reklama

Home sweat home

Kamila , 06. 01. 2007 - 23:22

reklama

Na zavŕšenie môjho romantického obdobia (po dlhom čase si vychutnávam romantické knižky), som si dnes pozrela kultový film Samotár zo Seattlu. Zaujala má však jedna trochu prozaickejšia myšlienka, keď hlavný hrdina spomína ako jeho manželka okrem iných úžasných vecí, vytvorila pre neho domov, skutočný domov plný lásky, nehy, pokoja ...

Mňa pri tejto predstave chytá panika, lebo ja mám pocit, že nič príjemné nevytváram, skôr som najväčšou rušiteľkou kľudnej rodinnej atmosféry. Kričím, vrieskam, ziapem, keď ma vytočí drahý, deti, maličkú naháňam s kašou po celej kuchyni ..., no jednoducho skoro vždy. Namiesto aby toho aby sme mali doma oázu pokoja, darí sa mi vytvoriť šalený dom. Inak netuším ako som k tomu dospela, u nás doma sa nekričalo. Moja mama skôr nerozprávala ak nastal problém.

Dievčatá darí sa vám upokojovať výkyvy nálad vašich rodinných príslušníkov, byť pre nich pokojným prístavom v rozbúrenom mori? Môžete si nad dvere vašej kuchyne zavesiť ceduľku "Domov, sladký domov" Alebo sa o to aspoň vytrvalo pokúšate?


reklama


reklama

Nonan, Ne, 07. 01. 2007 - 08:37

Ach Kami! Vyzerá to tak, že film je len filmom..
Včera som sa snažila, ale zaspala som pri ňom, takže vôbec netuším, ako sa to odvíjalo dalej.
Nemysli si, že ste nejaká nenormálna rodina..to teda vôbec nie! Ja som v porovnaní s mojim mužom náladovejšia, výbušnejšia, emotívnejšia, zraniteľnejšia....ako on. A preto existujú u nás moje výbuchy. Musím skonštatovť, že sú v oveľa menšej miere ako kedysi/ asi sme si na seba už zvykli/, raz za mesiac..inak je to fakt pokojné. Snažím sa vytvoriť doma teplo, ale občas veru, neviem ako ho mám dať, ked ho sama nemám..Môj otec vždy vravieval, že žena má dať teplo rodinnému krbu..ale myslím, že sa trochu mýlil..mali by sa o to snažiť obaja. Zena, ktorá je vystresovaná, lebo väčšinou nič nestíha vybuchne častejšie ako jej manžel, ktorý čítajúc noviny ešte komanduje od stola, že je tá večera studená. Ono sa hovorí, že čo dáš, to dostaneš..ale platí to aj opačne..A čo vtedy, ked už nemáš kde čerpať a z čoho dať? Asi dostávaš málo, nie?

s.monika, Ne, 07. 01. 2007 - 13:21

moja svokra raz povedala: Manželstvo je ako stôl, žena sú jeho tri nohy, muž len jedna. Tú vetu som nikdy poriadne nepochopila, lebo ak má stôl len tri nohy, aj tak spadne.Alebo sa mýlim? Pre mňa je domov miesto, kde zložím všetky nákupy a aj napriek všetkým nasledujúcim povinnostiam sa cítim uvoľnene. Ale k tomu mi musia pomôcť aj ostatní členovia rodiny, lebo inak sa vidím, ako v noci, potajomky, ked všetci spia, balím kufre a utekám:)

Anaj, Ne, 07. 01. 2007 - 21:24

Monika, trojnožka ti vždy ustojí...

Gitka S, Ne, 07. 01. 2007 - 16:32

Kami , s tou kašou to je dobré, som sa zabavila pri tej predstave ako naháňaš malú po kuchyni , ale neviem prečo si myslíš, že niekde je to iné, ja som chodila za svojimi deťmi s chlebíkom po celom dome a ďakovala Bohu, keď ho zjedli a za ďalšie máš nárok byť nervózna , veď kto by nebol, ale aj napriek tomu už len tým, že si doma ,vytváraš svojej rodine sladký domov, lebo čo je vlastne sladký, a nebol by potom reálny. Reálny svet nie je iba o prístave pokoji, ale aj o každodennom boji s vstávaním, varením a upratovaním , vozením detí do školy na krúžky, tak kedy je vlastne sladký ? Deti cítia, že matka je ten sladký domov už len tým, že je.

DenisaAAA, Po, 08. 01. 2007 - 18:02

si tam a chceš dať to najlepšie...osobne si myslím, že na tomto záleží najviac
Áno

Lenny, Po, 08. 01. 2007 - 19:39

manželka hlav. hrdinu mala jedno dieťa, to sa dá vytvárať pokojný domov jedna báseňÚsmev

maja11, Po, 08. 01. 2007 - 20:47

Keď už sme pri tom počte detí: ako vnímate postoje okolia k počtu vášho drobizgu (myslím hlavne viacpočetné rodiny). Mňa vytočilo, keď ma označili za tú čo má tak veľa detí (3). Je 3 veľa? Možno je to len môj subjektívny pocit, ale ak má niekto viac ako 2 deti, dívajú sa na neho ako na (tak tu zlyhala moja slovná zásoba, proste neviem to vyjadriť, ale asi v tom zmysle, že "iné robiť nevedia?") uf zamotala som sa. Pochopili ste pointu?

Kamila, Po, 08. 01. 2007 - 21:09

Veľmi dobre som ťa pochopila. Teraz sa trochu rozpíšem, lebo toto ma dosť vzalo. Uvádzam dva príklady. Keď som čakala štvrté dieťa, dosť sa na mňa lepili problémy. Pri zápale močových ciest som sa vybrala na pohotovosť, lebo bol piatok večer a inú možnosť som nemala. Na vrátnici ma potešila sestrička, že lekár je bývalý gynekológ, tak bude vedieť aké lieky môžem a aké nie. No nepomohla som si. Najprv ma presviedčal, že nemám zápal močových ciest, ale gynekologické problémy. Vyšetrenie moču ho presvedčilo o opaku. Potom sa opýtal, či toto je moje prvé tehotenstvo, a ja že štvrté. Zarazil sa. To ste tak chceli? Nevedeli ste si to inak zariadiť? Čo robí váš manžel. Opýtal sa drzým tónom, ako keby mal manžel robiť šoféra kamiónu a pri každej návšteve doma mi spravil dieťa. (inak je programátor) Bol protivný po celú dobu. Ešte hodnú chvíľu som sa zbierala z takej návštevy u lekára.
No a ešte jeden protipól. Keď som už išla rodiť, gynekológ na prijme, keď sa dozvedel že je to štvrtý pôrod, mi tiež položil otázku. Tak ste to plánovali? Keď som mu povedala, ako to bolo, povedal: "No to ste mali smolu, alebo žeby nie?" Dodal s milým úsmevom.
A už len krátko na záver. Dnes som nakladala veľký nákup a štyri deti do auta a vedľa mňa v aute dofajčievala svoju cigaretu elegantná mladá dáma. Usmiala sa na mňa a povedala: "Máte čo robiť kým všetko naskladáte. V dnešnej dobe mať štyri deti je hrdinstvo. Klobúk dole."
Potešila ma, hneď mám chvíľu o sebe lepšiu mienku. Veď som hrdinka. Ako dnes môj drahý skonštatoval:"socialistickej práce" Veľký úsmev
Inak, keď som bola mladá a naivná, tvrdila som, že chcem mať štyri deti, ale po prvom ma to prejde. Samozrejme, že prešlo. Oficiálne som plánovala dve deti. Veľký úsmevVeľký úsmevVeľký úsmev

hrošica (bez overenia), Ut, 09. 01. 2007 - 11:30

Hrdinka práce a metál si už dostala? Mrkám Ja by som kľudne brala aj tri, ale akosi som nadobudla pocit, že mať veľa detí môžu mať iba manželia, ktorí sú si pravou aj ľavou rukou. Zisťujem, že to veru nie je tak...takže smekám...mne akosi stačí, že vrieskam po dvoch...

***hrošica***

Kamila, Ut, 09. 01. 2007 - 21:18

Vidíš ja som asi potrebovala väčšie publikum, preto mám toľko pozorných poslucháčov, keď "jemne" zvyšujem hlas. Na metál stále len čakám, ale nejaké už mám od dievčat na tejto stránke Veľký úsmev, tie stačia.

rosoluna, Po, 08. 01. 2007 - 22:55

Maji ja som chcela mať 3 detiÚsmev Ja mám len jedného súrodenca, manžel troch a keď to tak sledujem /súrodenecké vzťahy a aj vzťah rodič-dieťa/ tak mi akosi vychádza ideál 3 deti. Ale keďže mám za sebou to čo mám som rada, že mám aspoň dve. Ale ktovie, možno raz motyka ešte vystrelí:-}

ĽubkaB, Ut, 09. 01. 2007 - 10:55

Pochopila som! a niekedy ma to vie veľmi naštvať (aj ja mám 3)! Žijeme na sídlisku a sme výnimka, niektorí ľudia sa pozerajú dosť čudne, no najviac ma vie "dožrať :-/konštatovanie: tí si to môžu dovoliť! Sú deti tovar, ktorí si môžeme alebo nemôžeme dovoliť?

P.S:
Lepší sa mi zdá ale párny počet detí (teda v mojom prípade už len 4, 6 atď.Veľký úsmev), u nás je stále jeden odstrkovaný. No žiaľ už nestihnem dať veku primeraného súrodenca najmladšiemu (teraz má 2, kźm by som otehotnela a porodila mal by minimálne 3-4).Mrkám
Keby toto čítal manžel, odsťahoval by sa zo spálne!!!Prekvapenie
Babenky, neprezraďte mu to!!!!Mrkám

Kamila, Ut, 09. 01. 2007 - 11:12

Suhlasim s tym, ze neparny pocet nie je najlepsi. Presne to odstrkovanie, je u nas na dennom programe.

mamika, Po, 08. 01. 2007 - 21:06

Keď som čakala prvú dcéru - túžila som po dvojičkách -ani sama neviem prečo /mala som skoro 21/ pri druhom som chcela syna -- bola to dcéra a svätosväte som chcela do roka syna - celkom vážne! Ja som zo štyroch súrodencov a 3 deti sú normál. Teraz mám už vnúčika a tem mi asi splní to moje tretie dieťa.

Zuzana, Ut, 09. 01. 2007 - 11:47

Ja by som tiez rada este dcerku, ved este nema deti,len dvoch synovMrkám
Takze uvidime, co nam zivot este prinesie,...ale v konecnom dosledku, som vdacna za nasich synov, lebo nadej mat deti som mala skoro ziadnu...tak na 10%...
Vdaka.

renka, Ut, 09. 01. 2007 - 13:37

Tiež mám 3 Úsmev,aj keď som niekedy dávno plánovala , že budem mať 2. Ale tento náš drobček, ako hovorí moja svokra-bol "vymodlený" a plánovaný. Ale tiež sa mi stalo,že ked mi gynekológ potvrdil tehotenstvo,tak sa spýtal,že ako to chcem riešiť a potom sa zarazil- aha, veď vy ste to plánovali.
Pochopila som to tak,že tretie-alebo aj viac-dieťa a hlavne v mojom veku, sa asi často "rieši".Normálne ma vtedy až zamrazilo-dúfam,že sa nikdy nedostanem do tejto situácie.

rosoluna, Ut, 09. 01. 2007 - 14:20

No, tak tomu gynekológovi by som povedala pár teplých slov. Veď v Tvojom veku veľa žien prežíva prvé tehotenstvo.
A tak ma napadla perlička: Moja svokra otehotnela tretí krát v 37 rokoch a keď zistila, že čaká dvojičky tak plakala, že prečo sa to nemohlo stať neskôr, že prvé dve deti sú ešte moc malé /mali vtedy 7 a 5 rokov/Veľký úsmev

MajkaV, Ut, 09. 01. 2007 - 15:18

Musím sa priznať, my máme dve baby, ale vždy sme plánovali tri. A ešte stále tak tajne dúfam, že to ešte príde...Aj keď nie som si istá, ako by som to s mojím zdravím a v tomto veku (33) zvládla...Niekedy tak tajne dúfam, že "to" nedostanem a že ...inak na to odvahu nemám. Máme 9 rokov rozostavaný dom..dve takmer dospievajúce deti, ktorým nároky rastú...nemáme ani auto...teda, niežeby sa bez toho nedalo existovať, ale bývame na dedine, lekárka o 10 km ďalej, autobusy chodia...no, tak ako chodia...ale som sa rozpísala! Akurát toť, pred dvoma dňami sme sa s manželom o tom bavili a som rada, že aj on sa s tou myšlienkou ešte pohráva...

rosoluna, Ut, 09. 01. 2007 - 15:54

Ale Maji, 33 je pre Teba vysoký vek?Úsmev Neblázni, to aby som si zbalila svých pár švestek a odovzala sa v najbližších Zberných surovinách.Mrkám

MajkaV, St, 10. 01. 2007 - 11:27

No, keď si zoberiem, že prvý krát som rodila v 20tke...a keď som o tri roky rodila ďalšiu a trvalo to dlhšie ako prvý krát, doktor mi povedal "veď ste už o tri roky staršia!!"

Gitka S, Ut, 09. 01. 2007 - 17:39

No k tomu mi nedá dodať pár hrejivých slov,ja som akosi stále túžila po veľa deťoch, ako som k nim však prichádzala, už mi stačilo aj dve, ale ja som sa samozrejme nezastavila a mali sme aj tretie a to som mala 32, takže Maji počuješ? No , ale ani to ešte nie je všetko v svojich 41 som otehotnela opäť,halo Maji počuješ, tak ak ešte raz spomenieš , že máš dáky výnimočný vek tak Ťa kopnem, že uvidíš, musím povedať, že to nie je prechádzka ružovou záhradou, ale mám fantastickú dcéru . Neviem ja mám so svojimi tehotenstvami len dobré skúsenosti a pri štvrtom tehotenstve sme každému dôležito vysvetľovali že ja a p. Blairova sme tehotné, lebo v tom období bolo takto tehotných medzi 40 -tničkami veľmi veľa a to nielen medzi celebritami , ale aj veľa starších rodičiek, ktoré sme chodili na poradne.Tak Maji hor sa do toho, ešte stále do 40-tky máš more času. Ináč Maji 2decká chodia na výšku, jedna na gymko a ta Sárinka štvrtá je prváčka a dá sa to.

Mária, St, 10. 01. 2007 - 20:25

mery:-}
Nuž, obdivujem Vás - matky s viac ako dvomi deťmi.
Ja som skončila pri dvoch, hoci som vždy chcela viac. Život mi však postavil do cesty prekážky. Pre niekoho možno - za nič stojace, mňa však akosi prinútili zmeniť veľa vecí aj postoj k životu a vôbec. Totiž druhé dieťa - dcéra sa narodila nepočujúca.Len kto má skúsenosti vie o čom hovorím. Znamenalo to ustavičné chodenie na "pobyty" do nemocníc, kde nás učili, ako s malou hovoriť, ako otvárať ústav, ako vyhmatať prvé hlásky. Na riešenie ďalšieho dieťaťa nie zrovna ideálna situácia.
Po rokoch, dnes má dcéra už 14, som sa rozhodla, že sa dám sterilizovať, lebo už len pomyslenie na to, že by som mala dieťa, a to nebolo zdravé, by mi zničila.
Som macoch? MOžno, ale ja si myslím, že nie je dôležité mať veľa detí, ale postaviť sa k ich výchove a rodine zodpovedne. Čo vy na to?
:-}

Kamila, St, 10. 01. 2007 - 20:43

Plne súhlasím. Ja chápem aj ženy, ktoré sa rozhodnú nemať deti, lebo to považujú pre seba za správne, prípadne chcú len jedno dieťa. Každá žena je iná, každá má svoje priority. Ak ide proti nim neprospieva to nikomu.

Zuzana, St, 10. 01. 2007 - 20:54

Maria,
az ked clovek cita rozne pribehy a osudy okolo seba si mnaplno uvedomi, ako sa ma dobre a ....obdivujem vsetkych, ktori sa musia borit s roznymi problemami a tiez si myslim, ze je dolezite byt dobrou maminou a na pocte nezalezi...kazdy podla toho , ako sa citi alebo ako je to mozne.

adi, St, 10. 01. 2007 - 22:33

Zuzanka!Napísala si to veľmi pekne!:-}

Silvia, Pi, 12. 01. 2007 - 18:10

Sisi
Tiež mám viac detí(teda asi najviac z vás-5) a tiež sa na mňa v meste pozerajú ako na obludu,ktorá iné nevie robiť len deti.Mne to nevadí,moje deti sú super nevymenila by som ich za nič(aj keď starší syn momentálne prekonáva svoju prvú ´opicu´)Nehovorím že je to ľahké,ale dá sa to.Proste u nás je to tak zafixované,že viac ako 2 deti majú iba rómovia(aspoň tak mi to bolo vysvetlené pri pôrode)

Kamila, Pi, 12. 01. 2007 - 18:21

Sisi, ale mi zachraňujeme slovenskú populáciu, ako mi povedala jedna neurologička. Ako sá máš? Napíš nám zážitky z prvej opice.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama