reklama

Ďakujem ti, škôločka, za tie krásne roky, od teraz už do školy pôjdu moje kroky

Pridal/a Amalka dňa 21. 06. 2007 - 16:38

reklama

...nuž, netajím, slzy mi veru vbehli do očí, keď sa náš najstarší Kristián vrátil zo škôlky s pamätným listom a taškou plnou darčekov. Dnes mali v škôlke rozlúčku s predškolákmi a on už veru patrí medzi nich.

Do škôky začal chodiť keď mal sotva dva a pol roka, vtedy tam začala učiť moja sestra a pretože bol veľmi spoločenské dieťa a doma nám pribudol súrodenec, smelo išiel do kolektívu. Takže si tam odchodil poctivé 4 rôčky a keďže je šikovný a celkom mu to páli, dva z nich strávil medzi predškolákmi.

Musím povedať, že škôlka mu bola len a len na osoh. Je ostrieľaný, smelý, pozná veľa básní a pesničiek, navštevoval výtvarný krúžok, naučil sa presadiť v kolektíve, ale pretože jeho ego je dosť veľké, teší ma, že sa naučil aj tolerancii a umeniu ustúpiť.

Ďalšia vec, ktorá ma počas tých 4 rokov hriala pri srdci je to, že mal veľmi dobré pani učiteľky. Nehovorím to preto, lebo jedna z nich je moja sestra, ale naozaj... klobúk dolu. Mali sme doma dosť dlhé obdobie, keď Kristián plakával cez soboty a nedele, pretože chcel ísť do škôlky, aj prázdniny boli vždy utrpením. Poviem vám, pocitu, keď zverujete svoje dieťa na vyše pol dňa do rúk niekoho iného a viete, že mu je tam pomaly lepšie ako doma, sa nevyrovná nič.

Tak veru nostalgia a hrdosť ma zaplavili, keď som dnes po príchode domov objala nášho budúceho školáka. Do školy sa veľmi teší a ja dúfam, že sa mu tam bude páčiť tak veľmi, ako sa mu páčilo v škôlke.

Nuž milá škôločka, ĎAKUJEME!


reklama

reklama

filipka, Št, 21. 06. 2007 - 17:15

Moja dcera je tiez predskolacka a tak isto nechcela chodit zo skolky domov.

Vdaka za dobru pracu, pani ucitelky.

Ivulienka, Po, 25. 06. 2007 - 01:34

Ahojte mile žienky....objavila som vašu stránku len nedavno a je skvelá...chcem sa vám poďakovať za tie krasne slová o pani učiteľkách....sama učím v materskej škole a mrzí ma že veľa ludí ma o tejto práci tak strašne nizku mienku.....DAKUJEM!! DAKUJEM!! DAKUJEM!

Kamila, Po, 25. 06. 2007 - 07:19

Ahoj Ivulienka. Ja neskutocne obdivujem pracu vsetkych uciteliek a hlavne tych v materskej skolke, ved mat bozsku trpezlivost pri tolkych drobcoch nie je vobec jednoduche.

majas, Pi, 22. 06. 2007 - 08:42

Aj ja mám predškoláka a tiež mám pocit spokojnosti ako syn zapadol do kolektívu, ako sa mu nechcelo ani v 3 rokoch poriadne rozprávať, ale v škôlke sa mu jazyček rozviazal. Tiež som mala šťastie, že všetky tri deti nabiehali do škôlok bezbolestne aj vďaka učiteľke našej susedke, ktorá síce už teraz nie je v škôlke, ale naše detváky drobné zastihla.
Škôlka je veru vec dôležitá.

drahuška, Pi, 22. 06. 2007 - 13:56

Aj mojej staršej škôlka pomohla, hoci som sa dlho rozhodovala, keďže som bola dom s menšou. Bála sa cudzích detí a vôbec kolektívu. A to ma presvedčilo, že predsa oželiem tých pár stoviek navyše. Celkom sa zmenila a v duchu ďakujem za tú spásnu myšlienku. Kolektív nikdy deťom nenahradíme a hlavne ich nijako namôžeme naučiť do naho zapadnúť. A aj sa vedieť biť za svoje práva medzi vrstovníkmi. Na našu škôlku nedám dopustiť. Je to naozaj najlepší štart od mamičky do sveta iných ľudí. Úsmev

klička, Pi, 22. 06. 2007 - 14:09

Drahuška, presne toto som potrebovala počuť. Náš syn sa tiež bojí deti a nevie sa brániť, je strašne hanblivý (pred cudzími) a v septembri ide do škôlky, čoho sa ja bojím aj za neho, ako to zvládne.
Tak budem dúfať, že aj on sa naučí a o pár rôčkov budem taká spokojná, ako vy všetky. Úsmev

eifelovka, Pi, 22. 06. 2007 - 14:20

Ved som ti vravela, ze treba vytrhnut hrablicky Klarke, on sa to potom od teba nauci Veľký úsmev

klička, Pi, 22. 06. 2007 - 14:39

To so mala povedať minimálne pred 2 rokmi, čo už teraz. :-/ Ale my ho učíme doma sa brániť a vrátiť capnutie po ruke a tak a on:"mama, robíme si srandičky?" Prekvapenie Veľký úsmev

drahuška, Po, 25. 06. 2007 - 15:01

Neboj sa za neho už teraz, klička. Prvý mesiac to musíš vydržať s ním a utierať mu slzičky, ale keď mu oschnú, zistí, že je v tej škôlke predsa len hej. Neboj, aj ja som si slzy pri bráne prvé dni utierala, pokiaľ ju učiteľka na rukách doslova niesla do triedy, ale je to aj o učiteľkách, ako to vedia, odpútať pozornosť, že mama ide preč. Nesmie ti to byť navonok ľúto a poslúchni ich, keď ťa pošlú za dvere, hoci bez rozlúčky....to prejde. Boli dni, keď som malú niesla celú cestu až do škôlky a metajúcu ju dala učiteľke. Aj to prejde. Teraz ďakujem tej chvíli, keď som sa rozhodla ju tam dať, hoci som bola doma, keď vidím, ako sa vie pokojne zoznámiť aj s úplne cudzími deťmi a má rada spoločnosť. Neboj, len si hovor, že mu to pomôže, ty musíš byť pokojná a slzičku pustiť až za rohomÚsmev . Pred ním sa len usmievaj a vychvaľuj, vypytuj sa a chváľ obrázky, čo ti prinesie a čo sa naučil....a uvidíš, že príde deň, keď presedíš polhodinu v šatni, lebo nebude chcieť ísť domov. Držím palce, a teš sa, ako mu bude medzi detičkami dobre....

Tilina, Po, 25. 06. 2007 - 08:50

Moja dcérka nie je predškoláčik, má 5 rokov a v septembri pôjde do veľkej. Tiež veľmi rada chodí do škôlky, dnes ráno /bolo to bez revu, vďaka Ti Pane Bože/ mi rozprávala, ktorú pani učiteľku ľúbi a ktorá je najkrajšia zo všetkých, ktorá má pekné topánky a ktorá vlasy, tričko atď. Do škôlky začala chodiť v 2 rokoch, 4 mesiacoch, veľmi pekne už rozprávala, v škôlke nemala ani raz nehodu s pocikanými gaťkami, pani učiteľka v malej skupine bola a stále je veľmi milá a za detičky by aj dýchala. Každé ráno Barborka síce plakala ako o život, že mama odchádza, ale poobede som vždy musela čakať aj pol hodinu, kým sa dohrá, dokleslí. Škôlka má pekný veľký dvor, samý strom, chránený pred hlukom a výfukovými plynmi, taký kúsok prírody v meste. Občas k nim na návštevu príde aj veverička, v zime robia kŕmidlá pre vtáčiky a potom ich pozorujú. Myslím, že si poplačem aj ja, keď sa na budúci rok budeme so škôlkou lúčiť. Daj Bože, aby sme také dobré a tolerantné učiteľky mali aj v škole!

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama