reklama

Cakat,alebo konat?

Pridal/a damiana3 dňa 02. 10. 2008 - 11:47

reklama

Cawte babulky..neviem ci tu mala niektora z vas takyto problem, ale neviem co mam urobit..
Pred 4 rokmi, ked som muzovi povedala, ze podavam ziadost o rozvod, lebo mame problemy a nijako sa to neriesi a neda sa takto dalej zit, som sa raz vratila z prace domov a byt bol vybieleny, totalka prazdny a syn prec..Fakt neviem ako som prezivala prve tyzdne. K malemu som sa nijako nedostala, lebo isiel k svokre a nedalo sa tam. Neviem ako ho zmanipuloval,ale chodila som za nim do skoly kde maly chytal vzdy take zachvaty placu a strachu ze ho odvediem od tatina, ze som ho nechcela trapit a chodievala som sa na neho pozerat potajomky...snad nemusim pisat co to pre mna bolo, ze som bola na tabletkach,ale u psychiatricky som bola iba raz a ked sa ma opytala ci mi je smutno, ci mi chyba a ci si poplacem, tak som povedala, ze kazdy den placem a ona mi krava do posudku napisala, ze som nadmieru precitlivena..Mlčím
Tak som sa bala lebo moj ex povedal, ze urobi vsetko preto, aby som skoncila na psychiatrii a potom by mi kto dal maleho..
Nerozviedli nas skoro dlhe 3roky kvoli synovi, dotahovali sme sa o neho, podavala som si na vsetky mozne posudky a znalecku psychologicku sme navstivili tiez par krat..On mi chcel ublizit ako sa dalo a ja som chcela syna spat Zlomené srdce Povedala, ze maly je tam uz zvyknuty, zil s nim nieco cez 2 roky, ze keby som ho znova vytrhla, tak by utrpel psychicky sok a zmeny mu nerobia dobre..ze nas lubi oboch rovnako, ale ze on sa nechce rozhodovat kde chce byt a mam byt trpezliva ze raz pochopi a vrati sa sam..
Vtedy ked nas rozvadzali som musela suhlasit ze tam bude, po bezmala 3r boji som to prehrala..
No dodnes neviem ci som tak malo bojovala,alebo su u nas dobre spravodlive sudy, nakolko moj ex dostal pol roka za ublizenie na zdravi /co ma tak bil/ a zverili mu dieta...
stale som si v duchu opakovala, hlavne aby bol on stastny co tam po mne.
lenze teraz ma moj ex uz druhu, mladu zabu cakaju dieta..ona doma nic nerobi..moj syn si musi robit vsetko sam, jasne treba ho vies aj k samostatnosti bude mat 14r,ale zase nie vsetko...ani doma mlada neuvari, ked je syn hladny ze si musi urobit chleba..je mi ho naozaj luto a boli ma to Plačem , ked pride ku mne a nevie sa dojest niecoho co uvarim ..stale vysedva pri PC a bojivych hrach, to je aka vychova..kamoska mi radila aby som tam poslala socialku..

par krat som mu povedala, ze sa moze hocikedy vratit..len mam pocit ze sa boji odist kvoli otcovi, ci by ho sklamal, ja neviem..ked sa male narodi tak sa im bude starat aj o neho...
Syn je uz velky jasne, ale neviem ci mam dat na sud o zverenie do opatrovnictva, no sudov sa bojim ako cert kriza, tie jeho psychicke utoky boli hrozne a to nevravim ze po poslednom co nas orzviedli som mala koliziu na aute ked som odchadzala zo sudu.
alebo mam cakat kym sa on rozhodne sam ???Zlomené srdce


reklama

reklama

Aja1, Št, 02. 10. 2008 - 12:07

Syn je už dosť veľký a mal by sa naučiť povedať si aj svoj názor.Ak sa chce k tebe vrátiť,nech sa vráti.A hlavne mal by sa postaviť otcovi.Takto by iba stále trpel.Známa keď sa rozvádzala deti jej zverili ale syn sa zbalil a odišiel žiť k otcovi.Obaja rodičia rešpektovali prianie detí a funguje im to.

Inca, Št, 02. 10. 2008 - 14:21

Ja by som tam tiez poslala socialku.Je to hrozne,ja by som uz bola v blazinci.Drzim ti palce nech to dobre dopadneZlomené srdce Slnko

tanka, Št, 02. 10. 2008 - 12:11

damiana, ťažká situácia. Radu čo robiť ti nedám. Ale ako to vidím ja: Tvoj syn už chodí k tebe. Porozprávaj sa s ním, čo by chcel on. Čo mu môžeš ponúknuť ty. Už je veľký, má 14m že je v podstate samostatný, a už nie na súdnom nariadení, ale na ňom samom - jeho rozhodnutí záleží, či sa bude stretávať s druhým rodičom a na ako dlho. Pretože 14 r. dieťaťu ťažko zakážeš, nechoď k mame, ke´d k nej chce ísť, a tak isto ťažko aj prikážeš choď k mame, ke´d k nej nechce ísť. Ak sa bojíš problémov okolo súdu, dá sa to aj inak. V podstate oficiálne bývať môže syn bývať u otca. ale väčšinu času môže tráviť u teba. Otec mu to nemôže zakazovať, aj keby ste mali mať oficiálne menšie frenkvecie stretávania. To, že ti vtedy vzali syna a nedovolili ti ho ani vídať je sila. A ešte ho aj poburovali proti tebe, muselo hodne bolieť. A ve´d šak ešte bolí. Uívaj si teda syna, keď je u teba. On teraz dospieva, hľadá svoje miesto v živote, tak mu ukáž, že u teba má miesto vždy.

balalajka, Št, 02. 10. 2008 - 13:28

Damiana - držím ti palec a obdivujem ťa, že si sa takto skvele udržala aj v takých chvíľach,aké ti ex- pripravil.
Pohovor so synom. 14 rokov je dosť veľký vek, aby si dieťa vybralo na akú školu chce ísť ďalej a vyberá si v podstate aj kam posmeruje jeho život, tak snáď vie aj adekvátne zvážiť pri kom chce dospieť. Nelám ho, aj keď ti srdce určite trhá. Skús mu navrhnúť viac času spolu - víkendy, prespanie...ak s tým aj tatko súhlasí. Možno časom aj Ex pochopí, že bude fajn trochu "odbremeniť" nastávajúcu maminku a možno to aj uvíta.
Len netlač na pílu...keď si to doteraz vydržala, nepokaz to - vidíš, že chalanisko sa k tebe sám vracia a je mu s tebou fajn.
Držím palec

Katarina22, Št, 02. 10. 2008 - 13:39

Ahoj damiana, ja aj tak nechapem, preco zverili dieta tvojmu ex, ake mali na to dovody, ze si precitlivena? A preco on zobral dieta od teba a vsetko z bytu? To mi je cudne. Akoby ho chcel chranit pred tebou? Alebo ti ublizit tym, ze ti ho zoberie?

Ja by som ti priala, aby si mala syna naspat. Neviem, ci by pomohlo, keby on sam chcel, este nie je plnolety. A myslim si, ked zacnes bojovat o zverenie teraz, tak kym sa sudy rozhybu, bude syn sfukovat na torte 18-ku.

On pride fakt aj sam, ked mu je u teba dobre, netreba robit natlak. Drz sa!

Aja1, Št, 02. 10. 2008 - 14:25

Tvoj ex išiel naňho rafinovane,tak mu to vráť.Môžeš začať napr.vyváraním jedál pre syna,ktoré má najradšej...

Natinka, Št, 02. 10. 2008 - 14:43

nerozumiem akym sposobom sa dostalo dieta k otcovi, pokial viem v tomto state ma zena vzdy prednost a kym nie je nesposobila, dieta jej neberu. Bolo by vhodne, aby si povedala celu pravdu, ako to bolo a potom si pytala radu. Bez informacii ti nikto neporadi...

magic, Št, 02. 10. 2008 - 20:46

ja by som tiez poprosila o viac info...
to sud nebral do uvahy, ze ta manzel okradol? lebo to bola kradez, kedze ste bezpodielovi vlastnici.
nebral do uvahy ani zaznam o jeho fyzickom nasili... nerozumiem tomu.

yaya, Št, 02. 10. 2008 - 17:13

.....bojuj o syna....

damiana3, Pi, 03. 10. 2008 - 09:07

Cawte bambulky, ved som napisala viac info...hadavali sme sa, potom zacal byt nasilny fyzicky a psychicky, povedala som ze chcem rozvod a raz mi vykopol dvere z izby a povedal, ze chces boj, chces vojnu budes ju mat..Dostanem ta na kolena, do psychiatrie a prides o vsetko..nemusim pisat podrobnosti...
Viete on podla mna bol psycicky labilny, lebo zrazu mu zasvietila kontrolka, ze o co vsetko pride a nevedel si pomoct, tak iba vyhrazkami, ktore nakoniec neboli iba vyhrazky..
ked som raz prisla domov tak bol odstahovany..unos syna som nemohla nahlasit bol jeho otec a neboli sme rozvedeny..aka kradez prosim ta, ved zobral zariadenie a to nema velku hodnotu, mne zostal akoze kvazi byt,aj ked je najomny...
a siel k svokre, keby som tam zazvonila tak by ma asi strieskal znova a ze syna pohuckal som videla v tej skole..mala som ho odvliect nasilu??
ake chranit ved som mu nic neurobila...to ze som chodila do prace, studovala vysku popri vsetkom a starala sa o domacnost..viem ze toho bolo vela a moj syn bol na neho viac upety ako na mna, lebo moj muz sa nikdy k nicomu nemal a nebol schopny zabezpecit niekedy dostatocne financne ani rodinu tak som studovala aby sme sa raz mali lepsie...
No a nato ublizovanie, vysekal sa z toho a usla sa mu iba pokuta 3.000sk..a sud bral na vedomie to ze je u neho uz dlhsie a znalkyna posudzovala jeho,lenze povedala ze jemu by nikdy nebol schopny ublizit..

bettty, Pi, 03. 10. 2008 - 09:20

Po tomto článku sa mi dvíha tlak. To naozaj je naše slovenské súdnictvo také zaslepené a zaostalé, že zveria dieťa do rúk takému ... (nemám slov)???
Veď v prvom rade by malo ísť do oparety matke a v neposlednom rade otcovi, keď matka neprejaví o dieťa záujem, alebo je označovaná za nejakú delikventku.
PS: Bojuj ako levica ( vždy pripravená, vedieť odraziť každý úder a nenechať sa ničím zaskočiť). Ja viem, nemáš síl. No keď ti bude smutno a nebudeš vedieť ako ďalej tak si otvor jednu super stránku www.nanicmama.sk a na nej nájdeš babenky, ktoré sa ti budú snažiť poradiť a podržať ťa. Objímam Zlomené srdce

damiana3, Pi, 03. 10. 2008 - 15:36

Dakujem ste zlate betty...viem co som tu vsetko naslaZlomené srdce Zlomené srdce a som zato vdacnaKvietok

filipka, Pi, 03. 10. 2008 - 15:52

Damiana, myslim, že syna ti muž zobral, aby ti ublížil. Nie preto, že by sa chcel o neho starať. Myslíš si ale, že on svoje dieťa neľúbi? Možno nie, ale tiež je možné, že ho ľúbi úplne rovnako ako ty.
Muž má na svoje dieťa rovnaké právo ako ty, je predsa jeho otec, tak ako ty si jeho matka. Nechápem, prečo by dieťa malo automaticky pri rozvode patriť matke. Pozri sa na situáciu očami tvojho dieťaťa. Ono ľúbi OBOCH svojich rodičov. Žiaľ, tí si navzájom ubližujú.
Tvoj muž vyhral súd, ALE tvojho syna ti NEZOBRAL. Ľúbi ťa tvoj syn? Vídavaš sa s ním? To čo zažívaš ty, zažíva predsa tisíce otcov - majú svoje deti po rozvode len na víkend (ak vôbec sa so svojimi deťmi vidia, lebo matky im v tom bránia).
Píšeš, že syn bol viac upätý na otca ako na teba, podľa mňa teda bolo správne, že sa o neho staral otec.

Možno práve teraz prichádza tvoj čas, kedy syn bude otcovi viac na príťaž a on bude radšej pri tebe. Len netlač na pílu. Spomeň to bývalému raz: -Rada by som tvojej žene pomohla a ak budeš súhlasiť, náš syn môže nejaký čas po pôrode zostať radšej u mňa.-
Navrhni to ako dočasné riešenie a možno syn zostane u teba i dlhšie (alebo nastálo).

Ešte by ma zaujímalo, ako sa cíti syn v otcovej domácnosti? On sa sťažuje, že je mu tam zle?

nanic mama, Pi, 03. 10. 2008 - 22:18

Milá damiana3 obdivujem ťa že si k lásky k synovi obetovala samú seba. Myslím si však, že tvoj syn je už veľký chlapec a mohla by si sa s ním porozprávať, prečo sa bojí odísť od ocka. Vysvetli mu, že ty mu nebudeš brániť v návštevách s otcom. Ak aj on bude súhlasiť s tým, že príde bývať k tebe, potom požiadaj o zverenie syna . Avšak on už bude musieť za tým pevne stáť, že sa chce vrátiť k tebe a SPOLU TO DOKÁŽETE!! Zlomené srdce

damiana3, Ut, 07. 10. 2008 - 11:23

Filipka-dakujem..ano suhlasim s tvojim nazorom..vies horsie je, ze ja s byvalym neprehovorim ani slovo,on sa tak chova ku mne...
so synom som sa o tom nerozpravala nakolko mal cez vikend vyrozu tak sme behali po lekaroch a potom som ho zaviezla babke, to je velka cast casu co travi tam, lebo ex ma pracu aj brigadu, musi zarabat nakolko jeho priatelka nepracuje a neviem ci ma nejaky prijem a tahat domacnost a podnajom z jedneho platu a este cakaju babo, no ma co chlapec robit...

Syn si 2x nerozumie s "macochou" ako ju nazyvam a to ked mi pred pol rokom povedal, ze ju chce volat mama tak som myslela ze asi odpadnem...Ona ho nemam rada, chodi vzdy k babke ako by mal byt s nou doma a stazuje sa ze nevie varit..ked sa pytam co jedol tak povie urobil som si chleba...chlapec je vo vyvoji a potrebuje viac ako chleba..

nanic mama- dakujem, obcas treba pozerat aj na inych ludi co chcu a respektovat to aj ked ich lubis..

filipka, Ut, 07. 10. 2008 - 11:33

A co keby si byvalemu napisala list? Rozpravat sa nemusite. Len mu jednoducho ponukni tú možnosť, že si dočasne vezmeš syna k sebe a víkendy budú jeho. A keď mu bude ťažko, možno sa sám ozve a bude súhlasiť (alebo príde s tvojim nápadom akoby bol jeho).

damiana3, Ut, 07. 10. 2008 - 11:54

hm anomas pravdu..mozno by ho to potesilo, ale tu je dolezite aj ci syn bude chciet ist..minule ked som sa ho iba tak spytala ci by nechcel ist ku mne byvat ze som sama tak nepovedal nie, najviac ho trapilo ze by si musel prestahovat vsetky veci..Úsmev no ma ten ale starosti...
porozpravam sa najprv so synom, aby to nahodou moj ex neobratil proti mne pred synom...

filipka, Ut, 07. 10. 2008 - 13:34

Jasne porozpravaj sa so synom, ale tiež mu nič nesľubuj. Zdôrazni, že rozhodnúť (povoliť presťahovanie) musí otec, ak bude on proti, ani vy dvaja nič nezmôžete. Ale dúfam že to víde. Tak veľa šťastia.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama