Zuzana
Chcela som nájsť vo svojej emailovej schránke pekný mailík, ktorý mi poslala moja polovička kedysi a volalo sa to"Aj hádka má svoje pravidlá-konštruktívna hádka-aj hádať sa treba vedieť..."
Bohužiaľ som to nenašla, ale aspoň pár vecí, ktoré si z toho pamätám:
-hádaš sa-a vieš prečo?
-hádaš sa-a vieš s kým?
-hádaš sa-a vieš, čo chceš dosiahnuť?
-hádaš sa len o 1 veci alebo rúbeš hlava nehlava?
-pri hádke sa cítiš lepšie, ale ti robí dobre, že sa vytáčaš?
Asi sa vám to zdá blbé, ale keď si človek následne po hádke položí tieto otázky , tak sa nestíha čudovať...sám sebe a najčastejšie sa stáva, že ani nevieme, o čom sme sa hádali...
Musím odbehnúť, za chvíľu doplním...
Už som tu a pokračujem:
Ja som ten typ človeka, ktorý má rád veci na poriadku a nevydrží mlčať a keď sa mi niečo nepáčí, tak radšej to chcem prebrať, aj keď sme niekedy ako talianska rodina, lae máme vo veciach jasno a nemyslíme si , že ten druhý myslel, že ten si myslel...
To nevedie podľa mňa k ničomu a potom sa ľudia, ktorí si veci nevedia vydiskutovať, čudujú, že prečo sa to stalo alebo...veď viete, ako to myslím...
U nás ten racio je viac moja polovička a keď už ide naozaj do blbostí , tak keď ho začnem naozaj vytáčať a poviem vám, že on vydrží fakt veľa, tak mi povie:"Zuzi , zavri dvere zvonka, prosím Ťa, lebo poviem niečo , čo nás bude oboch mrzieť", je to len a len o tom, že ľudia v afekte povedia to, čo by ich v živote nenapadlo a potom ich to mrzí, tak načo.
Môj záver?
Hádky sú korením života a určite nás posúvajú ďalej, len keď my, jemnejšie polovičky, ich asi viac prežívame a bolia nás, aj keď nám ten druhý nechce ublížiť, my si to myslíme...
Buďme silné a občas ustúpme, občas sa pohádajme, všetkého s mierou, veď sme spojené nádoby a navzájom sa potrebujeme. AK ten druhý na to zabiňudne, tak mu to pripomeňme, aby nebolo neskoro...
Aha, svieti slniečko-už je lepšie, však?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Máme za sebou, ďalší pekný víkend. Poniektoré z nás skonštatovali, že niečo muselo byť vo vzduchu, lebo sa veľmi nevydaril. Edit mala tichú domácnosť, ja som mala chuť hodiť po manželovi tanier, aby sa so mnou aspoň hádal. Dnes máme trináste výročie svadby, neviem, či nešťastný rok už máme šťastne za sebou, alebo len pred sebou. Na riešenie konfliktov som už trochu dozrela, aj keď v prvom momente by som najradšej ...... V ďalšom momente kvalitne nadávam. A ďalšiu fázu pomaly ruším: To som zaliezla aspoň na pol dňa do postele, vyrevala sa a vykašľala na všetkých. Asi si ju už nemožem dovoliť. Celé roky som čakala, že môj drahý príde za mnou, dnes už viem, že musím prísť ja. A keď mi hlava vychladne, dôjde mi že konflikt nemá zmysel zbytočne naťahovať a rozpitvávať, nepomôžem si. Dievčatá, ako sa vám darí zvládať partnerské hádky?