Ako som tu už spomínala pri opise mojich zážitkov s veľkého rodinného stretnutia, nikto z dospelých a ani z mladých nefajčil, a to nás bolo pätnásť vo veku nad osemnásť rokov. Tak ma napadlo, či to bude pozitívnym príkladom rodičov, alebo len zhodou náhod. Ako je tomu u vás? Nemáte obavy o svoje staršie ratolesti, že sa dajú zlákať týmto neduhom.
Tu je pár základných faktov o fajčení.
Fajčenie je najrozšírenejší zlozvyk a je spojený s vysokou návykovosťou. Príčinou závislosti je droga nikotín, avšak škody na organizme spôsobuje ďalších 4000 škodlivých látok.
Fajčenie okrem spoločenských a ekonomických problémov je príčinou mnohých zdravotných komplikácii. U fajčiarov je vyššie riziko ochorenia dýchacích ciest, nádorových ochorení, kardiovaskulárných ochorení a komplikácii v tehotenstve a pri pôrode.
Prečo ľudia fajčia? Mladí ľudia sa takto snažia prekonať komlex menejcennosti, chcú na seba upútať pozornosť dospelých alebo opačného pohlavia. Iní sa chcú vytiahnúť pred prireľmi alebo ich ženie zvedavosť. Poniektorí fajčia preto, lebo je to "módne". Staršia alebo stredná generácia fajčí lebo "musí", nevie odolať, má návykom oslabenú vôľu.
Ja som zarytý nefajčiar, ale ani náhodou si nedovolím nikoho súdiť, lebo veľmi dobre poznám vlastnú závislosť na sladkom. Aj keď je to o inom, ale v podstate o tom istom, o zlozvyku, o závislosti. Ako ste na tom vy, milé dámy? Napíšte nám svoje skúsenosti: Prečo ste začali fajčiť, prípadne nikdy cigaretu nevyskúšali? Podarilo sa vám prestať s touto neresťou? Aký je váš názor na pozitívny, alebo negatívny príklad v rodine?
Kami rozmýšľala som akurát minulý týždeň, že napíšem článok o fajčení. Hlavne ma zaujímajú podnety, ktoré vedú ľudí(dospelých??deti??) k tomu začať.Žijem v úplne nefajčiarskom prostredí,dokonca ani nepamätám nejakú návštevu, ktorá by si u nás chcela zapáliť.
v mojom detstve u nás fajčil otec. Pred nami deťmi nie, aspoň si nepamätám. Zo zvedavosti som mu ukradla zopár cigariet.Ako žiačka 5.triedy(dodnes si to viem živo predstaviť)som si v detskej izbe otvorila okno a zapálila prvú cigaretu. Aj som ju vyfajčila...A neoslovilo ma to, o čom to je??(podotýkam, že o nejakom šľukovaní som ani nechyrovala)Nebolo mi zle,ale moja zvedavosť bola uspokojená. Nik z rodiny to nezistil. Ale potom v puberte,na strednej, na výške ma už nik nezlákal skúšať to znova. Mala som svoju skúsenosť a to mi stačilo.
Jedno pokušenie však prišlo.A bolo veľmi podobné Monikinmu.Keď som nastúpila do zamestnania, ako skončená inžinierka-vydatá žena(muž bol na vojne,možno tam bol aj nejaký pocit opustenosti)
moje kolegine-dievčatá rôzneho veku, chodievali fajčiť na schody(bol rok 1988-socializmus). Tam pri tom fajčení sa prebralo všeličo...A ja som sa cítila vyradená, odstrčená, prosto som nebola pri tom...Aj ma núkali,poď si zafajčiť.Ale som odolala(asi v tej hlave kus rozumu ostal, aj keď si dnes pomyslím že ma to lákalo tak neviem čím som rozmýšľala)
Zatiaľ žiadne ďalšie pokušenie neprišlo.
Keď oslavujeme v robote,je nás tam 8. Nikto nefajčí. Ale všetci okrem mňa ,mali obdobie keď intenzívne fajčili, ale potom prestali.
A tak rozmýšľam AKO NEZAČAŤ!, myslím že to je pre mladých dôležité..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zuzana
Hneď úvodom podotknem , že som nefajčiar a myslím si, že najväčšiu zásluhu má na tom môj ocino-vysvetlím:keď som mala asi 12 rokov-bola to doba, keď obaja moji rodičia fakčili, vtedy to bola asi móda, ja som robila naraz 2 športy, a to plávanie a lyžovanie, tak som bola nonstop na sústredeniach, takže som sa mohla kadečomu priučiť...
Bola som s ocom sama doma a on vybral nejake lepsie cigarety-teda boli dosť drahé a ponúkol ma. Ja mu na to :"Ale oco, ja nefajčím..."A on mi odpovedal:"No určite..." Keďže som ho nemohla presvedčiť, povedal, že si mám zapáliť, aby som vedela, ako to chutí a aby som vedela, ako mi môže byť dobre zle, keď to ešte pomiešam s alkoholom a keď ešte aj ten alkohol pomiešam.,..Samozrejme, že som tú cigaretu vyfajčila, veď som to mala odpozorované od našich, nevdychovala som dym, len do úst a von-podotýkam, že mi to žiaden pôžitok nerobilo a tým to pre mňa haslo. Ešte som jednu vyfajčila po štátniciachbaby nma zlomili z recesie, ale tento ocinov počin bol asi najlepšou antikoncepciou na fajčenie.
Inak moja polovička nefajčila 9 rokov v kuse, aj keď predtým fajčil, potom kvôli práci a nervom a rozmýšľaniu fajčil tak 4 mesiace a zasa nefajčil aj 8-9 mesiacov...nechcem to zakríknuť, ale on nemá problém prestať, ani vydržať, len keď sme na dovolenke, keď sa viacej sedí, dá sa pivko, tak mu príde chuť...A v tomto má môj obdiv, lebo fakt má pevnú vôľu, aj keď si potom zapáli na pár mesiacov, ale to tak 5-8 denne a to ešte krítke a koľkokrát ich ani dopoly nedofajčil...Inak mne to smrdí aj mojim deťom a im som tiež povedala, že ak chcú skúsiť, tak nech to skúsia s ocinom, je to istejšie a samozrejme, tento môj príbeh poznajú...
Osobne si myslím, že je dobré, ak dieťa veci pozná ad blízkych a nie od ...partie...aspoň vie, čo ho môže-aspoň čiastočne-čakať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja začnem tým, že tiež pochádzam z totálne nefajčiarskeho a športového prostredia, takže cigareta a ja neexistuje,u mňa neexistuje ani aby som bola pasívny nefajčiar, okrem toho, že viem že si ničia zdravie mne to proste strašne smrdí, fajčiar u mňa nemá šancu, akceptujem ich zlozvyk, ale jednoducho mám v sebe blok a nemienim ho meniť. Ja som taká, aj keď by som mala ostať mimo partie neprispôsobím sa, toho som si užila už s tým, že som bola dlhé roky totálny abstinent. Našťastie doba sa mení a dnes je to akceptovateľné, dokonca ani pripiť si už nemusíme s alkoholom, nie je to super? Názor, že cigaretu treba odskúšať veľmi nezdieľam, ale neviem, ja som nikdy cigaretu namala ani v rukách, ani kávu som nikdy neochutnala a nechýba mi to.
Ešte jedna skúsennosť, najstaršia dcéra mala v škole prednášku o škodlivosti fajčenie, robili im ju spolužiaci zo starších ročníkov, tak to by ste mali vidieť ako "útočí" na mladoženáča dcéry našej susedy, ktorý sa priženil, moje deti sa stále pýtajú prečo fajčí, keď to smrdí a škodí, nikto naookolo nefajčí len on.
Mali sme dvoch zamestnancov čo fajčili, ten prvý prestal len čo stretol tú pravú a jej to vadilo, ten druhý bol prepustený v skúšobnej dobe, lebo len čo bol nejaký problém začali sa mu triasť ruky a hneď utekal vonku fajčiť, nemal šancu.
Podľa mňa keď fajčí žena nevyzerá vôbec frajersky, ale strašne, tak ako keď je žena opitá.
To je môj osobný názor....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
maji, uplne s tebou suhlasim, a mala som podobny velmi zasadovy postoj 24 rokov, potom som zhruba na rok stratila rozum, a po tom roku sa mi nastastie ten strateny rozum vratil :)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ja osobne som teda nadobudla pocit, ze dobry pripadne zly priklad v rodine urcitu rolu zohrava, ale velku asi nie, lebo ja som bola asi do 24 rokov zaryty odporca cigariet, ale brutalne zaryty, a to hlavne na zaklade toho, ze som cele tie roky vidala fajcit moju babku, a nadherne na nej vidno niektore dosledky tohto hnusneho zlozvyku, ktore by mohli mlade dievca odstrasit (zazltnute ocne bielka a zuby, skareda vraskava plet) dokonca som odmietala co i len chodit s fajciarom... a potom, v postpubertalnom veku som stretla zaujimaveho mladeho muza a kratko na to som nastupila do mojho prveho zamestnania kde som mala mnoho milych kolegyn. ten chlapec aj tie kolegyne fajcili, a ja s nimi. cca 2 az 5 denne, dobrovolne, a doteraz mi nie je celkom jasne kde som mala rozum. s nim mi to pripadalo sexi, kolegyne prakticky fajcili skoro vsetky. ten priatel ma sice odhovaral, dievcatam v praci to bolo ukradnute... ten vztah po pol roku skoncil, no ja som este dalsi polrok fajcila v praci. prestala som zo dna na den, ked mi raz jedna z tych kolegyn kratko po cige chcela nieco povedat tak, aby to ini nepoculi, tak sa ku mne nahla... a ten zavan z jej ust, to bol hnus, a odvtedy som na cigaretu nemala chut.