Aj ja by som si zasluzila po zadku...minimalne :-(

aj mama je len clovek,tiez ma pravo posmyknut sa .jasne, ze niesom zastankynou telesnych trestov,prave naopak, ale ked sa uz stalo a stalo sa vynimocne, myslim, ze si to nemusis tak vycitat. kazdej mame obcas pretecu nervy. kazduckej. radit ti velmi nemozem,moj maly ma len rok.ale prajem vela trpezlivosti

Gaga, telesné tresty nie sú riešenie...a Ty to dobre vieš, práve preto Ťa to teraz trápi a hneváš sa sama na seba...už si to nevyčítaj...chceš to zmeniť a to je dobré...ja som pri takomto trucovaní nechala malého "vyzúriť"...aj keď bol po kúpaní(holatý) a reval vo svojej izbičke kvôly niečomu...keďže som zásadová(a pri deťoch treba hranice, sú "pokojnejšie"), tak som mu nepovolila...začal plakať...nechala som ho tak, ale izbička ostala otvorená, aby mal istotu, že som pri ňom...v dome je predsa teplo a ver, že neostane dlho holatý, aby ochorel...keď sa "vyzúril", tak prišiel ku mne...neskôr sa začal aj ospravedlňovať(ale o tom som nechcela)...potom sme si sadli a rozprávali sa, čo a ako...prečo nemôže mať všetko atd.atd...teraz má tri a pol a svoje "záchvaty" zlosti už máme za sebou...i keď je pravda, že Tomáško sa nikdy nehádzal o zem, alebo žeby skutočne zúril...teraz keď občas chce dosiahnuť svoje, tak je to len tým, že začne trošku plačkať, ale hneď ho to prechádza-vie, že nepustím...no musím povedať, že to naše filozofovanie, teda rozprávanie a vysvetlovanie, tak to ostalo...ver, že aj také malé deti vedia pochopiť a nasávajú všetko od dospelých...a isto nechceš, aby malý capol Teba, alebo niekoho iného...neboj, to zvládneš-už teraz si pokročila, keď si si to uvedomila...tak "vstaň", utri slzy a ver, že dobrá mama si-veď vieš, čo chceš...držím Ti palce

gaga, stalo sa, nevymazes to ... a vies co? aj dietko potrebuje vediet, ze rodic je len clovek a ma hranice. neboj, nabuduce to premyslis a predychas drzim palce

no, ja si myyslím, že pokiaľ si ho necapla nejako silno a zúrivo, ale skôr tak výchovne, tak to občas nemože uškodiť.

my sme boli štyria súrodenci a občas sme veru dostali od mamy "výchovnú" - a ver tomu, ani jeden z nás z toho žiadnu traumu nemá, skôr úsmevné spomienky.

jedná múdrosť vraví:jedna ruka ľúb ,druhá ruka rúb....a capnutie po zadočku sem tam neuškodí..podotýkam po zadočku

jéééj,tak nie sme nenormálni!no scénka ako od nás,ja som bola zúfalá zo seba, aj s dieťaťa.pýtam sa dokola, kde som spravila chybu,keď mám také vzdorovité a neposlušné dieťa.takže ste ma potešili.

....ja som bola taka mama,v jednej ruke kolac a v druhej korbac,ja si to neviem predstavit aby moje deti,revali v obchode ,ze to alebo to chcu, to ja som nepoznala od svojich deti,moja dcera chodila do 4 triedy a ja som si robila vodicak a to som cestovala na vodicak autobusom,ona sa musela postarat o dvojcata,ktore mali 2 roky,retardovanu sestru 5 rocnu a este bol syn ,ktory chodil do 6 triedy,ale ten sa nestaral,to som si robila cez prazdniny,uz su vsetci dospeli a spominame,syn ma raz nahneval a som mu povedala ze dostane s prakrom na koberce a on ze nech mu dam,ja som zobrala praker a vyprasila som ho,plakal ale uz sa to nezopakovalo,verte mi ja som dceru ma 35 udrela mala 14 rokov ,ale to mi vybehla ruka,potom som sa jej ospravednila ,ale ona prva ma odprosila,syna som udrela dva krat,raz mal dva aj pol roka, prisiel domov z dvora a povedal mama daj mi plienku ja som sa dopisal,do mna vliezol cert mala som babo mesacne,tak som ho udrela s varechov,ale potom som tak plakala ,ze nech sa dopisava aj ked pojde do skoly,on sa zacal pytat,a este potom s tym prakerom,ale bola som prisna ja ked som zavelila vsetci boli v pozore,ale napriklad ked prisli zo skoly sadli sme si akecali,aj sa hrali hry, kolko krat som musela zavelit deti koncime ide sa upratovat potom sa budeme hrat,teraz sa smejeme,...
len ma trapi ,ze dcera ma dceru,piatacka,pubertacka a trosku je drza voci mame a mne sa to nepaci,tak som jej dohovarala ,ze jej mama by si to nedovolila voci mne ani dnes,kde je chyba len v nas ako ich vedieme taky budu...