ADHD - Zdravotný problém alebo výmysel lekárov?

Nielen na naničmame, ale aj vo všeobecnosti veľa ľudí považuje túto poruchu za výmysel. Sú to však ľudia, ktorí takéto dieťa nemajú, takže ľahko sa im robia závery.
Zároveň je však pravdou, že dnes je v móde, že veľa matiek povie o svojich deťoch, že sú hyperaktívne, pretože deti nesedia ako pena a sú živé. Pritom však majú úplne zdravé dieťa.

Ja som si vždy o hyperaktivite myslela,že je to proste nadmerná energia,pohyb,nepotrebnosť oddychu...takže aj ja som zvykla o svojom synovi povedať že je hyperaktívny...až neskôr som sa dočítala čo vlastne hyperaktivita je a z môjho konštatovania o synovi som to vyradila.Minulý rok začal chodiť do škôlky a nastali také menšie problémy...začala som si viac všímať,viac čítať,premýšlať a riešiť s učitelkami podozrenie na hyperaktivitu a oni ma hned zrušili,že to zas nieje také vážne,že je len velmi živý a mám byť na neho tvrdšia (popritom rodina mi stále vytýka,že som na neho velmi tvrdá) tak ako sa v tom má človek vyznať,trápiť dieťa u psychológa som nechcela,tak som to nechala tak.Celý školský rok sme zvládali ťažko,hlavne syn a ku koncu školského roka nám bola od pediatričky odporučená návšteva u logopéda-pani doktorka je zároven tak trochu odborník aj na psychologiu...začali sme tam chodiť,spočiatku ho velmi chválila a vela ludí v okolí už po prvom sedení videlo zmeny,dôležité je povedať,že ja sa tam učím ako k nemu pristupovať,ako sa s ním hrať,ako ho učiť...no pred 3 týždnami mi po sedení povedala,že sa jej potvrdilo podozrenie na poruchu pozornosti spojenú s hyperaktivitou. Mám iné dieťa,vedela som to,proste nieje ako ostatné,preto som stále pozorovala určité znaky hyperaktivity. No ked mi bolo vysvetlené čo to je,mala som aj slzy v očiach,že aké som ja mala predstavy o mojom slniečku,ako sa bude dobre učiť,príkladne chovať a správať a teraz sa mi potvrdili obavy,že to tak asi nebude,lebo je iný,lebo má diagnózu ADHD.Nieje to ani môj,ani lekárov výmysel,je to fakt,s ktorým som sa musela zmieriť.Bojím sa,už teraz mám strach ako zvládneme školu,no stále dúfam,že to až taký velky problém nebude,že to nejak prekonáme...pani doktorka spozorovala moje obavy a utešila ma,že to prekonáme,len musíme nájsť cestu a spôsob,čo najrýchlejšie to previesť do praxe a prekonáme to.Tak ja verím! No chcem povedať,že aj ked nebude z neho super žiak,tak budem šťastná matka už len koli 2 veciam-sú ovela horšie a ťahšie choroby,takže nejaká slabšia pozornosť a veci okolo toho nám nemôžu pokaziť to šťastie v synovi,ktoré máme a hlavne,dostáva sa mi (aspon zatial) velmi vela opätovanej lásky od v podstate zdravého dieťaťa,takže ano,je to diagnóza,nie výmysel,ale liečitelná,takže nevešajte hlavu!!!

Už som o tom písala...pre tieto deti je aj obyčajné prejdenie cez cestu taký malý boj o život.Nepozornosť sťažuje aj takú obyčajnú vec.Svojho syna som bola schopná pustiť cez cestu zo školy prvýkrát myslím že až v desiatich rokoch.Pre maminy čo majú zdravé deti to znie možno až smiešne ale pre maminy čo majú deti s ADHD je to čistá realita alebo každodenný strach či si isto auto všimne, či sa vôbec pozrie...a nie je to o nácviku, o nevysvetlení, o nevenovaní sa...je to o ADHD.
Keby bol dieťa tovar čo sa dá požičiavať, hneď bych ho šupla každému, kto tvrdí že je to len výmysel alebo rozmaznanosť alebo niečo podobné.

Obávam sa že aj ja mám doma ukážkový príklad ADHD Stále som si myslela že je to chyba mojej výchovy, ale zistila som že to nie je pravda. Druhé dieťa je v poriadku, nemá poruchu pozornosti ani hyperaktivitu spojenú s hypermotorikou. Pritom boli vychovávaní rovnako.

Aj ja mám doma synčeka s ADHD. Davidko má 5 rokov a okrem tejto diagnozy aj rastovu poruchu SILVER RUSSEL SYNDROM, takže každý veer bojujeme s pichanim rastového hormonu. Ináč neviem či aj starší syn nemá ADHD, pretože má od mala velké problemy aj v škole aj doma. Boli sme asi pre 6 rokmi u psychologičky a ta nam vtedy len povedala že z toho vyrastie.... Ale do dnešneho dna sa zmena nekonala. Vlastne áno, ale len k horšiemu....

Viem ze adhd je normalna diagnoza. Ale bohuzial vela matiek svoje deti oznacuje za hyperaktivne, pricom je to naozaj len zla vychova a je im asi blbe to priznat (bohvie, netusim). A tymto robia maminam s naozaj chorymi detickami medvediu sluzbu.

chcela by som prispiet svojou skusenostou s dg. ADHD. aj ja mam syna s touto dg. a to som si nevymyslela len tak, ze je viac zivy ako ine deti. ked nastupil do prveho rocnika zacalo to prave peklo (skolka bol len slaby odvar problemov). nevedel sa sustredit pri uceni (vstaval a sadal na stolicku asi "sto krat" pocas ucenia, ktore trvalo max. 10 min), staznosti yo skoly boli na kazdodennom poriadku az som na odporucanie triednej zasla za skolskou psychologickou, s nou som problem rozobrala a odporucila ma na klinicku psychologiu, kde tento problem riesia metodou biofeedback. najprv mu bez mojej pritomnosti robili testy IQ....atd. trvalo to asi hodinu. potom sme zacali chodit na biofeedback 2x tyzdenne (je to narocne na cas, ale mali sme stastie, ze manzel mal pracu, pri ktorej si mohol dovolit). trvalo to len 20 min. zjednodusene ide o to, ze dietatu daju na hlavicku sondy a ono hraje hru len nema v ruke ovladacie zariadenie, alemusi sa sustredit na hru. ja som to popisala len velmi zjednodusene, ale je dobre vyhladat si to na nete a postudovat. syna to zo zaciatku bavilo, no po case ho to nudilo, lebo tych hier maju malo a potom ich len opakuju. museli sme ho vzdy nejako motivovat, aby sme tento proces ukoncili. cast tejto liecby preplaca aj poistovna. chodili sme na sedenia nieco vyse roka, je to individualne a na zaver mu urobili opat testy. vysledok: zlepsena sustredenost, spravanie v skole. neviete si predstavit ten rozdielmedzi prvym a druhym rocnikom. vyditelne zlepsenie, tym ale nechcem povedat, ze sa sibnutim carovneho prutika dokonale zlepsil, ale je to ovela lepsie. ja osobne tuto metodu odporucam, nam pomohla

kto tvrdi, ze tato dg. je vymysel dnesnej doby, taketo dieta asi nema a tak vyjadrovat sa k tomu je z jeho strany len nazor nicim nepodlozeny...