Dokázali by ste to ?

ani sama neviem, mne takáto situácia vyhovuje, že som od môjho "kocúrika" závislá. myslím že tak to aj príroda zariadila, že muž sa má starať o ženu, aby sa cítila fajn a žena ma zariadiť teplo a lásku v dome, aby dom nebol domom ale domovom. neviem si predstaviť, že by som mu bola ako "nadriadená". ja sa mu radšej prispôsobím.ved hlavne že sa ľúbime!!!

no tak na chvíločku, možno na jeden dva dni by som si to vyskúšala ... aké by to bolo... len aby sa mi to nezapáčilo

...nuz, neviem ako inde, ale u nas moja nezavislost nerobila medzi nami dobrotu. Neslo ani tak o peniaze, islo o tu volnost....muzi su potvory, teda aspon ten moj, ked nevie, co si ma mysliet, tak mysli na somariny a mlci a trapi sa...Ja som bola volna v ramci prace, vyplata bola iba moja ako vreckove, vzdelavanie, cestovanie, syncek uz bol vacsi...pri obcasnych uletoch bol u starych rodicoch....
...momentalny stav, je teraz som zavisla, som na materskej, on je spokojny, aj ja som spokojna...nevadi mi, ze mam pristrihnute kridla, ved ich vsetkych lubim, len som sa dlho zmierovala s tym, ze nemam svoje financie....dva roky som mala blok nakladat so spolocnymi peniazmi. Mam vsetko odobrene, mozem vycestovat, lietat, ist na dovolenku...len mi je to uz tak sum a fuk a nie je to ono....

Sonia, prečítala som si tvoj blog trikrát - ale aj tak nerozumiem...

Necítim sa závislá na manželovi... A to napriek tomu, že som momentálne na rodičovskej dovolenke...

Nemyslím si totiž, že byť "sebestačná a samostatná bytosť" je o peniazoch...

A už vôbec netúžim po tom, aby bol na mne závislý iný dospelý človek...
Myslím si, že každý človek je sám sebe pánom... A zároveň sme si všetci rovní a nik nie je "nadriadený" druhému... Aj keby bol ten "nadriadený" prezidentom zemegule...

Nad nikým sa nepovyšuj, pred nikým sa neponižuj...

To že sa cítim nezávislá tak za to je zodpovedná moja myseľ.Nie peniaze, ale stav mojej mysle...Práve dnes ráno som sa pristihla ako premýšľam nad tým, že som konečne fakt šťastná, že konečne sa mi myseľ dostáva do stavu nezávislosti...Premýšľala som nad tým, že aj keď s manźelom preberám jeho pocity a on mi poviem, že ho vedú k tomu, źe sa chce rozviesť tak ja mu na oplátku poviem, že aj ja mám tie svoje a rozviesť sa nechcem...a on mi povie, dobre nechcem ťa nikam tlačiť... a ja mu poviem, vieš ani ja ťa nechcem nikam tlačiť...A normálne sa spolu bavíme bez bolesti, bez akejkoľvek závislosti jedného na druhom...On mi povie postarám sa o vás, aj domček si môžte s bratom kúpiť a pomôžem vám s rekonštrukciou a ja mu poviem no to teda nie ty budeš drieť a makať na nás?Je to úžasný pocit takto otvorene sa baviť o niečom čo by mohlo bolieť a zraňovať...A nebolí a nezraňuje, lebo myseľ je kdesi vyššie, kdesi mimo toho že je niekto na niekom závislý...Ale závislosť tu bola, keď som chcela manželovi kedysi povedať, že ma bolí keď vidím jeho skoromilenku...mňa to bolelo, bolelo to jeho...Keď som povedala že chcem aby od neho z práce odišla a ona bola závislá na tom aby ju tam nechal pracovať a manžel sa rozhodoval vo svojom konaní aj s ohľadom na ňu, lebo ona na ňom bola závislá, potrebovala prácu, potrebovala manželovu firmu...A narúšalo to našu slobodu v citoch, v komunikácii, vo všetkom...len som vtedy chcela povedať bolí ma keď ju vidím...a len aby sa on usmial a povedal, bolí ma že to bolí teba...Nič viac, nič menej...bez pocitu, že ona je na ňom závislá...Pocit závislosti človeka zväzuje, nedovoľuje mu žiť život naplno...Ale skutočná nezávislosť nie je o peniazoch

Som závislá na manželovi a pritom sa tak vôbec necítim...

Ved to sonia napisala uplne vystizne a pochopitelne....ja neviem, ako sa moze dnes citit zena nezavisla od kohokolvek- ak je doma na materskej a zijeme na Slovensku? Alebo ak naozaj zaraba minimalnu mzdu a je matkou deti. Samozrejme, ze sa citi zavisla ci od manzela, ktory kratkodobo taha cely rozpocet a ak chce napr. niekam ist, musi niekto k dietatu prist.....
Ja som v tejto pozicii tiez a som zavisla kazdu chvilu od niekoho a to mi verte- ze nedobrovolne! A moja mysel moze bojovat za nezavislost, kolko sa jej ziada a nic s tym neurobim, pretoze na to nemam.
Akyze stav mysle-prepana!
ivet

ivet36 ono to nie je o tom, že bojovať za nezávislosť...Kto za ňu bojuje a vybojuje si ju tak len zdanlivo, lebo to nie je boj...

Počula si už niekedy o tom, že neprávom uväznený človek sa cítil slobodne?Tak vtedy je to stav mysle...pocit slobody a nezávislosti nemusí prameniť z toho že ideš kedykoľvek kamkoľvek, ale je v tom že sa cítiš nezávisle kedykoľvek, kdekoľvek.
Ale ak sú moje slová nezrozumiteľné netráp sa tým, mne sa to dosť často stáva Na prstoch jednej ruky by som spočítala ľudí v mojom okolí ktorý rozumejú mojím myšlienkovým pochodom. Pre teba je dôležité to ako to cítiš ty.

bol taký krásny fr. film s Catherine Deneuve (asi "Miluji vás" ale neviem isto) a v ňom táto nádherná žena preberá svoje (svojej postavy) vzťahy - vystupuje tam snáď 4-5 jej bývalých partnerov, milencov, manželov. A celý film pomaly smeruje k rodinnej oslave, kam prídu tí všetci + X priateľov a známych + deti - vlastní i nevlastní súrodenci atď.
Film je miestami chaotický a neprehľadný, ale postava tej ženy, ktorá sa úplne otvorene, bez strachu, afektu, zlosti, zatrpknutosti či ľútosti baví s mužmi svojho života, zbytočne nič nekomplikuje, ale berie veci ako prichádzajú a hlavne dokáže nemiešať zbytočne minulosť s prítomnosťou, je pre mňa úžasným filmovým obrazom nezávislosti. Keby sa pocit z toho filmu dal pretaviť do 2D, tak si to zavesím na stenu.
To ja len tak na okraj.
(Klódik, s nezrozumiteľnými myšlienkovými pochodmi je nás viac.)

Ja som od muža závislá aj psychicky,ja ho jednoducho potrebujem k životu a neviem si to predstaviť bez neho vôbec.A ani nechcem.

Sonia, presne to čo píšeš by som chcela zažiť. Samostatná už som, ešte sa dopracovať k sebestačnosti (finančnej) a bude to. Ach jo... cestovanie...
Čo sa týka prejavenia pocitu, že muž je odo mňa závislý - nerobila by som to. Ale momentálne, už muž nepatrí do môjho života, takže veci o ktorých píšeš si predstavujem pravidelne, ale len ja s deťmi.

Sonia, pocit závislosti je o uhľe pohľadu.Môžeš sa spolahnúť, ak by si sa rozhodla žiť sama a byť finančne sebestačná, dokázala by si to.Ale aj za nezávislosť sa platí.Menej času na deti,na seba,zmeniť rebríček hodnôt, byť v pohybe.

Skôr na mňa článok pôsobí, ako túžba po zmene.Máš stereotyp?Uži si ten oddychový čas.Premýšlaj, prečo práve Ty si dostala túto možnosť že nemusíš na obživu svojej rodiny zhánať financie. Znamená to že sa máš realizovať ináč? Sonia,venuj sa svojím záľubám,pohyb,literatúra, kreativita.Ak budeš mať v sebe spokojnosť už to je veľa. Pre iných ľudí bude radosť Ta stretnúť.je to veľa alebo málo?

Teoreticky som "samostatna jednotka", ale sama by som zit nevedela a uz vobec nie s "batohom cez hory".. mam rada pocit, ze mam niekde stabilitu, domov a ze ma tam jednoducho niekto caka..

Tak ja som si nezavislost uzila viac ako dost a jednoducho som asi tak nadstavena. Ja som tvor nezavisly a vzdy som aj bola. Vlastne tu situaciu ze byt zavisla od kohokolvek okrem rodicov ani nepoznam. V prvom manzelstve som bola ja ta ktora zarabala podstatne viac, potom som podnikala, nebola som zavisla od nikoho, popri materskej som pracovala, takze ja toto nepoznam. Ale mozem vam povedat, ze ani financna ci ina nezavislost nenahradi pekne chvilky s partnerom Takze toto je nazor nezavislej

Eifi, Dvojčatková mamina a Sonia - veď byť "sebestačná a samostatná bytosť" nie je ani o tom, že som sama ako prst... "Sebestačná a samostatná bytosť" môžem byť aj v partnerstve .

ach georgina, svet závislostí je strašne komplikovaný....
celý život som túžila po nezávislosti, či už od mamy alebo exmanžela, jeho rodičov.....terajšieho manžela....viem, že aj človek žijúci v partnerstve môže byť nezávislý, len nejako neviem prísť na to, ako sa to dá...som závislá na náladách môjho manžela...akonáhle príde so zlou náladou, moja fantastická ružová nálada, vypestovaná počas dňa tráveného s mojím slniečkom Matíkom, je tatam......okamžite klesám pod bod mrazu, nekomunikujem, mračím sa, kričím, som nasrdená....následne odchádzam do detskej izby s oboma deťmi a tam sa zabávame ako sa dá....
...finančná závislosť je rovnako hrozná, okrem toho, čo som dostala na narodeniny od zvyšku rodiny, si nič nové nemôžem dopriať. Keďže som na MD ( ), môj príjem je značne obmedzený, všetko, čo mám, teda dostanem, investujem do domácnosti, vyplácam, čo viem a ostávam v mínusových číslach...manžel dokladá na účty okolo 3000Sk.... lenže ja, tvor snažiaci sa byť spravodlivý, si nenechám ani halier....snažím sa nepýtať viac, ako na účty treba...z tohoto vyplýva moja frustrácia....AKO BYŤ NEZÁVISLOU V PARTNERSTVE?

ahojte,
citam tu o financnej a inych zavislostiach...tak k tej financnej - mozno to suvisi s tym, ako ma ktora rodina zavedene domace hospodarenie, ci rozdeluju prijmy na "moje" a "tvoje", alebo na "nase", alebo na nejaku zmes toho vsetkeho. A ak je to model "nase", tak ako s tymito spolocnymi peniazmi obaja nakladaju.

U nas doma mame system "nase", prispievame podla svojich moznosti, ktore su samozrejme teraz pocas MD vyrazne asymetricke. Ale stale to berieme tak, ze sme v tejto situacii obaja, obidvaja sme sa pre nu rozhodli, a tak musime holt svoje poziadavky obaja prisposobovat. Hospodarenie vediem ja, ale slobodu mame obaja, veci spolu konzultujeme, ale je priestor aj na osobne potreby a zelania, o ktorych sa nemusime radit.

No, tak ja musim teraz uz tiez prispiet, ste mi "udreli na strunu" s tym nase a vase.
Manzel ma taku dobru partu kamosov, co sa poznaju este od zakladky (a kedze sme chodili na tu istu, len sme vtedy o sebe nevedeli, tak su to vlastne aj moji stari kamosi), robia sice vela cisto panskych aktivit, ale ked su napr. nejake "okruhliny", tak sa robi akcoska aj s polovickami. Nikdy sme nesedeli s muzom pri sebe (nie z mojej viny) a ked sa ma na to pytali, ze preco nesedime spolu, tak som zartom hovorila, ze preco, ved my mame spolocnu len adresu a cislo uctu v banke (tvrdila som to stale, napriek tomu, ze deti nam utesene pribudalo ).
No, dnes uz nemame ani ten ucet spolocny, zostala len ta adresa - a inak tiez mame vydavky na chod domacnosti podelene - muz plati vsetky seky, co pridu a ja zase vsetko ostatne - nakupy v hotovosti, by som povedala. No a v pripade, ze sa jednemu alebo druhemu nedostava, tak si vzajomne vypomahame. Vyhovuje nam to obom.