tak ja sa momentálne cítim ešte pomalejšia ako spomalený film. Nemám energiu na nič. Všetko robím s nesmiernym donútením sa a s vypätím posledných síl. Ale mojim životabudičom je slniečko ktorého sa neviem dočkať. Keď začne byť slnečno, teplúčko mne sa dobijú baterky a radím sa do kategórie tornádo.
Len ma dnes Ilko nepotešil, ešte budem musieť taká vyflusnutá chvíľu vydržať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ak ste náhodou nakukli na môj príspevok 100 jarných kilometrov, tak budete vedieť prečo ma zaujíma táto téma. Trošku porovnávam seba a moju o rok mladšiu sestru Maju. Ja som bola večne spomalený, pohodlný film ona riadenou strelou. Ja veľkou a bucľatou devou, ona vždy štíhlou. Zaujíma má váš názor na životnú energiu, ak ju môžem takto nazvať. To ako životaschopne sa cítime, ako fungujeme, závisi od temperamentu, od životosprávy, od toho čo sme dostali od sudičiek ...?
Počula som názory, že istú zásobu energie dostávame do vienka pri narodení, a každý s ňou narába podľa svojich zásob? Alebo z alternatívnych zdrojov, že naša životná energia sa sústreďuje v obličkách a keď ju vyčarpáme .. To všetko sú len moje laické pohľady. Devy zaujímal by ma váš názor, vaše skúsenosti. Do akej kategorie by ste sa zaradili vy, mam na mysli spomalené zábery, tornáda a niečo medzi tým...
Ako sa vám podarilo zoživatoschopniť svoje bytie, pohybom, zmenou životosprávy, novou láskou ... Vie byť táto zmena radikálna?