Už malá som odjakživa sa rada uchyľovala s knihou do iných svetov. A tak nejak nechápavo teraz pozerám, prečo moje decká niečo také neprežívajú. Jasné, svet internetu s väčšou hektikou je zábavnejší. Viac napätia, viac akcie, ... viac ... viac .. viac.
Len či viac je občas VIAC? - toť básnická otázka.
Zaumienila som si, po tohoročných peripetiách s deviatakom, že ešte nič nie je stratené. Že ešte sa dá niečo urobiť. Že ešte flintu do žita nehodím, ani palicu nad ním nezlomím 
.
A tak v rámci - zúfalé ženy robia zúfalé činy a topiaci sa aj slamky chytá som na prahu základnej školy zaviedla nové pravidlo. 30 minút spoločného čítania denne.
Poobede to u nás vyzerá tak, že zaľahneme každý na "svoj" gauč v obývačke - máme ich rozmiestnené do U - manžel nemá kde sadnúť, tak sa vytratí, každý má svoju knihu. Ja si uvarím kávu, chalani sa napriek teplu dožadujú teplého nápoja, tak dostanú čaj. Vytiahnu sa piškóty alebo niečo sušienkovité. Ako pršalo, tak nám raz jednému raz druhému priľahla nohy Zet, ktorá nám robila spoločnosť. Áno, áno. Správne tušíte - piškóty sú hlavne pre ňu. Chodí medzi nami a čaká, kto jej zo sáčku nejakú vyloví. A potom už je len 30 minút ticha prerušované mliaskaním psa a prevracaním stránok. Ja sa zamaskujem za tú moju knihu a občas len pozerám nenápadne ponad okraj na nich, ako čítajú. Jeden by povedal, že si to skoro aj vychutnávajú. Hlavne sa stíšime. Aspoň na tých 30 minút. No a potom zazvoní zvonec a rozprávky je koniec - teda dočíta sa kapitola a už zas sa vadia 
... zvyčajne o to, kto mal a neutrel riad.
Inak - hlavný motivátor sú odmeny na konci knihy - jasné, absolútne nevýchovne 3€ za každú prečítanú knihu alebo nejaká spoločná akcia - kino, lanová dráha, aj Mekáč sa ráta 
. Vyzerá to na akciu win - win ... akurát mne peňaženka sa zachveje - ale však čo ... aj by chcela, lebo fakt mám radosť z toho, že čumia do niečoho iného ako na monitor.
Zatiaľ neodporujú, len v piatok mi ubzikli von. A ja im tiež 
.
Nedala som im na výber, keďže "decké" knihy im nevoňali a staršiemu nanútila pekne krásne Evžena Bočeka a jeho Aristokratku. V češtine! Tam máš. Neľúbilo sa mu Na západe nič nového, tak nech sa trápi. Aj Draculu som rozmýšľala, že mu podstrčím. Inak mal na výber aj Agathu Christie - to zamietol už úplne. A povedala som mu, že ak bude moc vymýšľať, tak vytiahnem Dumasa - celú poličku máme všetko cez 500 stranové knihy. Harry Potter u nás nejde ani v TV - nejak ich neoslovil.
Mladší siahol po Futovej a jej Poškolákoch. To som rada - také bližšie jeho veku a hlavne aj povinné čítanie vybaví, zajtra majú zhodou okolností s ňou v škole besedu. Tak bude aspoň trochu v obraze.
Ďakujem za tipy - pokukám, či ako ďalšie niečo z toho by nedali.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ta ty si dobrá 
a sa čuduješ, že pri tom neostávajú. 
Knižnica je skvelá vec David Waliams, má zaujímavé čítanie, ťažké témy rozobraté, občas s čiernym humorom, deťom veľmi blízky štýl, zaujme, krátke texty, ilustrácie ale témy aké do toho vsúva, klobúk dole, od bezdomovcov, cez šikanu, sirotu, rakovinu starej mamy, smrť blízkych. Ako deti to tak nevnímajú, lebo to beží na pozadí, vtipného deja ... Pre staršieho Riordan je skvelá voľba, tie knihy vedia zaujať ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Náhodou - Boček je skvelá voľba. Mladý sa začal zaujímať, z ktorého roku to je - normálne knihu poprevracal a hľadal tiráž. Doteraz ani pri jednej knihe ho to nezaujímalo. Zatiaľ som vysvetľovala niekoľko slov českých a aj to beriem ako plus, lebo mohol sa tváriť, že ich nevidí a len tak preskočiť. Evidentne ho aspoň to slovo zaujalo.
Ako z povinnej literatúry čo mali v škole prečítal všetko. Aj Janu Eyrovú. Emocionálne neviem ako na tom z tej knihy bol, ale prečítal a dokonca sa mu nič nestalo. A keď bola minule v TV a mala som pustené, tak začal pozerať a potom to zabalil, že to neni vôbec pravda, že inak to bolo napísané a odišiel.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Klobúk dole, keď dal komplet povinné čítanie, však to nie sranda a Jana Eyrová ... 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zlá zlá mama - pôsobila násilím na neho .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
, na moje by tuším nič neplatilo, ak by nechceli aspoň kus sami ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Počuj, to na Západe nič nové majú tuším az v druhom alebo treťom ročníku na strednej.
Stále sa chystám, že si konečne znova prečítam Troch kamarátov. Ale knižnicu nám rekonštruujú, tak si musím počkať.
Ja som dlho trpela tým, že náš nečíta. Teda opravujem, číta, ale skoro výhradne návody a servisné príručky. Dokonca napriek youtube si postupy na opravu pozera aj v príručkách. Trápilo ma to, lebo my dvajaq s manželom čítame furt. A aj jemu sa čítalo veľmi dlho, sem tam aj spolu, sem tam s tatinom.
Potom som zistila, že keď je tá správna literatúra, tak číta aj dobrovoľne. Správna literatúra podla neho je napríklad životopis Steva Jobsa. A teda Harry Potter, to prečítal komplet. A ešte jednu sériu čítal, to si dokonca posledný diel sťahoval z netu v angličtine.
A hlavne, zistila som, že je okolo mna veľa ľudí, čo toho , nebyť povinného čítania v škole, zase až tak veľa toho neprečítali. A vôbec to nevadí. Ľudia sú to super. Len ich bavia iné veci.
Tak to už nejak neriešim
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
My sme mali vojnovú asi v 3.ročníku. Ako to, čo je v prvom na strednej sa mi zdá ťažšie ako je tá vojnová. Keď čítajú Tajovského, tak z Remarquea musí byť nadšený podľa mňa.
Mladší si kupuje nejaké knihy od youtuberov - to sa neráta!! Asi by sa ale malo, že?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Keď hovoríš o tej ťažkej literatúre, tak som si akurát prečítala blog, že kam sa hrabe Jordan Peterson, na Hugolína Gavloviča a jeho Valaskú školu mravúv stodolu - zdaleka na to nemá 
Tak som si to nachystala na čítanie. Myslím toho Gavloviča.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dočítam Petersona a ide sa na Gavloviča tiež. ... podľa tej ukážky je to super čitateľné. Presne tak, ako to v tom prvom ročníku na strednej čitateľné nebolo. Ja si pamätám, že čím som bola bližšie k 18tim, tým sa mi tá povinná literatúra zdala "lepšia". Čitateľnejšia. Preto si nejak myslím, žeby sa mala čítať "odkonca". Ja viem, ono to na seba stavia ako lego, ale aby to aspoň trochu bolo približné súčasnosti, treba asi na to nejak dorásť.
Inak - pre mňa sú veľmi ťažké knihy na pochopenie, teda aj filmy, také kde je to jak matrix ... to ako vôbec nie. Mám rada prelínanie časových osí, ale keď sa dostanem do takého sci fi ako Hviezdne vojny, vlastne všetci tí -mani a podobne zamerané ... ja potrebujem nejaký stret s realitou.
Preto som milovala Dumasa. Aspoň tie historické postavy boli zo skutočnosti.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a či to nebolo tým, že je rozdiel mať 15 a mať 18????
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Určite .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Že ako?
Prešli sme si všetkými fázami. Od čítam maminka pred spaním, po striedavé čítanie, po moje knihy, knihy, čo si objednali, po knihy od kamarátov, lebo tie sú lepšie. Od číta mama, keď má čas, po večerné polhodiny od polôsmej do ôsmej u mladšej a od ôsmej do poldeviatej u staršej, s tým, že môže čítať do deviatej. Od mama nestíha čítať, po mama nestíha vôbec nič, až na to kašleme.
Od kníh, čo vybrala mama, že sú „fakt brutálne dobré“ a dobre sa čítajú, po „strašne chcem tieto“, lebo sú moderné, letia teraz a tak a najlepšie celé série.
Knižiek majú na nočnom stolíku tak priemerne 4. Každá rozčítaná, ale sú tam, keby si mama zmyslela.
Posledne boli finty, že keď som mala niečo v oku, že si pamätám, aktuálnu knihu, tak zmizla a ja po nejakej dobe som ich vyťahovala u najmladšej spod postele. Postupne, ako som ich vyťahovala z knihovnice, tak ona ich tam schovala, aby to mamke zmizlo z očí,lebo mamka zabudne....
(Inak, ja fakt zabudnem, len už na to prišli)
Keď to teraz píšem, tak evidujem, že posledne takto zmizla Julinka má starosti, musím to dnes doma prescanovať. Od dcéry, po... Myslím, že dcérou stačí.
Momentálne si to myslím. Je ráno, celkom som optimista.
Dobre ma prefackalo, keď sa posťažovali komusi, že najväčší trest je pre nich, keď ich mama pošle čítať. Za prvé, keby mňa takto rodičia trestali, by som bola šťastím bez seba a za druhé, ak to majú brať takto... aký to má zmysel?
Najmladšia má prečítať mesačne jednu knihu, potom si to odprezentujú pred triedou. Pred polrokom si kvôli obalu objednala akéhosi „kocúra“ , názov neviem, sorry, na ňu bola dosť hrubá tá kniha. Hrúbkou asi ako Anna zo Zeleného domu, len o dosť väčšie písmená. Strašne ho chcela, sľubovala hory-doly, ako ho bude čítať. Kocúr vydržal možno 2 týždne v rukách, potom bol polroka na nočnom stolíku ako dekorácia, lebo si ku nemu so spolužiačkou spravili vlastné záložky. Už doma povyťahovala všetky možné knižky, miesto kocúra, aj tie odprezentovala, keď už zrazu nebola tak narýchlo čo, tak som ho navrhla znovu. Mala termín do prezentácie asi týždeň. Tak som jej vypočítala, že aby to stihla, počas voľných večerov, keď prečíta 3-5 kapitol, mala by to dať.
S nátlakom a vyjednávaním vtedy sľúbené kapitoly podľa plánu dala. Sama, lebo som odmietla striedavo čítať. Čo moja je tá úloha, či čo? Ja som mala normálne duševný orgazmus, keď som videla malú ryšavú hlavu strčenú v hrubej knižke, ako sedí v kresle, leží na gauči a sústredene číta.
Nátlak bol v podobe, že ak niečo preskočí, že to zistím. Vrrrrr... Tak čítala ako ďas každý riadok pre istotu, lebo mamka zistí všetko.
Úplne som hltala očami ten obraz, aby som si ho uchovala v pamäti. Aká zúfalá som bola, ale bolo to pekné obdobie. Trvalo týždeň, asi. V marci. Kocúra odprezentovala, vytiahla som Julinku a tá zmizla. Julinku som vytiahla asi v apríli, ide jún. No, pekne.
Mám jednu „tortúru“ s knižkou Jakubko, ale to je na samostatný blog asi. Niekedy.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vidím, že severne od Trenčína je rodina s podobným duševným rozpoložením matky i detí .
Mami, dnes mám narodeniny - však nemusím čítať .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Odvážna si ty deva.
Držím palce.
Inak si mi pripomenula, Tuším staršieho sme podobne až na prečítanei jednej knihy namotivovali. Jaj to boli Traja pátrači, to Tinku tiež chvíľu bavilo, ale skôr tie prvé časti. Syn mi to včera vysvetľloval, že potrebuje fakty nie omáčky
Čo chlaci čítajú? Rick Riordan je dobrý, Bohovia Olympu, Persy Jakson ...., Tinka od neho čítala skoro všetko, ale už asi potrebuje iné. Riordan, má väčšinou chalanov hrdinov, dobrý štýl písania, nie zložitý, pekný humor, stále akčný dej, spája históriu so súčastnošťou. Tinka má taký prehľad o mytologiach od greckej, rimskej, egyptskej az tusim po seversku ..., k tomu sa prelínajú aj novšie dejiny ... Ešte sa jej môžem opýťať čo je vhodné pre chalanov. Voľakedy mala veľmi rad Davia Waliamsa, to skor pre mladsieho a vsetko a majú v knižnici. Inak aj Natalia Ščerba má dobre čítanie, Časodejovia boli fajn, a aj Magistérium by s amohlo chalanom páčiť od Cassandry Clark a Holly Black? Samozrejme Harry Potter je povinné čítanie
Aj Tragáčik je fajn. Tak snáď aspoň jedného fešáka presvedčíš na čítanie. 
Neviem, čo bude teraz Tinka čítať, číta minimálne jednu knihu do týždňa, zväčša young adult fantasy, aj keď ešte na to nemá asi vek, len jej dochádzajú nápady, čo ešte v knižnici hľadať.
Na Annu zo Zeleného domu som ju nijak neukecala. 
Ak by ste niekto potrebovali inšpirácie z tejto oblasti dajde vedieť, posuniem recenzie od dcéry ...