A čo po smrti?

Nejako som nad tým nerozmýšlala. Moje účty - facebbok, maily, to ma vôbec netrápi. Jednoducho zaniknú alebo čo už. Je mi to jedno. Nie je tam nič také, čo by potrebovali vedieť rodinný príslušnici alebo k čomu by mali mať prístup. Tie nie sú dôležité ani podstatné.

K peniazom - muž má dispozičné právo, vyberie, nech nemusí čakať na dedičské. Účty platí on, a to ostatné v tom sa rýchlo zorientuje - strava, kozmetika. Keď mu bude niečo chýbať, alebo deťom, dajú vedieť a nakúpia.

V krajnom prípade sa postará rodina. Dúfam, že pomôže ale časom sa musí každý postaviť na vlastné nohy a či chce alebo nie, začať fungovať. Dúfam, že sa nič také nestane, ale človek nikdy nevie.

Sú veci, na ktoré sa dá pripraviť a veci, ktoré jednoducho prídu a človek musí riešiť. Hlavné je, mať strechu nad hlavou a tú zabezpečenú majú.

Nejaké peniaze našetrené mám, takže na pohreb by bolo a aj niečo navyše. Potom sa už musí starať každý sám o seba, nič iné by sa asi nedalo robiť.

Áno, furt toto beží v mojej hlave. Je to jeden z mocich strachov. Stále by som chcela, aby sme to nejak pripravili, keby dačo. Ale nejak mi to nejde. A pritom mám čerstvý príklad - robím učto vo firme, kde zomerel jediný konateľ. A hoci bol 10 rokov na hrane - furt to mohlo prísť, prekvapilo to. Všetkých. A je to dosť problém riešiť.

A dosť napríklad to riešim pri upratovaní - kto dá po mne do poriadky tie hory koráliek a iných vecí... Čo keď zrovna toto najde niekto - nemala by som to radšej vyhodiť už rovno?

ja po skusenosti v rodine to veru "ošetrené"mám..pred rokmi ked sme išli od výplaty do výplaty na doraz-nič navyše neostalo,našťastie pôžičky neuznávam urobila som si  vtedy ja a ešte aj bývalý manžel tzv poistenie pohrebných nákladov na pošte vtedy to robilo necelé 4eurá(teraz už 32 ročný platí 15eur).má to jedinú výhodu ,že to nejde do dedičstva a peniaze sú vyplatené do 4-5dní určenej osobe (ked nie je určená osoba vtedy to ide do dedičstva)a pohr.ústavy to akceptujú čiže počkaju s platbou.

a čo sa týka napr.živ.poistky tam už mám určené osoby komu,a doklady mám všetky na jednom mieste čo moji blízky vedia-tam nájdu všetko čo sa týka mojej osoby.

a medz rečou občas spomeniem,že ak by...aby knihy nedali do kontajnera ale možno si niekto niečo vyberie,to iste pripomínam napr.obrazy,vyšívané obrusy apod.najskôr ponuknuť potom kontajner.

ale to čo sa týka len mojich spomienok a emocii to mám tiež v jednom takom kufri.to môžu smelo vyhodiť -to má cenu len pre mňa!

inak vyšla kniha v slovenčine Švedske umenie smrtelne vážneho upratovania od Margaret Magnusson-ide i nový trend tzv.Dostädning(na o treba dve bodky!)-upratovanie pred smrťou. nie ked sa dozviete že ste chorý ale tak priebežne autorka odporúča vo veku 65r.začať triediť(pivnica,povaly...)selektovať čo si chcete nechať,na čo sa nechcete dívať,čo nevyužívate-oblečenie,riad,darovať  to o čom viete že niekomu sa to páči..

 nájsť po rodičoch napr.niečo intímne a chúlostivé ,čo možno malo zostať tajomstvom-čo by mohlo uškodiť blízkym radšej to zlikvidovať osobne.

bola tomu aj venovaná strana v denníku sme25.7.2018.

Po mne potopa.  

Neriešim. Aspoň nie vedome. Tajomstvá si beriem do hrobu, zvyšok rodina nejak strávi, bude sa musieť psychicky vyrovnať  ... tak ale zas neni nejak silno s čím, v podstate vedia s kým žijú. Žiadne kostry v šatníkoch ani biče nech nehľadajú.

Čul seriózne, ako si táto téma zaslúži. 

Keď sa zamyslím... mám rodinu a kto sa postará ak nie ona? Bola som tak vychovaná a beriem to ako samozrejmosť. I pre mňa ako pozostalého je to samozrejmosť. Decká sú ešte mladé - malé, keď ma jedno prerástlo asi nie je dobrý význam - NESAMOSTATNÉ, to je ono. Neviem, vždy som si myslela, že presne na toto tie rodiny sú a beriem to ako záchrannú sieť. To je čo sa týka detí a vlastne všetkého okolo toho.

Hmmm - účty a tak - v podstate manželova starosť. Ale ak by som, nedaj Bože, musela toto riešiť ja opačne, stále si myslím, že by som to zvládla. Prípadne začnú chodiť upomienky, čo už.  Vidíš, ale totok ma teraz núti urobiť jeden krok - hodne pošty chodí do mailov. Tak by sa k tým upomienkam asi nedostal nikto. Asi navrhnem nejaký spoločný mail na to určený s heslom, ktoré budú vedieť aj decká prípadne. Toto premyslím. Neskromne oceňujem vlastný nápad.  Ďakujem za inšpiráciu.

Jaj a ešte internetový svet. Včera som sa tak zamýšľala nad dvoma mojimi vrstovníkmi. Heňo odišiel pred 9timi rokmi - akurát som to pozrela, lebo sa mi to zdalo, že len teraz to bolo a ono je to nekonečne dávno tuším. Letecký pilot - odletel za svojimi snami pre havárií lietadla. Bol to skvelý chalan. A Janka - tá odišla len teraz - pár týždňov dozadu. Na FB ich účty už nie sú. Odišli nielen z tohto reálneho sveta, ale aj z toho virtuálneho. Neviem, kto a ako to riešil. Je to nepodstatné. Aspoň pre mňa.

áno rodina ako samozrejmosť ,odišiel svokor bola to starosť svokry a starkej,odišla starká bola to starosťsvokry,odišla svokra a..my sme netušili čo kde a pod.v tom roku akurát dostavali dom a my sme dokončievali stavbu,švagor sa akurát oženil ešte vybavovali vtedy mladomanželsku pôžičku..tak vieš jednoducho takmer celá rodina sme nemali korunu naviac !no velmi zlý pocit-zachránila ma moja mama ktorá vtedy pohreb zaplatila svojej svatke-my s s mužom sme to mame potom splácali..a veru bola aj hádka aby švagor potom dal polovicu.lebo pri dedení chcel polovicu zo všetkého...

potom prišlo na rad upratovanie šuplíkov,skríň,triedenie rôznych dokladov a ...vydedukovali sme že svokrovci ako mladý mali krízu no a prišlo aj na slzy aj červenanie(po rokoch sa veru manžel aj švagor priznali že hoci sa tvárili akože všetko v poriadk-zamávalo to s nimi!)...a vtedy som sa zapovedala,že nech sa deje čokolvek musím tak gazdovať aby ma mohli pochovať "za moje" a určité veci nemusí nikto vedieť..

No, vieš, banka neskúma, ale zráta Ti to notár v dedičskom konaní v poplatkoch za dedičstvo (neviem tomu odborný názov).

Resp. , aby som Ťa nezavádzala. U nás to bolo tak, že mamka, ešte keď bola v pohode ma roky pýtala, aby som s ňou šla do banky, že mi zriadi dispozičné právo. Vždy som argumentovala, že nech sa chytia s tatkom pod pazuchu a navzájom sa splnomocnia, veď nepôjdu obaja naraz. Keď to dám v skratke, už keď bola  chorá,  štyria sme ju nakladali do auta, aby sme ju dostali k notárovi, kvôli plnej moci, overovateľka dokonca prišla do auta s knihou. Mamka všetkému rozumela, chcela mi pomôcť, písala ako ďas, akurát, že sa stále pohybovala po jednej čiare hore a dolu.  (A to v nemocnici predtým spadla a just tú pravú ruku si zlomila).

Bez podpisu nevybaví a nevyrieši človek nič, to nám je jasné. Ani tie blbé obedy domov nevybavíš, lebo sa nevedela podpísať, o opatrovníčku nepožiadaš, lebo nebola zbavená svojprávnosti, ale nepodpísala sa pod žiadosť, neumiestniš, ....Komisie chodili, ale ona sa musí podpísať... vravím, ona sa nemôže podpísať... ale ONA SA MUSÍ PODPÍSAŤ!

Teraz napíšem len peniazoch na účte, nie o ostatných veciach, to je iná kapitola.

Čiže sme fungovali iba na kreditke. Postupne som znižovala zostatok v banke.  V deň úmrtia som vybrala a zaplatila som pohrebnú službu.  Notár má pred sebou úmrtný list a výpis z banky (ktorej sa to samozrejme netýkalo, ale bude) a faktúry za pohreb, pekne spraví čiaru a  zostatok k danému (teraz neviem, času úmrtia, fakt si nepamätám) ide do dedičského konania.

Argumentovala som, ja tie peniaze nemám, nemôžem ich zdediť, neužívam ich, ani mi ich banka na základe rozhodnutia o dedičstve nevydá, lebo tam nie sú, skrátka - nie sú ani na tom účte, zaplatila som za ne pohreb. Súčasťou konania je aj doloženie dokladov o pohrebe, takže to videli.  Ja osobne si myslím, že má byť jedno, či máš peniaze uložené v hotovosti u niekoho, alebo ich máš na účte. Stále sú to peniaze určené na pohreb.  Pretože „priznať“ by sa mala aj uložená hotovosť  atď... Prečo sa náklady na pohreb nedajú odrátať?..... Kvôli poplatkom? Lebo zákon? Chápem. Pletú sa mi už myšlienky.  Veď nešlo o podvod...doklady boli v origináloch doložené.

  Mne išiel zostatok do dedičského konania, ako sa to inde posudzuje,  resp. v prípade dispozičného práva, netuším. Ideálne by bolo nehýbať s ničím, len niekedy to nejde.  Na základe dedičského rozhodnutia človek ide do banky, tam by mu mali vyplatiť uvedený zostatok (-poplatky?) a banka zruší účet.  

Najlepšie sa opýtať Dr. Ficeka.

A čo po smrti?

Už asi nič.  Čo nezariadiš za života (v rámci možností), buď si poradia, alebo ...neporadia.

No s niektorými vecami som bola nie tak dávno priamo konfrontovaná. Nežijúci rodičia, brat s ktorým som žila v spoločnej domácnosti, neskôr som kúpila domček, on ostal bývať v našom spoločnom byte po rodičoch. Dostal infarkt, následne ostal dva mesiace v bdelej kóme, zrazu bolo potrebné platiť hypotéku na domcek ktorý som kupila, platit byt v ktorom vlastne nikto nebyval- kedže brat bol v nemocnici v kome, do toho vybavovat hospic, chodit za bratom do nemocnice a na socialnej poistovni som sa dozvedela, že mi nevyplatia jeho dochodok- takže este som tahala aj vsetky naklady spojene s pobytom v nemocnici- hygienicke potreby, plienky atd. Na jeho dochodok som nemala narok, kedže som nebola jeho rodic, jeho potomok, jeho manželka, ale "len" sestra. Samozrejme soc. poistovna si nechavala riadne nacas, odpoved prisla až niekedy už v case jeho umrtia... co sa týka pohrebu- naklady boli odratane pri dedicskom konani a boli odratane aj pri dalsom dedicskom konani v rodine, ktore sme mali- myslim, že tam si ziaden notar nedovoli toto obist- kto vybavuje pohreb, tomu su tie naklady odratane...normalne som priniesla potvrdenie od pohrebnej služby, dokonca v pohrebnej službe ma upozornili, že ktore potvrdenie budem predkladat notarovi pri dedicskom...no a co sa dipozicneho prava k uctu týka to je isto vyborna vec ked clovek ostane v nemocnici a pod, aby sa bud deti, alebo rodina dostala k peniazom ak treba. Ale v pripade smrti ani ten kto ma dispozicne pravo nemože volne s peniazmi nakladat a až po pravoplatne ukoncenom dedicskom konani, podla toho kto sa stane dedicom. Pretože v case umrtia predsa nemusi byt jasne, kto je dedicom penazi na ucte- v podstate by mohlo ist o okradnutie dalsich dedicov a na to sa predsa pride...pokial to dedicske zahrna sirsi okruh ludi- pokial to nie je že manžel- manželka dedi po partnerovi, ale je dedicov viac...s tým je potom asi dobre aj ratat, ak je natesno rodinný rozpocet- mat nejake peniaze vybraté a pod. no ale jasne, že v živote sa neda vsetko predvidat...ine zrejme je, ak je manžel, manželka spolumajitel uctu...toto je naozaj dobre mat vopred pozistovane