlo niekedy poraziť, keď som je dala dolu prvé rukavice. vresk, vresk. "najskou sa vyzvieka čiapka, a nie ukavicééééééé". museli sme rukavice dať naspäť, najskôr čiapku a až potom rukavice. papať iba svoju lyžičkou, mať iba svoj podsedák. ale ako vyrastá, už tak strikne netrvá na stanovenom poradí, už trošku ustúpi a aj moje nervy tak netrpia.
No takto to prebieha presne aj u nas. Najprv ciapka dole, potom bundicka, potom topanocky. Nesmie to byt naopak.
Ja mám doma dvoch takých starší je prvák... prídem po neho, všetky decká v tričkách na dvore a on bunda zapnutá až pod bradu (už našťastie tenká, lebo pozná čísla a na teplomery sa objavujú čísla nad 10°C). Mladší si za zimnými topánkami aj poplakal, ale našťastie ho už aj tlačiť začali. Aj za tričkami, z ktorých vyrastú smútia 
Starší mladšieho objíma, keď má jeho obľúbené tričko
Takže buďte v pohode, ešte si užijete 
No ja som z neho niekedy az na nervi, je pedant (po mne) a tvdrdohlavec (po manzelovi), tak sa nam to super skombinovalo . Ked vecer rozpravam MM zazitky, tak je mi do smiechu, ale v tej chvili sa musim riadne krotit, aby som ho neroztrhla . Musi to byt takto a v tomto poradi a basta.
ahoj. aj môj to niekedy robí, nechce nové topánky, nechce novú čiapočku :D svoje pyžamko zo škôlky si nosí ako jediný domov, každý den :D a ked nedajbože, spozná svoje oblečenie na samkovi, zle je!
My sme tak chodievali domov s papuckami .
Tangy,Taká istá som bola od detstva aj ja.Rodičia mi to neraz pripomenú aj teraz.A lepšie ako s kamarátkami som sa cítila s knihami.Bola som vyhlásená za najlepšiu čitatelku v obci.Doslova som čakala na nové knihy.Ani teraz nemám rada,ked nemám svoje veci na svojom mieste.Vyrastie z toho tak ako sme vyrástli všetci.
Dakujem .
Dievčatá, chcem sa spýtať, či je bežné správanie môjho trojročného syna, teda či to môže byť jeho vývojovým obdobím, povahou alebo je v tom niečo iné. Ja som v rodine tá ustráchaná, čo nájde problém možno aj tam kde nie je, riešim veci, ktoré by sa možno časom samé utriasli, ale včera prišiel za mnou môj manžel s otázkou, "či nemôže mať malý nejakú formu autizmu?" Naozaj neviem ako ho to napadlo, ukľudnila som ho, že netreba vo všetkom hľadať diagnózu a detičky škatulkovať. Malý je dosť živí, tvrdohlavý, skôr svojhlavý, ale rozumný, má skvelú pamäť. Nemá problém s integráciou do spoločnosti, skôr sa dá do reči s každým, no je skôr samotár. Zavrie sa do izby a tam sa sám prehrá aj dve hodiny. Len má veľký problém so zmenami. Musí sa ísť presne tou istou trasou akou sa chodí obvykle, keď ideme inou, dokáže celú cestu preplakať. Veci a hračky musia byť presne na svojom mieste. Včera sme boli kupovať topánky, v obchode sa hneval, nechcel si žiadne vyskúšať, lebo on chce nosiť tie staré zimné. Ráno než išiel do škôlky tak isto, nechcel si nové topánočky obuť. Podobne s oblečením, bundu si môže dať len zimnú, aj keď sa už oteplilo. Keď nemá čiapku, nechce ani prebehnúť od domu k autu.
Máte podobné skúsenosti s deťmi?