Ako povedať 16 ročnej dcére....?

Tak som si povedala, že je to všetko v keli!!!!
Vôbec neviem čo mám robiť. Robiť určite niečo musím. Vlastne niečo aj určite urobím. Len neviem akým spôsobom to urobiť...
Tak sa tu mocem s tým slovíčkom "robiť, urobiť, urobím" a ono ani tak nejde o prácu ako o slová. Slová, ktoré treba povedať. Slová ktoré určite zrania, nech ich poviem akokoľvek a akýmkoľvek spôsobom.
Tak som verila, že všetko je na dobrej ceste! Moja dcéra sa cez víkend vráti z DC v LL, hádam aj trochu "uvedomená",hádam aj trochu kľudnejšia a doma ju čakám ja - mama- len JA. Ako povedať mojej 16 ročnej problémovej puberťáčke, že jej priateľ, pre ktorého zrejme aj dýcha, ju opustil kôli inej dievčine? Že ON ju už nečaká? Maťko, to dobré, slušné, milé, príjemné,šikovné, pracovité dieťa. Taktiež adoptované ako ona. A ona, sa teší domov viac kôli nemu ako kôli mne. Hádam je to aj normálne, veď má 16 a je zaľúbená. Tento 22 ročný chlapec bol nekonečne trpezlivý a zrejme ju naozaj ľúbil, veď statočne znášal jej vrtochy a nálady takmer trištvrte roka. Poznať dobre moje dieťa, vedieť o jej problémoch, poruchách, náladách, poznať jej povahu a napriek tomu ju ľúbiť - vyžaduje obrovskú silu a trpezlivosť. Vedela som ja, hneď na začiatku, že to nebude mať s ňou chlapec ľahké. Však si ja svoju dcéru poznám najlepšie! Ale aj napriek tomu, bol to pekný vzťah a určitú dobu boli spolu veľmi sťastní. A ja mama som bola šťastná s nimi tiež...Prežívala som také pekné obdobie, v ktorom som mala pocit, že mám deti dve. Dcéru aj syna.
Som teda v keli! Júúj, miesto troch prídeme pre Majku do LL len dvaja...
Ako zareaguje, keď uvidí, že počet prišlích ľudí sa nezhoduje s počtom ktorý čaká ? Čo si uvedomí, keď uvidí, že Maťko s nami po ňu neprišiel? A ako zareaguje, keď jej poviem, že Maťko už nikdy NEPRÍDE????????
Moja 16 ročná puberťáčka, problémová, adoptovaná, navonok tvrdá ako kameň a vo vnútri citlivá. Tešiaca sa na svojho Maťka, s ktorým mala stráviť zvyšok prázdnin... Moja dcéra, s ktorou padáme a vstávame už 13 rokov z blata do kaluže a stále nie a nie sa odtiaľ vyhrabať. Priznávam, že trošku som dúfala, že Maťko mi bude nápomocný, lebo mal na ňu obrovsky dobrý vplyv...
Hádam to sklamanie prebolí. /Evka Ty vieš, o čom píšem. Poznáš moju Majku. A určite ma chápeš, že sa bojím. /
Hádam to sklamanie prebolí. Ak mi to sama dovolí, budem ho zdieľať s ňou. Neviem, či ma pustí do svojho vnútra, či mi dovolí nahliadnuť na jej bolesť a pomôcť jej ju prekonať. Bojím sa, aby to neriešila úplne naopak- svojim spôsobom. Že sa uzavrie do seba, bude nahnevaná na celý svet a začne sa mi zasa túlať. Nevedno s kým, nevedno kde, nevedno dokedy, .... z blata do kaluže...