Stále riešim jedenie nášho juniora. Viem určite povedať, čo nezje. Viem, čo ako tak toleruje. Ale čo mu chutí, čo má rád, to fakt netuším. Nedokážem povedať.
Cez školský rok sú raňajky obrovský problém, tak aspoň teraz cez prázdniny ho prinútim. Jedáva kúsok sladkého pečiva a čaj. Snažím sa mu to striedať. A furt skúmam, čo mu chutí, čo radšej nie. A fakt neviem.
Tak som včera myslela, že sa mi konečne podarí zistiť, ktorý sladký koláč mu chutí. Kúpila som ráno v pekárni 3 rôzne koláče s čokoládovou plnkou. Kysnutý, lístkový a tuším pľundrové cesto bol ten posledný. Predložila som to pred neho a čakala, čo si vyberie.
Siahol po kysnutom, čo som bola presvedčená, že nie je jeho obľúbené. Keď dojedol, tak som sa začala pýtať, či mu toto chutí, či je toto najlepšie, keď si to vybral. Otočil sa na mňa, neveriacky hľadel v štýle "Wo co gou" . Hovorím, veď keď si si tento vybral, tak asi sa ti zdal najlepší. A v tom dostanem odpoveď - "bol najbližšie k mojej ruke"
A som tam, kde som bola aj predtým 
Asi fakt sa musím zmieriť s tým, že jedlo je pre neho len nutnosť na prežitie a žiaden pôžitok 
Tomu sa povie vyber.
To len my poniektoré riešime 50 odtieňov jedla? 