Tento blog píšem aj preto, lebo prichádza čas, aby sme vytiahli galusky a rolády zo svetrov a ukázali ich svetu. Zima odchádza a my sa budeme ľahšie obliekať a ako každý rok väčšinu z nás chytá panika, čo všetko ukážeme svetu, čo sme si za zimu nasporili. Je prirodzené, že v zime telo menej spaľuje a ukladá viac tuky, po princípe medvede, aby nám nebolo zima ..teda aspoň ja osobne medveď som. Minimálne preto, že mám chuť zimu prespať. Ako odchádza zima, prichádza panika ja na mňa. Stojím pred plnou skriňou a pribežne panikárim, že si zas nebudem mať čo obliecť. Pri tom polovicu vecí, by som mohla darovať Majáku Nádeje a vôbec by mi nechýbali. Ale asi nepíšem niečo, čo nepoznáte ...
V súvislosti z chudnutím ma však vždy napadne moja teta, mamina sestra. Bola pyšnou krstnou môjmu Maťkovi. Kedˇ bola mladá, bola krásna žena. Z čiernobielych fotiek pozerá Grace Kelly a keď som ju ako dieťa porovnávala s tým, čo vidím v realite, nezdalo sa mi v detskej hlávke, že je to ten istý človek. Ľudia zostarnú a zmenia sa. Teta nebola tučná ani obézna, mala klasické faldíky a postavu akú majú zhruba 50 ročné skorobabičky. Na vnúčatá sa veľmi tešila, ale sesternica zatiaľ nevyzerala, že by sa k nim schyľovalo, tak si teta „vybíjala“ svoje babičkovské túžby na mojich chlapcoch. Chlapci ju mali veľmi radi a vždy sa na ňu tešili. Trávili sme hodiny telefonovaním, ak mohla z práce, rozoberali sme všetko možné, radila mi, starala sa. Bola chlapcom takou druhou babičkou.
Správa o jej chorobe ma zastihla absolútne nepripravenú. Povedala mi ju mama. Teta má rakovinu hrubého čreva. Bola som z toho značne v šoku. Po pár operáciach a chemoterapii sme išli tetu navštíviť. Bola schudnutá a vyzerala ubolene. Chlapcov však vystískala, aj mňa a tešila sa, že je s nami. Chodili sme za ňou, ako to je stav dovoľoval. Telefonovali sme spolu a raz mi v takej smutnej náladu do telefónu povedala – Naťka, ja viem, že sa svojich vnúčat už nedožijem. Čo by ste povedali človeku na takúto vetu? Nenašla som slov, iba som povedala, že to nie je pravda, že ja si to nemyslím. Raz mi zavolala, že či by som ju neprišla ostrihať. Strihávala som deti, rodinu, takže to pre mňa nebolo nič neobvyklé. ale poviem vám tak strašne som jej chcela vyhovieť, že sa mi triasli ruky. Bola však spokojná a dodatočne mi volala, že to tak presne chcela. Mala som radosť, že som ju potešila. Keď mal Maťko rok, prišli na oslavu a necítila sa dobre. Spravila som lahôdkový šalát a ona si s chuťou dala. Z oslavy, však museli odísť, lebo tete prišlo zle. Veľmi ma to mrzelo a večer som plakala, že som na vine. Dnes samozrejme viem, že to tak nebolo, ale vtedy ma to mrzelo. Teta nám odchádzala pred očami a strácala sa. Ostala z nej chudunká postavička s tenkými nôžkami a vychudnutou tvárou. Ja som však verila, že sa vyzdravie, veľmi som v to verila. Preto ma telefonát mamy, že teta zomrela, šokoval a nechcela som tomu veriť.
Prečo takto depresívne píšem? Napadá ma totiž jedna z posledných chvíľ ktoré sme strávili spolu. Nemohla som ani po roku po pôrode schudnúť a frfľala som pri jednej debate, že by mi mali zobrať kus žalúdka. Koza nejapná, nadávala som si potom, lebo teta mi na to smutne povedala – vieš Naťka celý život som chcela byť chudá a teraz, keď som chudá, chcem byť zdravá.
Možno vám táto jej veta niečo napovie, možno je nejakým odkazom pre tie, ktoré ich mierna nadváha trápi viac, ako je treba. Kým sa neocitneme v takejto situácii, riešime v podstate maličkosti a zabúdame sa tešiť z toho, čo máme. Tak sa tešme, už je vonku slniečko...
Vaša ochechula
Odkaz od niekoho, kto tu už nie je....
reklama
reklama
reklama
Recepty
Sezónne recepty
reklama
Návody a nápady na tvorenie
reklama
Krásne moja. Vždy chceme mať to čo nemáme ale ak prídeme o niečo, zrazu zistíme, že sme mali viac ako sme kedy dúfali. Ach ty ochechula naša
.
cica hovor mi aj titul, sak sa neondi, ja ti tiez pekne pisem titul vsade

Nastka-moja babicka zasa hovorievala- prach si a na prach sa obratis.....to si pripomeniem nielen pri faldikoch, ale vzdy, ked uz raz neviem, co so sebou od rozkose.....
o.k.? ivet
A este k blogu- Bohu vdaka za takychto ludi a potom aj spomienky na nich....tie nam zasa nik nevezme a to je skutocny majetok.
Ale dost filozofovania.....dnes si urobime salat bez majonezy...
tak tak, na veceru bol salat a ukojila som sa pohladom na stastne 15 rocne babo z hamburgerom v ruke a spokojne krochkajuce...ja viem, nie moc vychovne, ale on to vybeha zajtra by mal mat dvojfazovy trenig..
Co k tomu dodať Nati
,príbehy ktoré píše život sú najkrajšie
a najpravdivejšie
...
.A v súvislosti s týmto článkom ma napadá "otrepaná" veta: Zdravý človek má tisíc prianí,chorý iba jedno ...
veru stary mudry vyrok a pravdivy...
ochechula
opravujem podpis - ochechula celorocnou jarnou unavou zmorena depresiami obsivana, bedarmi a alergiou opeciatkovana
ale cosi, to ti tu aj tak nik neveri

kere?
vsetky tvoje diagnozy
no to si pis, ze su..vies niekedy sa za usmevom smutok skryva...
joooooo...

Krásne si to

Môj muž stále hovorí:Máme krásnu dcéru, máme kde bývať, sme zdraví, nič viac nám nechýba.Pred pár dňami sme sa dozvedeli, že naša známa podstúpila chemoterapiu, pred 5 mesiacmi porodila 4 dieťatko.Stále na ňu myslím, moje problémy sú zanedbateľné, oproti tomu, čo sa deje v ich rodine.Dúfam a verím, že to dobre dopadne.
Nati práve to som dnes potrebovala
...teším sa, že svieti slniečko
Natinka,pekne si to napísala.Pravda pravdúca.Kým nás nepostihne niečo fakt závažné,zaoberáme sa niekedy malichernosťami.Taký je život.
ja viem, ze pre niekoho to mozno malichernost nie je a pre kopu ludi je dolezity vzhlad, ale ja som si povedala, ze sa kazdy musi z mojimi faldami zmierit, cvicit budem pre radost, nie nasilu a nebudem si robit nasilie..no nie?
clovek v rychlosti tempa niekedy zabuda na tesenia sa z malickosti. Ja napriklad ked mam zly den, vymagam si moje macicky a havina a hned mi je lepsie
Si ma potešila,nemusím chudnúť,len nech sme zdraví.
spravne, ak mas malu nadvahu, viac to neries...
.....dolezite je aby sa citil kazdy vo "svojej kozi"dobre....


A,ako sa vraví-zdraví maju tisic prianí,a chorí iba jedno.....
pekne si to napisala Natinka...pripomenulo mi to tuto staru pravdu
dakujem

Krasne Nati,dakujem.
a idem si posmoklit

Akoby si vedela,vcera som plakala aj pre tu tlstotu,dnes uz nebudem
no neopováž vymýšľať... stará pravda je stará pravda..a duša krásna je dôležitejšia, veď vieš...
To je veľmi užitočné pripomenutie,Natinka
- urobím si zoznam všetkého, z čoho sa dnes môžem tešiť.Sama som zvedavá...
tak ho sme kludne napis, nech sa vieme tesit s tebou
Vďaka za krásne zastaveníčko
www.gabkinblog.blogspot.com
nie je zač

...!a nech je nám všetkým troška ponaučením,nehladovať a neprežierať sa!počúvať potreby nášho tela,nie ho umlčovať len jedlom,alebo zastrašovať diétami!...
neviem, ale cim so starsia, tym viac mi chybaju ludia, ktori tu uz nie su..clovek si tak nejak neskor uvedomi, aki boli vzacni..
Natinka,krasne si to napisala,
ked prijdeme o bliskeho cloveka,este viac si uvedomujeme ,co pre nas znamenal,velmi chyba...
nepises, dozila sa vnucat?
nie nedozila
krasne uz mi szzy padaju ako hrachy....
to je zivot a jeho pribehy....ale mam 43r 16 mes.syna a 5kg nadvahy no a co!
uz sa na to nepozeram
práve včera som čítala rozhovor s Ernestom Šarkozym z kapely Cigánsky diabli...redaktor sa ho okrem iného pýtal, či sa vďaka svojej silnej postave nestáva terčom komentárov niektorých ľudí...on mu odpovedal, že názory ľudí, ktorí okrem toho, že sú chudí nič iné v živote nedosiahli, ho nezaujímajú...
Máš pravdu Natinka.Ja som pred transplantáciou mala o pár kíl menej/ skoro 20
/.Po rokoch na dialýze to konečne prišlo v lete bude 6 rokov.No a s liekmi aj kilečka neviem prečo má na mňa prednison také účinky a na niekom to ani nepozanať.Ale nemenila by som radšej budem širšia ale s obličkou.
Verím,že ešte zopár rôčkov vydrží.Ďakujem
verím spolu s tebou
