Čo s ním?

PaBe, ja by som to nebrala tak tragicky. Možno je to tak, že ho učiteľka "viac" vidí ako ostatných, možno sa chce robiť "frajer" pred niekým a možno ho práve niekto podpichuje voči tým slabším. Píšeš, že doma je dobrý. Tiež si ma učiteľka predvolala do školy a syn bol už 7-mak. Teraz nechcem byť zlá na učiteľky, ale vysvetlila som triednej, že doma je to OK a ak je niečo v škole, tak si to má vybaviť ona. Odvtedy bol pokoj-v podstate išlo len o také silákoviny (v tomto veku sú to už puberťáci ako vyšití). Asi aj pani učiteľka je trocha háklivá. Syn má dnes už 26 a nikdy neboloi žiadne problémy. Veď si skús so synom pohovoriť, ale tak "chlapsky", nie babsky. Oni nás v tomto veku nie veľmi uznávajú (hanbia sa za milujúce mamy a je to normálne). Držím Ti palce a verím, že je to prechodný problém, uvidíš....nebuď smutná..on má určite dobré srdiečko..

A čo tak nechať to zľahka tak...Možno cíti, že ty sama vytváraš naňho tlak aby bol iný a on potrebuje možno práve takto mierne vyniknúť...Neviem či je to zrovna múdra rada, či je to zrovna výchovné,ale...

Náš Filip mal zas dlho v škole problém najskôr so spolužiakmi- šikana z ich strany a potom s učiteľkou, ktorá ho doslova šikanovala pre samé kraviny.Jasné pre ňu to boli dôležité veci a dlho som jej dával za pravdu až kým mi nedošlo že Filip je proste taký aký je a jasne som si to s učiteľkou vydiskutovala aby ho v podstate nechala na pokoji a keď ho ona bude rešpektovať aj s jeho chybami potom bude všetko v poriadku.Proste aby sa naučila akceptovať, že je šikovný, bystrý, ale zabúda si veci...No a potom som doma slovníček ktorý slúžil na poznámky hodila rovno do koša s tým, že ja to už nemienim riešiť, ak na dokonalosti učiteľka trvá tak nech si to rieši ona sama so sebou,ale ja to riešiť nebudem...A vieš čo sa stalo?Učiteľka s tým prestala a Filip si naozaj aj prestal veci zabúdať...)Proste nikto naňho netlačil že má byť iný a on sa iným stal, bez problémov, bez nátlaku, len tak...No druhá vec je tá, že učiteľka potom presedlala na iného spolužiaka- asi trpela nejakým "vylepšovacím syndrómom".Ale dôležité bolo to, že Filipovi sa uľavilo...Takže ja by som na syna skúsila netlačiť, možno proste to neriešiť, ak s ním doma nemáš problém....

mikve veď aj u nás je to prísne to zabúdanie...lenže sú deti ktoré toto riešiť proste nevedia...Ja som sa napríklad až keď bol Filipko v nemocnici a robili mu neskutočné množstvo vyšetrení dozvedela, že Filip má normálne problém s krátkodobou pamäťou.Proste on za to nemohol a tým, že učiteľka na to neustále poukazovala ešte zvýrazňovala tento nedostatok ktorý sa upravil až tým keď prestala na to poukazovať.Keď mamina ďalšieho chlapca na ktorého si učiteľka potom zasadla ukázala slovníček svojho syna v psychologickej poradni len sa za hlavu chytali.Nejestvuje žiaden univerzálny návod je to o intuícii matky čo môže pomôcť.Ja som riešenie hľadala celé štyri roky.A to Filipa učiteľka označila v prvej triede za nezrelého na školskú dochádzku a takmer ho chcela vrátiť do škôlky.A teraz mi sem tam nejaká učiteľka len tak povie- viete Váš syn ani nepatrí do tejto školy, on by mal navštevovať školu pre mimoriadne nadané deti.Ale natrápili sme sa veľmi a bolo to hodne o hľadaní, nebolo to jednoduché, bolo veľa trápenia...A ja som bola už pripravená aj na to, že Filipa z tej školy zoberiem ak nenájdem u učiteľky pochopenie.Každá matka asi dokáže vycítiť či jej dieťa je fakt lajdák, alebo je problém niekde inde...Ja by som sa vtedy bola za Fillipa bila zubami- nechtami...On aj teraz občas niečo zabudne, občas za to aj poznámku dostane, ale vie to kompenzovať inými pozitívami a učitelia to našťastie už akceptujú...Častokrát to vôbec nie je jednoduchá cesta, je to ťažké, zložité, ale stojí to za to, lebo potom keď je dieťa spokojnejšie aj učitelia to ocenia, aj rodič je spokojnejší...A niekedy sa treba doslova aj postaviť proti učiteľom...Oni nie sú vždy tí najmúdrejší...Proste hľadať, skúšať...

Veď Filip je už ôsmak a nedávno sa mu stalo, že normálne zabudol ísť na poslednú vyučovaciu hodinu...vraj celý deň na to silno myslel a napokon tam zabudol normálne ísť.A doma potom strašne plakal a nevedela som ho utíšiť...Alebo je schopný na benzínovej pumpe takmer nastúpiť do celkom cudzieho auta, lebo je mysľou niekde inde...ale uňho je to spôsobené tým, že mu to proste v hlave pracuje trošku inak, on sa často pohybuje akoby v iných sférach a rieši a vníma veci ktoré my bežne neriešime, nevnímame...No ale som sa rozpísala, toto je dosť už mimo toho čo bolo témou blogu...Proste naše deti nám stoja aj za to aby sme hľadali aj netredičné riešenia

Pabe,ja nevidím chybu u teba...tvoj syn si asi hľadá miesto medzi spolužiakmi a zrejme si vybral špatný vzor,nič viac.Jediné čo ti môžem poradiť je stále sa s ním rozprávať a rozprávať...a to robíš.Ja by som ešte zvolila také riešenie,že nie tresty-keď sa niečo v škole stane,ale pochvala a odmena-keď sa v škole "nič" nestane napríklad týždeň.Čo ja viem také kino a tak...
Chce to len trpezlivosť a vytrvalosť,takéto veci neotočia zo dňa na deň

presne tak fidorka, učiteľka by si takéto veci mala vedieť vyriešiť sama...toto je podľa mňa totálna kravina na to aby o niečom takomto informovala mamu- úplná somarina...

Ja si myslím, že tie naše učiteľky, teda niektoré, by si mali hľadať iné zamestnanie.Niečo podobné riešime aj my.Môj syn ma aspergervo syndrom, je ale funkčný AS, ale kvôli tomu, že veľa rozpráva cez hodinu, sa vypytuje a tým otravuje učiteľky, museli sme vybaviť integráciu.Je jednotkár, ale ked ho počas výkladu niečo zaujíma ,tak nepočká na diskusiu, ale musí sa hned opýtať.a ja už nevládzem na každom rodičku počúvať, že vyrušuje deti, ktoré sa nevedia sústrediť, pre jeho otázky a učiteľkám uniká niť.a včera doniesol päťku, lebo ked učiteľka diktovala príklady, tak sa "musel" niečo opýtať a ten príklad si nezapísal, tak ho hned vyvolala a povedala deťom:" Teraz budte ticho, nikto mu nepovedzte , aký bol príklad!" a kedže ho syn nemal zapísaný, tak ho ani nemohol vypočítať a dostal päťku.Neviem, či je toto normálne, dostať zlú známku nie za vedomosť.doma je syn O.K., lebo viem, ako k nemu pristupovať.škole som venovala knihu o AS, určite ju ani jedna učiteľka neprelistovala, lebo by tak nemohli reagovať.oni sa vôbec netešia, že majú žiaka jednotkára, ktorý reprezentuje školu v súťažiach, skôr na hodinách počuť, ako ho okrikujú, nech je ticho a telesná učiteľka mu povedala, že keby ho mala učiť, tak sa asi zblázni.no, tak to máš Pabe tak.

Mne už to často v škole pripadalo ako že kto z koho...niekedy som už mala pocit, že podstata školy sa kdesi stráca v dokazovaní, že učiteľ je autorita a hotovo a treba túto autoritu rešpektovať.Akurát sa často neberie ohľad na to, že mnohé deti majú fakt nejaký problém a treba spolupracovať nie si vynucovať aby deti boli podľa šablóny a chovali sa tak.Pamätám si ako sa nám učiteľka vyhrážala za to, že keď si Filip bude zabúdať veci tak zakaždým dostane 5, lebo ona si už fakt s tým nevedela dať rady.A tak som nad tým porozmýšľala a dospela som ako rodič do štádia, že keď to ona teda nevie nijak inak riešiť tak nech mu dá za každú zabudnutú vec 5 ak si myslí, že je to správne.Že kľudne budem mať dieťa so 4 na vysvedčení, len preto lebo ona si takto potrebuje vynútiť aby si nezabúdal veci, ak to ona považuje za správnu cestu nech tak koná a ja ako rodič budem vedieť, že moje dieťa je aj tak v jadre jednotkár a šikovný chalan.Často to už boli také šialené situácie že až...No ale potom sa to fakt dalo do poriadku, keď učiteľka prestala na jeho nedostatok upozorňovať...Akoby niekto Filipa odklial a on si zabúdal podstatne menej a aj keď niečo zabudol nerobila sa z toho šou.Ale to som jej musela dať jasne najavo, čo si o jej metódach myslím a že ako učiteľke jej v tomto nedôverujem...A to mi teda veľmi dlho trvalo kým som dospela do štádia to povedať nahlas jej priamo do očí...

Je síce pravda,že s učiteľmi som si všeličo užila,ale zase nie všetci sú zlí!Tiež sú to len ľudia,aj oni majú právo na omyl a z ich pohľadu ani my rodičia -teda niektorí- vždy nie sme ochotní uznať,že nemusíme pravdu len my.
Všimla som si ale jednu vec,že oveľa ľahšie sa mi komunikuje s mužom-učiteľom,ako so ženou-učiteľkou.Asi to bude tým,že chlapi sú takí benevolentnejší a také príhody ako tu Pabe opisuje,oni vôbec nepovažujú za problém.Žena je od prírody aj poriadkumilovnejšia a materinský inštinkt sa nezaprie ani v jej práci-škole.Tým pádom vyžadujú ženy učiteľky aj väčšiu čistotu v triede,aj sú tie triedy krajšie vyzdobené...
Môj syn má triedneho učiteľa - muža,a na jeho rodičovskom združení sa riešia úplne iné veci (prospech,výlety,mimoškolské aktivity...nad ich správaním len hodí rukou a usmeje sa)ako na rodičku druhého syna,ktorý má učiteľku.Chlap je pre deti asi väčšia autorita.
Učiteľov sa netreba báť,stačí sa s nimi vždy o všetkom porozprávať.Keď to aj nebude mať hneď ten efekt aký som očakávala,aspoň sa bližšie spoznáme a viem čo môžem ja nabudúce očakávať a aj ten učiteľ vidí,že dieťa nemá ľahostajného rodiča.

fidorka ten postreh o mužoch učiteľoch je za sto bodov

Uhmm...a ja som učiteľka a asi sa musím niektorých z nás zastať, PaBe, Tvoj prístup k riešeniu problému schvaľujem, je správny, s učiteľkou si musíš niektoré veci vyjasniť Samozrejme, že sú medzi nami aj také, pre ktoré nie je učiteľstvo poslaním (lebo to nie je bežné povolanie, to musí človek cítiť ako poslanie, presne tak, ako by to mali cítiť aj lekári). Nevieš, si ale, Pabe, predstaviť absolútnu nekritickosť niektorých rodičov, voči svojim deťom...to len potom rozhovor učiteľ-rodič, stojí zato vypočuť si

ved to, že tí nekritickí rodičia si vedia všetko vydupať a tí ostatní, ktorí nechcú večne sa sťažovať a zastávať svojich detí, tak tie to potom majú ťažšie.poznám matku, ktorej sa bojí už aj riaditeľ a aby nebola v škole každý deň, tak okolo jej decka chodia ako v rukavičkách, nechcú matku provokovať,a na ostatné deti vedia aj pokričať aj pohroziť.

Už to tu naznačili aj ostatné dievčatá. Je táto učiteľka takáto len k tvojmu synovi, alebo ku všetkým? Je rozdiel, ak má niekto negativistickú povahu, alebo ako to mám nazvať a stále sa mu niečo nepáči, nie je spokojný. A je iné, ak si sadla akurát na tvojho syna a chyby vidí len na ňom. Škoda, že si nebola na tom rodičku a nepočula si, ako sa vyjadruje o ostatných deťoch. Na tvojom mieste sa čím skôr porozprávam s učiteľkou - navrhnem stretnutie aj sama a nečakám, kedy si ona nájde čas. A určite by som sa jej priamo spýtala, v čom vidí problém a ako ho mám podľa nej ja riešiť.