Ja by som dieťa dala na pozorovanie,na psychiatrické oddelenie.Takéto správanie určite nie je normálne.Možno psychicky trpí,že mu chýbajú rodičia.Ja viem,že v domove sa o deti dobre starajú.Lenže rodina je niečo iné.Určite by ste mali aj vy porozprávať so psychologom,alebo psychiatrom a spolu nájsť riešenie nad dalším postupom,ako s týmto chlapcom postupovať.
nerozumiem prečo sú v internátnej škole?? Majú nejaký zdravotný problém?
Veľmi dobre Ti rozumiem, moja adoptovaná dcéra sa správala veľmi podobne, takže viem, o čom hovoríš. Myslím, že len Ty sama v škole to nemôžeš zmeniť, chlapček určite potrebuje odbornú pomoc. Psychiater, psychológ, psychoterapeut,špeciálny pedagóg ...no a ešte by tam mala byť mama. Lenže tú nemôžeš nahradiť, si pani učiteľka, v detskom domove sú ujovia a tety. Práca s takýmto dieťaťom vyžaduje nekonečnú, nekonečnú, nekonečnú trpezlivosť, zúfať si a znovu nájsť silu ísť ďalej, nádej že to bude lepšie, chodenie do poradní, dávanie lásky, ktorú tento človiečik vytrvalo odmieta, dostaneš "facku"a vrátiš ju pohladením, ktoré tento človiečik zasa odmieta... No takto sme "kráčali" po našej ceste my - ja a moja Mária. Lenže Ty si nie mama, preto si myslím, že sa treba obracať čo najviac na odborníkov, poprípade spolupracovať s Detským domovom, z ktorého chlapček je-neviem, aký je tam vzťah, či existuje nejaké puto medzi ním a domovom...No, máš to ťažké martuška, ľúto mi je toho chlapčeka a tiež aj Teba.
. Píšeš, že sa im snažíš vynahradiť maminku, počas pobytu v internátnej škole. To je dobre.Lenže tento chlapček pravdepodobne nevie, čo maminka je, a možno sa aj bojí k Tebe pripútať, lebo sa bojí, že potom Ťa môže stratiť....Čo je vlastne aj pravda. Martuška, držím palce,Vám obidvom. Asi som Ti veľa neporadila. Objímama Ťa, aj Tvojho nezvládnuteľného žiačika. Prajem Ti, aby si ako pani učiteľka raz objavila cestu do jeho srdiečka, ktoré je pri všetkej jeho neposlušnosti určite citlivé a ubolené. 
iste máte v škole aj výchovného poradcu aj psychológa, určite by som radila spoluprácu s nimi a pre Teba iba veľa, veľa trpezlivosti, môj syn vyrastá s ADHD a pomáhalo, ak mal záchvaty hnevu-silno ho objať a držať až kým prejavy vzdoru neodznejú, chce to ale veľa sily a šikovnosti, pretože nie vždy dokážeš dieťa objať tak, aby sa nedokázalo hýbať, ja som synovi musela hlavne upevniť objatím ruky, lebo tými si ubližoval a ubližoval aj iným, a hlavne nikdy nezabudni objať ho zo zadu, lebo raz som ho objala tvárou k sebe a to bolo nem-dobre, bola som celé dohryzená a oplutá, ešte by bolo dobré zistiť u detského psychológa, či nemá nutkavé správanie ak nie dokonca OCD, ale to už zachádzam do extrémov a to nechcem, naozaj treba zistiť všeličo a dieťa treba dať vyšetriť psychológovi a psychiatrovi, na môjho syna veľmi dobre zaberala technika výchovy autistu, kartičky a dopredu oznámené veci, vedel sa s tým ľahšie vysporiadať, držím palce a objímam... ozaj ešte treba zistiť aj či nemá sociálnu fóbiu, ale to v takom malom kolektíve nehrozí .... dobré je aj zistiť akí sú /alebo boli/ rodičia...
Ďakujem krásne za odpovede, ste zlaté, maminy :)
Lienka, naše deti sú v internátnej škole, pretože to je jediná škola na Slovensku, ktorá sa venuje deťom s ťažko narušenou komunikačnou schopnosťou. Máme tu rôzne deti, a teda, aj z domova. No, a hoci som špeciálny pedagóg, s týmto chlapcom si neviem rady. Pozorujem ho po tieto dni viac a zisťujem, že hoci intelekt môže mať v norme, jeho správanie je infantilné, teda veľmi detské, tak na vek 2,5 roka, kedy si deti ešte cmúľajú prsty, hádžu sa o zem a podobne...
Mariajana a Sylvush, ďakujem moc za odpovede. Vidím, že nie som sama, čo sa takto s niečím borí :) Objatie je niečo, čo možno chýba aj mne, a preto to neviem tak stále dávať aj deťom...ale budem skúšať, možno časom môj žiačik pochopí, že ho mám rada a záleží mi na ňom...
(Inak, asi ho odporučím na rediagnostiku psychologického vyšetrenia, hoci je len prváčik... skúsim...možno čosi poradia aj iní odborníci :) Ale viem, že najmä láska, taká ozajstná i keď prísna, s hranicami dokáže posunúť ďalej...
Milé maminy!
Nie som mamina, ale mám 7 detí v triede, z toho tri problémové. Snažím sa im nahradiť maminku v čase, keď sú u nás v internátnej škole. Všetci sú prváci. Zvlášť si neviem nájsť cestu k jednému chlapcovi. Je z detského domova a doslova vynucuje si pozornosť citovým vydieraním - bije, hryzie ostatné deti, robí im zle, kričí, odmieta pracovať, nedá sa pohladiť, reaguje protichodne. Keď chcem riešiť konflikt, ktorý vyvolá (napríklad uhryzne spolužiaka)skôr, než mu stihnem niečo vysvetliť, vykrikuje, že som zlá, že ho bijem, že ma nenávidí a podobne a rovnako ako k deťom sa správa aj k dospelým. Vyšetrenia nepreukázali syndróm ADHD. Pedopsychiatrické vyšetrenie nepotvrdilo žiadne odchýlky.
Nepomáha ani kladná motivácia ani pravidlá, pretože ich jednoducho nerešpektuje a na tresty (napríklad chvíľku byť sám alebo nehrať sa s ostatnými)reaguje výbuchmi zlosti a zvýšenou agresivitou.
Neviem, ako mám k tomuto chlapcovi pristupovať a jeho správanie dosť zraňuje deti naokolo i mňa samotnú. Ďakujem za akékoľvek rady.