Som Strelec, teda tvor slobodu milujúci, prelietavý, do vetra, večne nespokojný, stále hľadajúci zmenu a vôbec vo všetkých smeroch nespoľahlivý. Jednoducho strelený. No napriek tomu mám paradoxne rada istoty. A preto sa vždy snažím byť na všetko v živote pripravená. A teda vždy očkávam to „najhoršie“ (aspoň to, čo si dokážem ako najhoršie predstaviť), pretože sa riadim heslom: radšej byť príjemne prekvapená, ako nepríjemne zaskočená. Krásne predsavzatie, keby potvora fungovalo! Nejakým riadením osudu je totiž tá realita stále najmenej jeden krok predomnou. 
Tak napríklad.
Už pri začiatku môjho, zatiaľ jediného, vážneho vzťahu s mojím terajším manželom, som do toho išla s tým, že sa nebudem nijak príliš angažovať – radšej byť príjemne dobívaná, ako nepríjemne opustená. Však sme sa preto takmer rozišli, lebo môj drahý, ako povedal neskôr, mal stále pocit, že síce môj najsamlepšejší priateľ na svete, ale nič viac. Ešteže sa to stihlo vysvetliť! 
Keď už sme to mali vysvetlené (najprv tak nesmelo milo puberťácky, potom už aj otvorene a jasne) a dohodli sme sa, že teda chceme spolu chodiť, bola som presvedčená, že ja ROZHODNE nemám nijaké ružové okuliare a jeho chyby vidím jasne a zreteľne a som s nimi zmierená a akceptujem ich. Figu! Po dvoch rokoch ma nepríjemne zaskočilo zistenie, že mi dokonale lezú na nervy. On je Blíženec, teda tvor, čo nič nedokáže mať len v jednom vydaní (len televízori máme doma tri) a tak popri mne vždy musí mať nejakú tú kamošku (ktorá je podľa možnosti do neho zamilovaná, hoci on nie – no ale to je iná kapitola naších vzťahov). Namiesto príjemného zhovievavého akceptovania som žiarlila ako pes než som si na to (už takmer) zvykla. Tento zlozvyk má dodnes, ale vytáča ma už len občasne.
Potom prišlo prvé tehotenstvo. Poučená tým, čo som videla u kamošiek, čo už deti mali, som do toho išla veľmi realisticky – okamžite som si vytĺkla z hlavy všetky tie reklamné šťastné maminky s večne usmievavými deťmi, ktorých dokonalý vzťah zabezpečujú najnovšie Pampersky ultra dry. Deti hlavne plačú, spia a jedia. Aspoň spočiatku. 
No realita mala zasa náskok. Tak za prvé: nikto mi nepovedal a ani jedna kniha o tom nepísala, žeby dieťa mohlo mať tak vlažný vzťah k jedeniu ako to moje. Kŕmenie bola jedna nekonečná nočná mora. Za druhé: ísť trikrát v noci na záchod ako tehotná je niečo úplne iné ako trikrát za noc vstať, nachystať fľašu a hodinu kŕmiť vzpierajúce sa dieťa. A za tretie (čo bolo horšie) som s hrôzou zistila, že 26 rokov sa svet točil iba okolo mňa a zrazu nemám na seba čas! Tá strata osobnej slobody mojou realistickou prípravou na materstvo dokonale otriasla. (Ešteže sa to časom upravilo. Len čo som sa zabehla do nových koľají).
Na radu prišlo druhé tehotenstvo.
Bola som presvedčená, že som už na všetko pripravená z toho prvého a tentoraz ma nič nedostane. Veď, čo je už horšie ako stres z dieťaťa, čo nechce jesť? Predsa stres z ďalšieho dieťaťa, čo nechce jesť! Príroda je matka milosrdná a dáva nám zabudnúť, respektíve pamätať si všetko len veľmi matne a mať pocit, že to také hrozné ani nebolo. Veď ktorá žena by šla druhýkrát rodiť, keby mala ten zážitok ešte v čerstvej pamäti?
A tak si znova zvykám nato, že musím trikrát za noc vstávať, že hodinu ponúkam jesť dieťa, ktoré je zrejme tak opité civilizáciou, že si neváži ani tú fľašu plnú mlieka. A namiesto toho, aby ju s radosťou vypilo, len cumlá a tvári sa, že je to za trest.
Znova hľadám nejaké zabehané koľaje pre domácnosť, pre manžela, ktorý je vývojom vecí trochu zaskočený (ako to, že o deviatej večer sa plazím do postele zbitá ako pes a nemám čas si s ním sadnúť a pokecať, keď sme sa celý deň nevideli?), pre dve deti, pre prácu vo firme a dúfam, že tam niekde objavím aspoň nejakú medzeru pre čas len a len pre mňa ako kedysi.
Ak si niekto myslí, že ma všetky tieto skúsenosti konečne naučili, že je zbytočné skúšať predbiehať realitu, tak je na veľkom omyle. Mňa totiž to plánovanie a hľadanie istôt začalo baviť. Realita ma totiž aspoň môže vždy niečím novým prekvapiť. A keď nič iné, tak aspoň poučiť. 
Joj Katuška ako som si blažene zarochnila čítaním tvojho príspevku.. ani nie obsahom, ale ako krásne si to dokopy zložila... dobre sa to čítalo
píš nám veľa máš talent a som si istá, že ako Strelec máš talent na mnoho vecí, len pre nedostatok času a energie si sa k ním ešte nedostala
posielam ti trošku môjho levieho
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
výborne čítanie aj ked asi prežívať to je ťažšie
ale to svoje prebúdzanie sa do reality či reaálne si vtĺcť do hlavy svoje.....
poznáme skoro každá ...
rozhodne držim palce zvládať život aj dalej tak dobre...
a čas na to aby si mohla pisať sem aj dalšie pohlady na svet či život, super čitanie
Daniela kreativ
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tvoj clanok je riadne nabity energiou a prvou ranou trafis kazdy jeden klinec po hlavicke 
pobavila som sa aj si povzdychala spolupatricne, drzte sa
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Super trefa,vieš v krátkom písaní výstižne napísať realitu,super.A nič si z toho nerob,ono tá realita zaskočila aj mňa.ako keby som niektoré vety ja písala.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pokial tvoje "predvidanie" je len o tom, ze ty sa na nieco "akoze pripravis" ok.. nenechaj to ale nikdy zajst tak daleko ako ked "predvida" ten moj.. "jeeezisi, zas to nefunguje, no to bude za opravu fuuuru penazi.. jeezzzisi co s tym zas jeeee... " takto "predvida este par dni kym stastne zisti, ze sa mu dotycnu vec podarilo "nastartovat" bez nejakych velkych problemov.. tak taketo predvidanie mi lezie na nervy, lebo ON uz dopredu vie, ze to nebude fungovat - potom to funguje a ofrfle mi 3 dni aby sa potom 4ty usmieval.. no nie je lepsie usmievat sa 4 dni a ked to nefunguje radsej fakt vyhodit tie peniaze za opravu ci za nove a "nestresovat" sa? Ale inac myslim, ze tvoj clanocek chytil za slovo viac z nas, asi sa vsetky snazime "ukludnovat" a "predvidat" a hladat tie "istoty" aj ked sa nam to obcas mozno vooooobec nedari 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
eifelovka mala som pri opise tvojej frflajúcej polovičky pocit, že píšeš aj o mojom frflošovi, akurát s tým rozdielom, že uňho tie popísané etapy končia tým, že sa s tým oným čo nefunguje nedá už asi nič urobiť, tak to nechá tak, že sa to o to postarajú tie japonské dvojičky samo a sato (samozrejme ich suplujem ja). 
potešila som ťa aspoň trošku? 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Jeeeej konecne ma niekto pochopil
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
svojim písmenkovaním si ma potešila, tak sa držte a lepšie papkajte )
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Čarovný článoček !
Neviem, aké veľké (či malé) máš detváky. Ale ver, že príde chvíľa istoty a pohody, keď budeš s nostalgiou v duši spomínať na to sladké, hore tak príma opísané, obdobie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
super čítanííííííííííčko ,držte sa
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Som rada, že nie som sama ktorá sa plazí do postele
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
akosi mi to je povedomé...
Scio me nihil scire (Viem, že nič neviem - Sokrates)
r.r.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mam zatial len dvojrocného chlapceka, ale chystam sa mat este tak zo 5 dalsich deti, mozno cast adoptovanych... no tusim som si prave spomenula na ten prvy rok, kedy mi moje sunarom krmene dietatko vstavalo kazdu, SKUTOCNE KAZDU, hodinu, pretoze tiez sa mu nechcelo papkat, takze si len parkrat potiahol, aby o hodinu zas dva glgy atd celu noc... Ale ja som mala len 21 rokov, ked sa narodil a myslela som, ze len na zaklade mojej nepripravenosti na materstvo to zvladam tak velmi velmi zle. Ci nie?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Podla mna si nebola zle pripravena. Jednoducho existuju deti, ktorym velmi chuti jest a take, ktorym nie. Moje dve kamosky mali deti, ktore pri flaske fungovali ako odsavacka. Chytili dudlik a kym bolo co, tak tahali takmer na jeden nadych. Krmenie trvalo necelych desat minut aj s odgrgnutim. Ked som to videla, hovorila som si: to je v pohode, to bude jednoduche a prijemne. Mas ho vidiet! Moje deti patria do kategorie menej jedavych, tak jedna flaska trva aj hodinu a vzacne sa stane, ze ju vypije celu. Vacsinou vsak necha takmer tretinu. Nuz, taka je realita. Vzdy ma nieco v zasobe, aby sme sa nenudili. Keby boli obaja dobri jedaci, verim tomu, ze by boli zase napriklad hyperaktivne deti, ktorym na dobitie energie staci spat 4 hodiny denne ako to ma zena nasho kolegu. Holt, zivot je zabava.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- tak moji boli biedni jedáci ale nenormááááálne hyperaktívni. Trvalo takmer 15 rokov, kým sa rozjedli a kapánek ukľudnili. Ale zas pritiahli iný druh životnej zábavy . . . 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Aj môj prvý syn bol taký.................Začala som ho kojiť a hovorila som si,ja moje deti budem kojiť aspoň rok,aj viac.Samozrejme,po 3 týždňoch pustil prsník a samozrejme,viac ho už nechytil.....................Tak som sa odsávala a tak mu ho dávala/to mlieko/.Zo začiatku to bolo tak,že kým spal,tak som si odsla mlieko,zobuli sa vypil a ja som začala znova/odsávať/.
Potom som už mala prax a bola som rýchlejšia a niečo som si aj pospala...............Lenže malý bol taký zlý,že mi vstával asi každých 10-15 min a nepomáhalo nič.............A jesť mu teraz chutí,ale tomu spánku doteraz nejako nedáva.Druhého syna,keď sa nám narodil,tak na tretí deň som tak plakala,že keby viem,aký bude zlý,tak nechcem/popôrodná únava,vyčerpanosť....../ a ten je zlatý,ten mi prespí celú noc už teraz našťastie,ale čo sa týka jedenia,tak sa mu prosíme.....Nuž každé materstvo je iné a každé dieťa tiež.A keď sa netrápiš stým,tak sa trápiš s oným...................Ale v globále je to to najkrajšie čo ženu môže stretnúť a keď môj syn povie,že ma ľúbi,tak zabúdam na všetko trápenie na svete............
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som mala s mojimi zlatíčkami keď boli maličké také isté trápenia ako opisujú všetky babenky: jedenie, ponocovanie, únava, večná nedospanosť, problémy s mliekom, prsníkmi také a onaké. Ale teraz (už sú pubertiačky) na to obdobie spomínam ako na najkrajšie v mojom živote.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Krásny článok.
Smelo hľadaj istotu v neistote. 