Začína život.Prvým úderom srdiečka,prvým ostrým pohladom na svetlo,prvým hlasným nádychom,prvým plačom.A je to tu.Život.Jeho púť sa práve začína,tak privrite oči,pozrite sa do slniečka a dýchajte.Nádych-výdych a sladký ston.Cesta je dlhá,zdĺhavá a celá pred nami.Skúšame prvé kroky,prvé slová,prvé objavy,prvý srtach.Nastupujú prvý kamaráti,prvé úspechy v škole,v partií.Prídu prvé lásky,ach TIE prvé lásky,ktoré sa už nikdy,ale nikdy viac nezopakujú a práve tie sa navždy vrijú do pamäti.Nastupujú prvé sklamania v láske,prvé boliestky zlomeného srdca-áno tých zlomených sŕc bude ešte velmi vela,ale práve tú prvú bolesť zo sklamania bideme cítiť najdlhšie a najintenzívnejšie.A je tu prvý pracovný úspech,prvá pochvala,prvé pokarhanie.Prvý pocit s dobre vykonanej práce.A práve tu niekde sa stretávame s prvou ozajstnou osudovou láskou a prvým najväčším záväzkom-manželstvom.Velká to zodpovednosť ale aj šanca.Šanca splnených snov a túžob s detstva.A prichádza tá najväčšia,najzodpovednejšia úloha v živote-rodičovstvo.A tým sa aj znovu opakuje prvý úder srdiečka,prvý nádych..... A prvá vyronená slza s najväčšieho sklamania -nevyšlo to.Nie tak ako sme si to predstavovali.Do mysle sa núti otázka-PREČO???(brokenheart) Zmráka sa.V srdci je neskutočná až neopísatelná bolesť a velká túžba po slniečku,ktoré raz tak hrialo.Tak velmi hrialo.Počasie je premenlivé,raz sa zmráka,raz svieti slniečko.Ale už nehreje! Aspoň už nie tak,ako pred tým.Prvé skutočné neriešitelné prekážky,opakované prečo? a čierne myšlienky.Zrazu je tma.Tma a ticho.Všetko TO,je preč.Je to dobré,či je to zlé?! Kto vie.Začne sa niečo prehodnocovať.Všetko sa začne prehodnocovať.Bolesť pomaly ustupuje,skôr otupuje a ticho už len tlie.Potichúčky.Cez ticho a tmu sa začínajú pomaly,velmi pomaličky predierať jemne svetlé,skoro nebadatelné slnečné lúče.Šteklia po tvári a šepkajú NECH.Aj keď ostalo to mučivé ticho,ale aspoň je svetlo.A ktovie,možno raz moje uši začujú aj nejaký zvuk,zvuk ktorý rozvoní moje srdce a teplo slnka rozohreje moju dušu.Zatial sa len budem ticho dívať do slnka a čakať KÝM VYJDE SLNKO.
... je mi ľúto. drž sa ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
aha - už vychádza -
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem dievčence,ale viac sa mi už nedá.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tánička schovalo sa za mráčik aby po chvílke opäť vyšlo - to mi ver...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
raz urcite zaziari v celej jeho nadhere a poohreje tvoju dusicku a postekli
sklamane srdiecko !!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Raz možno.Ale nie už tu.Aspoň nie pre mňa.Asi mi je súdené niečo iné a toto som si musela prežiť,aby som to neskôr niekde inde nepokazila,ale vedela si to vážiť dvojnásobne
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Si mlada život maš pred sebou ešte zažiješ v živote vela lásky a naozajstnej a uprimnej.Ja som sa obetovala kvoli detom na seba som nemyslela žila som iba pre rodinu a teraz toho lutujem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
... ako keby si písala o mne. veľmi upokojujúco napísané... ďakujem Tatiana