Keď láska lieči

lydusha presne tak- je to o uhle pohľadu...

primárka v nemocnici mi povedala: vy nevidíte ako veľmi Filipkovi ubližujete, veď jeho psychika je taká krehká, ja sa vám čudujem, nechápem prečo ste išli k liečiteľke...

iná lekaŕka- ktorá má aj schopnosti vidieť ochorenie inak, vidieť širšie súvislosti mi povedala: takúto mamu by som dopriala každému dieťaťu, super nechávate sa viesť svojou intuíciou...

Filipovi povedala, že to čo sa stalo medzi rodičmi nemalo žiaden hlbší význam, ale aby to mohlo mať nejaký hlbší význam muselo sa Filipko stať ešte tebe to čo sa ti stalo, teraz si ako les ktorý zhorel pri požiari, ale ten popol ktorý ostal je veľmi dôležitý pre výživu pôdy aby mohol narásť krajší, silnejší a odolnejší les...a teraz máš predpoklady byť naozaj dobrým psychológom alebo lekaŕom, lebo každý dobrý psychológ potrebuje mať niečo odžité...

viem, že sa vždy budem stretávať s "primárkami", ktoré ma budú vnímať ako matku ktorá ubližuje svojmu dieťaťu a viem, že vždy budeme stretávať aj ľudí s ktorými sa dá stúpať do výšin a ktorí to naozaj chápu...

a kto chce nech si nechá srdiečko pootvoriť a kto chce nech za tým vidí čo vidieť chce...

Filip vie, že primárka už veľmi dlho verí tomu čo vyštudovala, čo si celé roky osvojovala a že nedokáže pochopiť to čo sa jemu stalo,lebo to nezapadá do jej vnímania... ale vie aj to, že tá druhá pani doktorka ho chápe, vie že sa s ňom môže kedykoľvek ísť porozprávať...a vie si vybrať od koho pomoc, podporu chce, vie kto ho posúva vpred...

Zuzka som veľmi rada, že si to sem napísala, čítala by som aj viac ...prechádzame niečím podobným, no je to ešte špecifické v tom, že Filip naozaj vníma veci ktoré my bežne nevnímame a bolo to uňho tak vždy len som si to nikdy nevedela zaradiť.Keď ako maličký škôlkár úplne jasne zadefinoval Archimedov zákon pri kúpaní, keď v praxi aplikoval mnohé iné fyzikálne zákony...no a teraz je to o tom, že keby som mu nevedela načúvať tak on by sa do seba uzatvoril, má to aj vo svojom životnom čísle- že celý život sa bude pasovať s problémami vyjadrovať svoje emócie-uňho je to fakt výrazné...ale zároveň je to veľmi pochopiteľné, pretože chápem, že ani liečiteľ ktorý už je zabehnutý a rozumie sám sebe a svojim schopnostiam všetko čo prežíva nedokáže vysvetliť bežnej populácii...a tak Filip mnohé prežíva vo svojom vnútri a keď nadobudne pocit, že je tu niekto kto ho nevysmeje, niekto kto ho poćuva tak vtedy sa otvorí...No a Matúško to je zas celkom iná kapitola...vždy si to len predstavím že keď bol v nemocnici on si celkom presne predstavil svoje telo-zrejme spôsobom ako to dokážu vidieť liečitelia a vedel, že lekaŕi neprídu na to čo mu bolo a pritom zvládol všetky vyšetrenia ktoré oni považovali za správne aj keď jemu sa to všetko už zdalo divné...a mohol o tom so mnou hovoriť, aj keď postupne ale mohol...neviem si predstaviť,že by necítil pochopenie, ako veľmi by trpel liečbou ktorú by mu poskytli lekaŕi- on by to všetko vnímal, vnímal by svoju vlastnú bezmocnosť, vnímal by že chce inú pomoc a nikto mu ju neposkytne...lebo mi nerozumieme tomu ako pracujú liečitelia- nie je to bežný spôsob liečenia...Je to o tej otvorenosti, deti nás môžu veľmi veľa naučiť a dnešné deti oveľa viac ako si dokážeme predstaviť ak im nebudeme vnucovať naše vlastné predstavy o tom ako funguje život, svet, nebudeme im vnucovať svoje očakávania...On bude vždy uzatvorený, aj keď pochopil, že o pocitoch potrebuje hovoriť, že emócie potrebuje dávať von vždy keď sa ho opýtam ako sa má, ako sa cíti nervózne zareaguje, že sa to nemám pýtať, že keď ho niečo trápi a nechce o tom hovoriť tak do niečoho riadne kopne a to mu pomáha...vie že môže so mnou hovoriť o čomkoľvek, ale aj tak to chce len málokedy-je mu to vlastné a ja vždy môžem len trpezlivo čakať čo sa ako vykľuje a stáť pri ňom...Zuzka ďakujem