reklama

Hádame sa

Kamila , 19. 06. 2006 - 07:54

reklama

Máme za sebou, ďalší pekný víkend. Poniektoré z nás skonštatovali, že niečo muselo byť vo vzduchu, lebo sa veľmi nevydaril. Edit mala tichú domácnosť, ja som mala chuť hodiť po manželovi tanier, aby sa so mnou aspoň hádal. Dnes máme trináste výročie svadby, neviem, či nešťastný rok už máme šťastne za sebou, alebo len pred sebou. Na riešenie konfliktov som už trochu dozrela, aj keď v prvom momente by som najradšej ...... V ďalšom momente kvalitne nadávam. A ďalšiu fázu pomaly ruším: To som zaliezla aspoň na pol dňa do postele, vyrevala sa a vykašľala na všetkých. Asi si ju už nemožem dovoliť. Celé roky som čakala, že môj drahý príde za mnou, dnes už viem, že musím prísť ja. A keď mi hlava vychladne, dôjde mi že konflikt nemá zmysel zbytočne naťahovať a rozpitvávať, nepomôžem si. Dievčatá, ako sa vám darí zvládať partnerské hádky?


reklama


reklama

Zuzana, Po, 19. 06. 2006 - 08:31

Zuzana

Chcela som nájsť vo svojej emailovej schránke pekný mailík, ktorý mi poslala moja polovička kedysi a volalo sa to"Aj hádka má svoje pravidlá-konštruktívna hádka-aj hádať sa treba vedieť..."
Bohužiaľ som to nenašla, ale aspoň pár vecí, ktoré si z toho pamätám:
-hádaš sa-a vieš prečo?
-hádaš sa-a vieš s kým?
-hádaš sa-a vieš, čo chceš dosiahnuť?
-hádaš sa len o 1 veci alebo rúbeš hlava nehlava?
-pri hádke sa cítiš lepšie, ale ti robí dobre, že sa vytáčaš?

Asi sa vám to zdá blbé, ale keď si človek následne po hádke položí tieto otázky , tak sa nestíha čudovať...sám sebe a najčastejšie sa stáva, že ani nevieme, o čom sme sa hádali...
Musím odbehnúť, za chvíľu doplním...

Už som tu a pokračujem:
Ja som ten typ človeka, ktorý má rád veci na poriadku a nevydrží mlčať a keď sa mi niečo nepáčí, tak radšej to chcem prebrať, aj keď sme niekedy ako talianska rodina, lae máme vo veciach jasno a nemyslíme si , že ten druhý myslel, že ten si myslel...
To nevedie podľa mňa k ničomu a potom sa ľudia, ktorí si veci nevedia vydiskutovať, čudujú, že prečo sa to stalo alebo...veď viete, ako to myslím...
U nás ten racio je viac moja polovička a keď už ide naozaj do blbostí , tak keď ho začnem naozaj vytáčať a poviem vám, že on vydrží fakt veľa, tak mi povie:"Zuzi , zavri dvere zvonka, prosím Ťa, lebo poviem niečo , čo nás bude oboch mrzieť", je to len a len o tom, že ľudia v afekte povedia to, čo by ich v živote nenapadlo a potom ich to mrzí, tak načo.
Môj záver?
Hádky sú korením života a určite nás posúvajú ďalej, len keď my, jemnejšie polovičky, ich asi viac prežívame a bolia nás, aj keď nám ten druhý nechce ublížiť, my si to myslíme...
Buďme silné a občas ustúpme, občas sa pohádajme, všetkého s mierou, veď sme spojené nádoby a navzájom sa potrebujeme. AK ten druhý na to zabiňudne, tak mu to pripomeňme, aby nebolo neskoro...
Aha, svieti slniečko-už je lepšie, však?

Kamila, Po, 19. 06. 2006 - 11:25

Slniečko svieti, máme veľa detí a dobrú náladu ...

Zuzana, Po, 19. 06. 2006 - 11:42

Zuzana

To som rada, ozaj kamila, dá sa nejako vložiť prezentácia alebo niečo pekné pohyblivé, keby som vám všetkým niečo chcela poslať?

Kamila, Po, 19. 06. 2006 - 12:05

Mala by sa dať, uloží sa na server a na stránke bude na ňu odkaz

monika, Po, 19. 06. 2006 - 08:35

no ja som vydata este len necele 2 roky, ale naucila som sa ustupit a netrvat na svojom, lebo som zistila ze to velky vyznam nema. musim podotknut, ze u nas som to vacsinou ja, kto vyvolava hadky, napriklad ked ziarlim (aj ked viem ze nemam dovod) alebo ked manzel robi veci inak ako si to ja predstavujem, ... no a ked sa rozculim, tak by som tiez v prvom momente najrad3ej ..., druhu kamilkinu fazu preskakujem, idem rovno na tretiu, ale nezaliezam do postele, vyrevem sa bez ohladu na to, kde prave som. a kedze moj drahy nerobi velku vedu takmer z nicoho, pocka kym sa ukludnim, a nakoniec este ja mam blby pocit, ze robim sceny, ked vlastne o nic nejde. a ked mi este po tom vsetkom prinesie zmrzlinu, tak si hovorim, aky je on uzasny, ze so mnou, takou naladovou kozou, vydrzi...

Zuzana, Po, 19. 06. 2006 - 09:13

Zuzana

Ešte som zabudla-keď sme mali prvého synátora a on mal 2 mesiace, zrazu sa zmenil, stále plakal, nespal ani vo dne sani v noci a ja som bola po mesiaci hotová, tak som mala strach, či mu niečo nie je, ale fyzicky bok OK, tak sme zašli za známym psychoatrom a ten nám poradil po debate s nami a vedľa nás sa hral náš 3-mesačný potomok/pekne doktor sledoval nás aj jeho/:váš syn začal vnímať farby a tvary, má neskutočnú fantáziu - presne ako ty keď si bola malá- a je pre neho ťažké sa sústrediť na spánok a spracovať všetky vzruchy a keď ho večer dáš spať, si nervózna a unavená, on pije tvoje mliečko a má strach, že sa niečo stane...Nikdy nezabúdajm že malý je stromček a vy dvaja ste pôda, v ktorej rastie. Rozprávajte sa pred ním, aj sa pohádajte, ale hlavne sa udobrite, povedzte si, že je všetko OK a on cíti a neskôr bude chápať, že v živote sú aj problémy, ale dajú sa riešiť a bude mať vo vás istotu a keď bude väčší, tak to bude robiť aj sám alebo vám pripomenie, ak sa zabudenet udobriť..."
Och, ako dobre nám povedal. Nie vždy sme to zvládli, ale robili sme to pri oboch a myslím si, že to bolo lepšie, lebo nebolo doma dusno, aby necvedeli prečo a naspäť-vedia aj oni povedať tatinkovi ale aj mne, keď niečo fakt prepískneme voči tomu druhému.
Na všetkom je kus pravdy, len to treba skĺbiť...

Zuzana, Po, 19. 06. 2006 - 12:05

Zuzana

Caute,
tak už som to našla, peikladám celý článok-originál, je to fakt zaujímavé...

Maličkosti, peniaze a výchova detí. Tak tieto veci patria k najčastejšie udávaným dôvodom, kvôli ktorým sa partnerské dvojice hádajú. Hoci je to niekedy veľmi ťažké, skôr ako sa pustíte do vzájomnej konfrontácie, skúste sa naučiť zopár pravidiel.

Určite to u takmer každej dvojice z času na čas zaiskrí. Existuje len veľmi málo vzťahov, v ktorých neprišlo k žiadnym slovným prestrelkám, napriek tomu ste sa už určite stretli s vyjadrením typu „my sa nikdy nehádame“. V tej chvíli vám asi napadne: „Je v našej domácnosti všetko v poriadku, veď my sme mali niekoľko sporov?“ Psychológovia tvrdia, že hádka dokáže prečistiť vzduch a môže byť prospešná, ak viete, ako na to. Jej cieľom totiž je naďalej udržať dobrý vzťah, vyjasniť si problémy a prísť k vzájomnej dohode.

Správne načasovanie
Nezačnite s hádkou, keď ste unavení, prišli ste nahnevaní z práce a negatívne emócie by ste si najradšej vybili na tom druhom. Diskusiu odložte na neskôr aj vtedy, ak je váš partner na odchode a niekam sa ponáhľa. Kritickú udalosť by ste si mali vysvetliť čo najskôr a neodkladať to do stratena, pretože problémy sa nakopia a vy časom zbytočne vybuchnete.

Len nie na verejnosti
Hádka je súkromná vec, a práve preto by mala prebiehať medzi štyrmi očami. Ak ste v spoločnosti, počkajte na návrat domov, alebo na odchod návštevy. Vhodným miestom nie je ani ulica, obchod či kino, a neriešte to ani cez telefón.

Viete, prečo sa hádate?
Každá hádka musí mať reálny základ a hlavne - už dopredu by ste mali vedieť, čo ňou chcete vyriešiť. Hádať sa pre maličkosti je zbytočné. Aj vášmu partnerovi musí byť jasné, o čo vlastne ide. Držte sa iba jednej témy a nekombinujte dokopy viaceré situácie.

Istý víťaz?
Pri vzájomnej konfrontácii nejde o to „kto z koho“. Nesnažte sa byť za každú cenu víťaz, veď váš partner nie je súper, ale bytosť, s ktorou chcete naďalej žiť a spoločne dospieť k možnému riešeniu problémov.

Kroťte svoje emócie
Snažte sa zachovať chladnú hlavu, nezvyšovať hlas a partnera neponižovať. Vyhnite sa úderom pod pás, zosmiešňovaniu, nadávkam, vyťahovaniu vecí, o ktorých viete, že sa toho druhého dotknú, a už vôbec sa neuchýľte k fyzickému násiliu. A hlavne - dajte aj
reklama
kritizovanému priestor na jeho názor a argumentáciu!

Nevyťahujte staré veci!
Minulosť je minulosť, s tou súčasnou hádkou nemá nič spoločné. To, čo ste si nevydiskutovali predtým, do momentálneho sporu neťahajte. Nezovšeobecňujte! Komu už len pomôžu výroky typu: „Ty stále všetko pokazíš!“ „Nikdy nič nevyriešiš!“ a podobne.

Umenie robiť kompromisy
Treba si vedieť povedať svoj názor, ale prijať aj pohľad druhého, len tak dospejete k zhode. Takže najlepšie je uznať aj svoje chyby a omyly, ospravedlniť sa, ak ste sa mýlili a pochváliť partnerove kvality.

Viac o vzťahoch čítajte na www.lesk.sk

Kamila, Po, 19. 06. 2006 - 12:22

Ty si šikovná, už len poriadne naštudovať, a spomenúť sina to, keď s horúcou hlavou chceme niečo pekné vypustiť z úst.

Zuzana, Po, 19. 06. 2006 - 12:28

Zuzana
To nie ja, to napísali iní, ale občas si to prečítam, viem že noekedy na to kašlem, ale aspoň sa niekedy nabudúce snažím. A ver, že naši drahí milovaní potrebujú aj to "niečo pekné vypustené z úst", aby nezabudli, že majú o nás stále bojovať a že to čo robíme, nie je automat...

majas, Ut, 20. 06. 2006 - 09:56

Aj ja si tento tvoj príspevok Zuzka budem musieť občas pripomenúť. Na mne je najhoršie to, že keď niečo visí vo vzduchu, alebo nie som so sebou spokojná, alebo niečo čo som v podstate ani veľmi nemohla ovplyvniť dopadne zle, tak sa s tým neviem dosť dobre vysporiadať a stane sa, že práve z tej nespokojnosti samej so sebou vyprovokujem, vytvorím problém, hundrem, vidím vtedy viac vecí čo mi vadí. Na druhej strane musím povedať, že sa snažím to eliminovať, lebo si uvedomujem, že deti sú veľký pozorovatelia a má to na nich veľký vplyv. Tiež sú preč časy, keď som premlčala celý deň a zbytočne sa trápila. Z času na čas, keď už mám ozaj dosť, normálne namiesto kriku zaleziem o 19.00 hod do postele a nechám deti na manžela. Samozrejme keď o niečo ide tak sa hádame, riešime, ale keď ide len o moju náladu a na to nabaľujúcu sa nespokojnosť tak to si musím vyriešiť ja.
Veľa vecí je OK, ale keď som na sínusovke celkom dole, zrazu je to zle a na to si musím dať pozor.
Neviem či som to nenapísala moc komplikovane Úsmev.

Zuzana, Ut, 20. 06. 2006 - 11:01

Zuzana

Napísala si to tak, ako si to cítila a to je dobre. Dievčatá, my sa naozaj musíme naučiť hovoriť nahlas , čo cítime myslaieť aj na seba, nielen na všetkých okolo seba, lebo keď my nebudeme v pohode, tak nemôžeme vytvoriť pohodu druhým a všetky chceme, aby bolo všetko len naj...
Ja som sa naučila písať-viem , už v 6. rokoch, ale teraz myslím to, že keď neviem , ako mám niečo povedať a je mi ťažko a neviem , čo so sebopu, zoberiem pero a papier alebo klávesnicu pc-podľa toho , kde som a to čo cítim, dám na papier a dám ho tej osobe, ktorej patrí a nikdy, naozaj nikdy, to po sebe nečítam, lebo by som to celé preupravovala a už by to nebol môj pocit. Verte, že aj moja polovička-no veď najviac píšem jemu, inak vidí veci, ako keby som nu to vravela, určite by pri tej kadencii nezachytil všetko...Je to taká moja vlastná terapia-ja sa ukľudním, ak treba aj vyplačem, poviem , čo chcem povedať, druhý to prečíta a ntrpia nevinní...

majas, Ut, 20. 06. 2006 - 11:09

No toto som skúšla aj ja voľakedy dávnejšie písala som, lenže priateľ, neskôr manžel si to prečítal, aj tak to nepochopil správne a nevyriešila som nič, ale aspoň ten tvoj chápe. Tak som to vzdala, asi som nepísala dosť zaujímavo Úsmev, aby to malo odozvu, ale to je už jeho povahou.

Zuzana, Ut, 20. 06. 2006 - 11:17

Zuzana

Jasné, koľko ľudí, toľko chutí, veď sme jedineční, nie?

Edit, Po, 19. 06. 2006 - 21:06

skusim si aj ja z toho zobrat co najviac.Ved je to svata pravda co sa tam pise,aj ked nam tvrdohlavym a precitlivelim to pride zatazko sem tam.(ospravedlnujem sa za 'i' a 'y',uz zabudam na nasu gramatiku,v ktorej som vlastne nikdy moc nevynikala( teraz mam aspon male ospravedlnenie:):) )

Kamila, Po, 19. 06. 2006 - 23:00

U nás vyzerá hádka asi tak, že môj drahý ma zruší jednou vetou. On si svoje povedal a viac nepotrebuje, a ja sa vytáčam do nepríčetnosti a nemám sa ani s kým hádať a to ma zlostí ešte viac.
Možno to nemyslel až tak zle. A znova sm pri tom, čo chce muž povedať a čo žena počuje ...

Zuzana, Po, 19. 06. 2006 - 23:03

Zuzana

Kamila, aj Ty povieš veľa vecí jednou vetou a ja sa tu rozpisujem , akoby som písala román...
Ale k tej 1 vete, mojej polovičke akurát volá jeho libling-kamarát z detstva a s ním vie kecať aj 1/2 hodinu, alebo keď idú na pivko, keď sme u svokrovcov, tak bežne sú spolu a kecajú aj 3-4 hodinky. A že baby sú ukecané...

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama