Dojčenie dnes?

Ja som bola tiez prekvapena, ked som zistila, kolko mamiciek v okoli nedojci, resp. dojcia kratko, dokrmuju a podobne. A to som si myslela, ze je trend dojcit co najdlhsie. Ja som tu uz o svojom dojceni viackrat pisala. Prveho syna som dojcila do roka a pol, teda do mojho dalsieho tehotenstva. Dceru dva roky, tiez do dalsieho tehotenstva, a najmladsieho dojcim doteraz. Ma 27 mesiacov. Pre niekoho je to uz asi ten extrem, co Kamila spomina, ale ja sa ho akosi neviem vzdat. Aj ked po takmer osmich rokoch striedavych tehotenstiev a dojceni je toho na organizmus privela. Ale kamaratka, laktacna poradkyna, mi vravela, ze priblizne v 30-tich mesiacoch veku dietatka dochadza k samoodstaveniu. Tak uvidime. Chcem to skusit. A mam skusenosti aj so surodeneckym dojcenim. Ked sa narodila dcera, syn mal dva roky a zacali sme sa znova dojcit. Ked sa narodil najmladsi, dcera sa uz prisat nevedela, ale starsiemu som odsavala, ked som mala viac mlieka. 

No vidíš za mojich čias ti hned dali umelé mlieko, dokonca pri mladšej už z pôrodnice ked som odchádzala, ale som sa zaprela a povedala naučím ju aby sa prisala. Bolo to hrozné a skoro som skončila so zápalom prsníka v nemocnici. No hurá podarilo sa až ako šesťtýždňová dostala hnačky a vysoké horúčky a skončila v nemocnici a skončilo moje dojčenie, snažila som sa ešte mesiac, ale vzdala som to. Pri staršej sa mi presne to isté stalo ale ako u trojmesačnej, dostala hnačky a zakázali mi ju dojčiť. No bolo to iné a ak v tom čase dieťa bolo dojčené do roka tak to bola rarita. Moje vnúčence sú na tom lepšie ako ich maminy. No čím dlhšie dojčili tak tým bolo horšie ich od toho odučiť. Skoro trojročného Andrejka som si zobrala na víkend domov lebo som chcela dcére pomôcť s odučaním, lebo sa jej začali rozpádavať zuby a boleli ju veľmi kosti. Prvú noc som zažila takú zúrivosť že som tomu nechcela ani uveriť, to mierumilovné dieťa odrazu bolo maniakom a bilo okolo seba a kričalo ja chcem mliečko, ja chcem mamu. Bolo mi ho tak ľúto ale druhá noc už bola oveľa lepšia a už ho odvtedy nedojčila. Zaujímave je aj to že mlieko samo ustupilo ako keby bolo cítilo že už netreba. Ostatné boli tak dojčené do dvoch rokov či do roka a pol. Myslím že to stačí.

Z príbehov mojich dcér viem že sú rôzne mamičky aj také ktoré dojčia aj 5 ročné deti, podľa mňa je to už choré a ubližuje už svojmu dieťaťu, lebo také dieťa sa veľmi ťažko odpúta od prsníka a teda aj mamy.

No mala aj kolegyňu ktorá ešte ako tehotná povedala že ona dojčiť nebude a nedojčila. Neviem neodsudzujem, myslím že je to na každej mamine ako to vníma a čo jej hovorí jej telo.

Moja mama hovorila že cez vojnu ženy nemali mlieko a tak varili od samého začiatku kmínovú polievku, ktorú dávali cez platienko a vyrástli t nich silní a schopní ľudia, viem to lebo jedna pani mi hovorila že ona porodila vtedy ked sa vrátili naspäť po okupácií do domu a nebolo nič, žiadne zásoby, žiadne jedlo, silná zima, mali so sebou jednú kravu ale tu nedojili lebo čakala teliatko a jej chlapec bol odchovaný na zapražkovej rascovej polievke.

Tak je veľmi ťažko povedať či je to najdôležitejšie pre dieťa alebo menej dôležité.

Ako tak pozorujem, čím "jednoduchšia" (= menej vzdelaná ale "cool") mamina, tým skôr dá dieťaťu umelé mlieko. A matky s VŠ vzdelaním sme v ich očiach v poradni vyzerali ako z čias dinosaurov tiež som junákov dojčila do 11 mesiacov, starší si ešte užil aj kašičky z môjho odstriekaného mlieka, prisať sa už nechcel. Ale sedával pri mne, keď som kŕmila mladšieho a držal ho za ručičku S mladším to bolo jednoduché, ťahal až ma medzi lopatkami pichalo  So starším to bolo horšie, narodil sa skôr, bol v inkubátore 3 týždne. Mliečko som mu odsávala a nosila mu, kŕmili ho z fľaše. Našťastie som mala mlieka dosť, zvyšným kŕmili iné bábätká. Doma sme na to išli postupne, najprv cez klobúčiky, keď podrástol, aj tie sme zrušili. Keď som otehotnela, tak zrejme sa zmenila aj chuť mlieka, to ma normálne odtláčal od seba 

Ja mam so slabym mliekom skusenosti. Syn vobec nepriberal (hoci rastol) a bol nervozny a placlivy. Jednoducho mu nestacilo. po UM automaticky zacal znova pekne priberat a ukludnil sa. 

Logicky je tvrdenie "slabe mlieko neexistuje" pre mna blud, rovnako ako kazde pausalizovanie. To mam tak rada, to je presne ako ked mudre knizky tvrdia, ze KAZDY clovek je schopny to a hento (napriklad ustvat gazelu, nekecam, aj toto mudre knizky pisu). Silne zavisi od organizmu matky, stravy, stresu, hormonov,ci napriklad aj roznych vrodenych poruch travenia atd. Vsak logicky len ked si vezmete, ze niektora matka ma problem s traviacimi enzymami a nedokaze teda stiepit prijatu stravu (co sa castokrat zisti az v pokrocilejsom veku).,Ako teda moze posunut potrebne latky dalej? Hm, absolutne nie som ziaden odporca dojcenia, minimalne do 6 mesiacov je to urcite to najlepsie, co moze matka dietatu dat. Len nerada vidim, ked ludia beru veci cierno/bielo.

Ja som dojcila obe deti asi do roka a pol, pre mna to bola samozrejma vec, v case ked sa narodili moje holky v porodnici nebola laktacna poradkyna. Nastastie som nemala problemy s dojcenim takmer ziadne, ziadne zapaly, nic. Mala som mensiu krizu alebo pocit ze mam malo mlieka ale proadarilo sa mi ju prekonat bylinkovym cajom. Dojcenie pre mna bolo nesmierne pohodlne a vyhodne. Obe som len dojcila do roka a az po roku som zacala s prikrmami. Nemali sme ziadne koliky, ziadne traviace tazkosti. Je pravda ze som vstavala v noci kazde 2-3 hodiny ale inak pohoda 

tak to klobuk dole :) u nas prikrmovanie s prvou mrkvickou  v piatom mesiaci

Ja už mám "veľké deti" 5r a 2r9m, takže už nejaký čas nedojčím. Ale ja aj mamičky v mojom okolí sme dojčili alebo dojčia relatívne dlho, vlastne ani nepoznám mamičku, ktorá by odmietala dojčenie. Ja som s dojčením skončila u oboch detí možno v 15m, keď už moje mlieko nestačilo.  A niektoré kamošky zvládli dojčiť až do 3 rokov a boli tiež spokojné ony aj ich deti :-)