Moja radosť

Takto pred týždňom sme oslávili s manželom výročie... už 23 rokov kráčame spolu životom. Poznali sme sa pol roka, keď ma prekvapil otázkou: "Premýšľal som nad nami a čo by si povedala, keby sme sa vzali?" Priznám sa, že prvé čo mi napadlo bolo, že mi chce navrhnúť rozchod a v šoku a s radosťou som povedala: "Dobre"... ja viem, žiadna veľká romantika, žiadne pokľaknutie s prstienkom v krabičke v ruke, žiadne podobné klišé z filmu... ale pre mňa jedna z najkrajších chvíľ. Ak by  to z toho urobil ceremóniu, určite by mi to bolo trápne. A zlatý bol aj v tom, že mal pripravené aj najbližšie dátumy po Veľkej noci, aby sme sa mohli vziať v kostole. jediné, čo nám nevyšlo bol kostolík na Nitrianskom hrade, ten bol v oboch termínoch obsadený. Nevadí... Zvláštne je, že každý si myslel, že sa so svadbou ponáhľame, lebo "musíme": Keď sme sa len pousmiali a vyvrátili podozrenie, že som v očakávaní, tak si mnohí ťukali na čelo, že sme stratili rozum... dnes hovorievam, že ak sme ho vtedy stratili, tak sme ho doteraz asi nenašli, keďže sme stále spolu a stále sa ľúbime.

Nuž, ale k tomu výročiu som dostala jeden výnimočný darček: veľký, ružový a výkonný...a robí mi veľkú radosť. Ha a koho napadli "kučeravé" myšlienky, nech na ne zabudne, mám manžela, ktorý si plní všetky povinnosti . Tento nový milášik je kuchynský robbot, ktorý  sa volá Champion a ja mu milo hovorím "šéfe". Keď môj manželík videl ako už nejaký čas lačno poškuľujem po týchto mašinkách, ako v elektre idem nejakú poobdivovať, ako s obdivom o nich hovorím pri každej relácii o varení... a potom ako smutne povzdychnem nad tou cenou, rozhodol to za mňa . A tak som zdedenú staručkú ETU odložila do pivnice /starostlivo zabalenú/ a môjho ružového machra uložila do skrinky namiesto nej. Ako mám ešte dva ručné mixéry, ale je to veľká pohoda šupnúť do misy ingrediencie a nechať si svoje ruky oddýchnuť. A navyše, milášik mi melie, mixuje, miesi... skrátka môj manžel vedel ako mi urobiť radosť /a nie prvý krát takto prekvapil/.

Samozrejme kytička nemohla chýbať... to už je taký jeho zvyk a mňa poteší zakaždým.

A ešte jeden darček pre nás urobil... dal prepísať z VHS-ky naše svadobné video na DVD... ako dávno som ho nevidela , ale ako krásne sa spomínalo na tie svadobné momenty. A pritom aj na blízkych, ktorí nás medzitým opustili.

 I takto sa vyvíja život...