co robit :(

Ja by som šla za ňou a pekne slušne by som jej povedala,že si neprajem,aby sa to opakovalo.

uffff... myslím, že Fidorka dobre poradila... drž sa A malému

Stretla som sa so všelijakými učitelmi.Prediskutuj si to s nou.Kádam mala len zlú náladu.Lenže náladoví učitelia by nemali robiť pri malých deťoch.Ja som mala s jednou učitelkou v minulosti komflikt.Dcérka každé ráno vracala,tak sa bála škôlky.Sťažnosť sa nakoniec dostala až na ministerstvo.Učitelka sa nám mala až ospravedlniť.Najšťastnejšie boli deti.Ked sme sa presťahovali,dcéra zahlásila,že od novej pani učitelky neodídeme.Ak sa vrátime domov,ona utečie z domu.Ved musela chúda pri nej trpieť skoro tri roky.
Dúfam,že vo vašom prípade sa jednalo naozaj len o jednorázový skrat.Na detskej dušičke to zanecháva bolestné spomienky.Dcérka,tá o ktorej píšem,má už 12 rokov.Ale na svoju zlú učitelku spomína ešte aj dnes.
Držím palce,nech to vyriešiš.

Aj my sme mali problém v škôlke s jednou "milou"pani učiteľkou,že naša slečna,no a to bude mať 9 sa doteraz trasie,keď ju stretneme náhodou na ulici."Spríjemňovala"malej pobyt v škôlke rôzne-nech ti mama ostrihá vlasy,zlé gumičky nosíš,kto ťa tu má česať,zlé tepláky,zlé tričko,ty si taká zlá,že ťa ani do školy nezoberú,ty mi tu nebudeš skákať po hlave...a pod.Po dennodenných sporoch s danou učiteľkou sa to vyhrotilo tým,že malú zbila po zadku,lebo nechcela spať...Keď sme šli za ňou,tvrdila,že malá klame.Každá matka si pozná decko a v tom by mi malá neklamala,lebo doma bitá nebola.Po upozornení,že pôjdeme priamo za riaditeľkou sa skrotila.Treba to s tou učiteľkou hneď prebrať,aby sa ti malý nebál chodiť do škôlky...a veriť deťom,malé deti v takom veku neklamú,sem tam si niečo vymyslia,ale klamať v zásadných veciach ešte nevedia.Držím palce,aby sa to už neopakovalo.

Tiež súhlasím s Fidorkou, určite to hned riešiť, ak neuvidíš nápravu ísť za riaditeľkou. Ale nenechaj malého, aby mal zo škôlky traumu. Môj malý teraz tiež "vyfasoval" učiteľku, ktorá bola naňho veľmi nepríjemná, kričala po ňom tak, že som ju počula o poschodie vyššie, lebo sa nechcel podeliť s hračkou, nemohla som ani rozprávať, keď som to uvidela na vlastné oči, takýto prístup, vzala som malého a odišla som bez slova. Doma som rozmýšľala, čo robiť, pretože v ich skupine iba zastupovala jeden deň, tak som to nechala tak. Učiteľka hneď pochopila a odvtedy sa správa milo (alebo sa pretvaruje?). Ale teraz od septembra, keď je to jeho učiteľka, ak sa mi malý bude sťažovať, určite sa ňu budem sťažovať rovno u riaditeľky. Prajem veľa síl, aby si to vyriešila k spokojnosti obidvoch.

Aj my sme mali problém v škôlke. Môj syn sa pozvracal. Keď som pre neho prišla, tak mi učiteľka s hnusom v hlase povedala, že David sa pozvracal a ona to musela čistiť aj rifle mu oprať. Ja som pekne poďakovala a išli sme domov. Večer keď už mal spinkať sa rozhovoril a to čo mi povedal znamenalo koniec môjho kľudného spánku. Povedl mi , že pani učiteľka ho nazvala že je prasa keď sa tak pozvracal.Mňa pochytila taká zlosť aj som si poplakala, že ako môže žena povedať 3r. dieťaťu že je prasa len preto že sa pozvracá. Tak ráno som si zašla za učiteľkou a vyrozprávala jej čo mi maly oznámil. Učiteľka sa samozrejme vyhovárala, ale povedala som jej,že si neprajem aby niekto takto rozprával s mojim synom, keď mi s ním doma takto nehovoríme. Dávid bol dosť vystrašený pri zvracaní a viac keď mu ešte takto sproste nadávate. Samozrejme učiteľka všetko poprela. Odvtedy ma učiteľka neznášala, ale bolo mi to jedno pokiaľ sa neubližovalo synovi. Inak by som išla až za pani riaditeľkou. Takže pre tvoj pokoj a pokoj malého upozorni pani učiteľku , že s ati nepáči jej chovanie.

mala som dve kvetiny v škôlke... teraz veľké školáčky. a musím napísať, že nepríjemný pocit, či je všetko v poriadku, či sa niektorej niečo nestalo a nestane ma prenasleduje a aj teba bude prenasledovať stále. podľa mňa ale ty nesmieš prežívať všetko tak tragicky. aj keď sa to na prvý pohľad tak môže zdať. možno má všetko svoje jednoduché oddôvodnenie a vysvetlenie. len sa treba porozprávať. porozprávať so učiteľkou (nenútene by som sa spýtala, čo sa deje, že malý plakal, že či nevie či sa niečoho bál - uvidíš čo povie. rozhodne by som rovno nepovedala, že on povedal - to nemusí vypáliť najlepšie) ale aj s malým... možno si len k sebe musia nájsť cestu, ... učiteľky v škôlke sú veľmi veľmi dôležité osoby pre malé deti. dávajú smer ich vývoju, myšlienkam, deti s nimi trávia 1/2 dňa. takže rozhodne to treba riešiť, ale neriešila by som to po dvoch dňoch zmenou škôlky, tam sa totiž môže zasa stať niečo, ako, že ten chlapec mi robí zle, ... v inej škôlke nechutí jesť... to by bolo vždy 1000 dôvodov prečo hladať inde ... to sit. nerieši. musíš si na to, že tvoje dieťa nie je pri tebe zvyknúť aj ty, aj ono... (pre neho nové prostredie, noví ľudia, ktorých nepozná,...) držím place

Súhlasím, že sa treba porozprávať s učiteľkou. Ale podľa mňa nie pred dieťaťom. Medzi 4 očami sa v kľude porozprávať. Ako to videla riaditeľka, ty jej povedz, ako ti to vysvetlil syn. A dohodnúť sa na ďalšom postupe.