reklama

čo sa ešte musí stať?

sidielkova , 24. 02. 2011 - 11:21

reklama

Dcéra konečne v 22 rokoch zmaturovala v septembri, no zamestnať sa nechce. Jednoducho nemusí. Vraj jej pani na sociálke povedala, že rodič sú povinný sa starať o dieťa do 26-ich rokov. Takže život jej počas niekoľkých mesiacov prebiehal cca nasledovne: Vstať o desiatej, počas celého dňa fungoval pokec a face book, medzi tým sa okúpať, vyjesť chladničku(potom grcanie) no a príjímanie návštev kamarátiek. Čosi také ako umyť riad, doma poriadť, požehliť doma nehrozilo. Naopak. Keď som prišla domov, obývačka neobývatľná, kopec tanierov, hrnčekov, zahnusená kuchyňa, záchod, všetko všade doma.... Samozreme popri tom všetkom som tiež dohovárala i pekne i s krikom... Nik sme nemohli pozeravať televízor, nemohli sme si v obývačke sadnúť, nemohla som si vešať prádlo na sušiak, ani žehliť ani šiť. Jednoducho ona v izbičke spávať odmietala a tým pádom obývačka bola pre nás neobývateľná kvôli neporiadku a jej pohodliu a komfortu. Takže fakt bol najvyšší čas už niečo urobiť a postaviť sa nejak, hoci sa mi vyhrážala sociálkou, súdmi, policajtami a že si niečo spraví. Doma sme ale začali troška byt len a len vďaka môjmu priateľovi prerábať a trošku ho poľudštiť. Potrebovala som aby šla ok otcovi aspon na mesiac, kým sa porobí, pomaľuje a tak. Ona u otca nechcela ostať a tak prespávala minulý týždeň po kamarátkach a všade na mňa nadávala a sťažovala sa že som ju vyhodila z domu. Medzi tým sa mi vyhrážala, že príde domov s policajtami... no to už ma dokúrila, tak som jej zrušila trvalý pobyt - lebo som vedela že je toho schopná. No a včera večer čo sa stalo? Volajú policajti, že som dcéru vyhodila z domu a nemá kde spať či ju môžu doviezť... vraj som povinná sa o ňu starať do 25 rokov.... kam a k čomu ma ešte dotlačí??? Má vôbec niekto s takýmto čímsi skúsenosť? Robím dobre alebo zle? Alebo čo robiť?


reklama


reklama

mikve, Št, 24. 02. 2011 - 11:31

Pokial viem tak rodic je povinny starat sa do 25 rokov iba v pripade ze studuje. Nie som si tym ista. pozrela by som zakon o rodine. Ale cely cas som bola presvedcena ze je to tak.

dulka, Št, 24. 02. 2011 - 12:06

Bohužiaľ, už to tak nie je. Rodič je naozaj povinný starať sa do 25-tky, aj keď neštuduje dieťa.

Chobotnička, Št, 24. 02. 2011 - 11:34

Sidielkova, ani si neviedš predstaviť, ako ti rozumiem. Poradiť ti síce neviem, ale sama budem zvedavá na rady aj vyjadrenia ostatných. Nám síce dcéra odišla z domu, nevyhodili sme ju,ale problémy tým neskončili, iba stále pribúdajú nové, lebo pre ňu je svet gombička a nie ona sa má prispsôsobiť okoliu , ale všetci dookola jej.Prekvapenie A tak to aj stále pokračuje a my sme tí najhorší rodičia. A to riadne bolí, mňa teda určite....Plačem Smútok

sidielkova, Št, 24. 02. 2011 - 12:43

Chobotnička, ja to nevidím inak, ako nás deti dokopú sa správať ako samé ani nechceme, ale v konečnom dôsledku si samé sebe musia dať po papuli aby si čosi uvedomili. Žiaľ my ako mamy si to asi musíme odrtrpieť aj za ne. Ja to mám horšie asi o to, že ju štve proti mne aj otec a vždy mi podkopával autoritu, zhadzoval ma, nadával na mňa. A hoci je teraz, ale aj vždy bola citovo naviazaná na mňa a má ma rada, nikdy si nevážila čo pre ňu robím. A ani môj priateľ. Že keby nie jeho ani nebudem vraveť kde by sme boli:( Neváži si že mám z čoho zaplatiť byt, pôžičky na byt, že má čo jesť - lebo nie vždy tak bolo, keď ma jej otec obháňal cez exekútora, že som poplatila jedno, nebolo na druhe... a dlhy len a len narastali a ja som sa ocitla na hranici čohosi čo sa už nedalo uniesť.... takže oveľa horšie bolo a končne by mohlo byť dobre... a s týmto sa evidetne nechce tiež zmieriť:(

Chobotnička, Št, 24. 02. 2011 - 13:18

Ani neviem, čo ti mám na to odpovedať. " Ja to nevidím inak, ako nás deti dokopú." Alebo zakopú by som k tomu dodala, lebo nie všetko sa dá zvládnuť ľavou zadnou, a psychika je potvora. Takých hraníc bezvýchodiskovosti som už aj ja mala viacero a je veľmi ťažké sa cez ne preniesť. A veľmi často sa sama seba pýtam, kde som spravila chybu ? Moja dcéra bola zlaté dieťa, dobré, milé, skvele sa učila a mozog má taký, že by v pohode zvládla aj Harvard. Veď aj začala študovať dve VŠ naraz a prvý ročník zvládla bez jedinej opravnej skúšky. Ale pokračovala ďalej len na jednej, lebo financie nedovolili.... A aj tak to bolo na nič a škoda našich peňazí, lebo pre ňu nie je potrebné nájsť si stále zamestnanie. Hlavu má, ale niekde ten blog nastal a ona sa túla z brigády na brigádu a užíva si a dlhy na poplatkoch štátu pomaličky rastú, lebo my už nie sme schopní a ani ochotní za ňu platiť. Pomôcť by sa občas dalo, ale ani tie naše pôžičky za nás nikto neplatí. Je toho viac, ale nechcem to tu rozoberať, ale bojím sa veľmi každého ďalšieho dňa, čo nám prinesie. Ja mám skvelú rodinu, manžela, rodičov a to ma drží nad vodou. Ty máš oporu aspoň v priateľovi, tak len musíme dúfať, že sa tie naše dcérky spamätajú a prídu na to, že život je o inom. A hlavne nech si uvedomia, že mama je mama, a je len jedna. Zlomené srdce

mikve, Št, 24. 02. 2011 - 13:45

Chobotnicka posielam ti jedno velke Objímam

Chobotnička, Št, 24. 02. 2011 - 13:59

Ďakujem Kristínka. Slnko Slnko Slnko

Dalianna, Št, 24. 02. 2011 - 14:57

Bože dievčatá vôbec vám to nezávidím...
Keď si spomeniem že som ešte nemala 18 keď som nastúpila do roboty aby som pomohla mame invalidnej dôchodkini a aspoň brat mohol dokončiť školu keď nás otec opustil...keď som mala 20 tak som mame vybavovala pohreb neviem si vôbec predstaviť že by som sa takto správala
Dúfam že moje deti nebudú chcieť viesť takýto rebelsko-bohémsky život. Moja 15 ročná dcéra keď môže chodí už teraz na brigádu a všetko dáva do rodinného rozpočtu alebo urobí nakup aby pomohla...

linda999, Št, 24. 02. 2011 - 11:43

nebudem tu rozoberat, preco stara kofa nie je motivovana k praci, preco ju vlastna hrdost nenuti mat pracu a svoje peniaze. Ani to, preco neporobi poriadok, preco dokaze zit ako v chlieve. To je zrejme uz zmeskane.
Vymen zamky. Nie si povinna nic voci nej.
linda©

mikve, Št, 24. 02. 2011 - 11:41

Este som na nete nasla odpoved od pravnika na podobnu otazku:
Podľa §62 Zákona o rodine je plnenie vyživovacej povinnosti k ich deťom ich zákonnou povinnosťou ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť. Schopnosť dieťaťa sa samé živiť neznamená, že musí byť riadne zamestnané. Postačuje, že ukončil prípravu na jeho ďalšie zamestnanie a bez vážneho dôvodu sa nezamestná. Veková hranica 25 rokov na platenie výživného neexistuje. Pokiaľ dieťa je schopné sa samé živiť, nie je dôvod na platenie výživného

Podla tohto usudzujem ze o dceru uz nie si povinna sa starat nakolko ona ukoncila sustavnu pripravu na povolanie a teda zmaturovala, vekom je plnoleta takze?

sidielkova, Št, 24. 02. 2011 - 11:50

takže?:)... som to čítala na viacerých fórach. I ja tomu tak rozumiem, a teda som to aj ja tak vysvetlila včera policajtovi ako to to hovorí zákon o rodine paragraf 36 z roku 2005...

linda999, Št, 24. 02. 2011 - 12:03

ved on sa len pytal, ci ju "mozu" priviest.
Mozes povedat, ze nemozu. Vybavene.
Majitel bytu rozhoduje, koho bude znasat vo svojom byte.
linda©

sidielkova, Št, 24. 02. 2011 - 12:09

linduska, on ju ľutoval a nahlodával svedomie mne že to je na mojom svedomí že nemá kde spať. A že doma má veci. Tak som mu vysvetlila že spať má kde , u otca, má dvojizbový byť a žije v ňom sám. Aj to som mu vysvetlila, že ona nemá sa záujem zamestnať, že som jej našla prácu aj mladšia dcéra ale ona jednoducho nechce... a ak chcú nech prídu, ja jej veci dám bez všetkého a nech ju odvezú k otcovi...

Chobotnička, Št, 24. 02. 2011 - 14:10

Ako to vlastne dopadlo s tými policajtmi ? Doviezli ju domov, alebo išla k otcovi ? Ja si ani neviem predstaviť takúto situáciu. Smútok

sidielkova, Št, 24. 02. 2011 - 14:27

no nedoviezli ju. Prezvonila mi potom, tak som jej zavola povedala iba, že toto už prehnala a dosť. No a jej otcovi som napísla sms, že od tohto momentu nech si robí s ňou poriadky on,nech už odomňa neočakávajú ani pomoc ani žiadnu ľútosť a že toto bola posledná kvapka. Ale keďže som videla že dnes zas bola skoro stále na nete, tak predpokladám že je u neho a nič jej pre život nechýba.

sidielkova, Št, 24. 02. 2011 - 11:55

milkve máš pravdu je to §62 a nie 36. Asi to ani ten policajt nevedel kedže ma neopravil:) Dúfam že si to už teraz zapamätám:))) Ďakujem:)

mikve, Št, 24. 02. 2011 - 12:07

dokopy je jedno o ktory konkretny paragraf ide.. podstatne je ze nie si povinna nechat sa terorizovat vlastnym dietatom, mozno prave to pomoze tvojej dcerke uvedomit si ze nie si jej otrokom....aj ked je to smutne, drzim vam palce - obom

sidielkova, Št, 24. 02. 2011 - 11:44

ja som ju síce nevyhodila, aj keď som ju na to upzorňovala že to spravím dlho ešte keď odmietala maturovať, ale skôr som skúsila znova len nejaký výchovný proces, s tým že keď bude mať prácu, môže sa vrátiť s tým že tretinu platu prispeje na domácnosť, tretinu mi zdokladuje že si si sporí... lebo výživné ktoré dostávala od otca 50 € dokázala minúť len tak za jeden dva dni...

noemi, Št, 24. 02. 2011 - 12:13

Fúúúha ,tak toto je fakt silná káva...spomeňme si dievčence kde sme boli keď sme boli vo veku tvojej dcéry.
Snažila si sa dať svojej dcére čo si mohla a ona sa ťa naučila pekne využívať.
Viem že toto je možno kruté čo napíšem,ale zbaľ jej veci a dovi dopo.Nezabudni vymeniť zámky.
Ruky a nohy má zdravé a keďže konečne doštudovala ako píšeš,môže pracovať.Nebudeš jej predsa v tom brániť.
Inak budeš celý jej život slúžiť ako opatrovateľka.
Dúfam že sa nikdy do takejto situácie nedostanem a želám zlepšenieÁno
P.S.Inak tiež sa mi zdá že tá vyživovacia povinnosť platí len počas štúdia na vysokej škole.

inkag23, Št, 24. 02. 2011 - 12:09

ja ti neviem poradit len nechapem ze ma 22 a nehlada si robotu???nechce pomoct a tak???a volat na mamu policajtou atd......ja mam o 25 rokou a v jej veku sa my narodil uz druhy syn a bola som uz 4 roky vydata a pracovala som uz davno,popri strednej skole som chodila cez vykendy strazit deti a cez prazdniny na rozne brigady kde im nevadil nizky vek a bola som rada ze mam vlastne peniaze ze si mozem kupit veci za svoje nie za peniaze od rodicou....a doma mame poupratovat alebo aj navarit to je normalne nie???a nikdy som nikoho nepriviedla domov kym som sa mamy alebo otca neopytala ci mozem ved je to ich dom oni platia ucty nie ja

sidielkova, Št, 24. 02. 2011 - 12:21

inka ano presne ako vravíš, ale ona nerešpektovala ani len moje vysvetlovanie že si to neželám aby mi niekto o desiatej v noci vyzváňal keď ráno vstávame do práce mladšia do školy, že pokiaľ doma neni poriadok aby si vodila návštevy...proste jednoducho nič. A keď mi došla trpezlivosť, neraz som vyhodila aj jej kamarátky... ale na druhý deň ak nie ešte aj v ten istý boli u nás zas...:(

annie, Št, 24. 02. 2011 - 12:35

veľmi nepríjemná situácia Mlčím Mlčím Mlčím
pomôcť neviem ani poradiť (detičky mám ešte malé) ale držím palce aby slečna ako sa povie "dostala rozum" Objímam Objímam Objímam Objímam Objímam
je mi smutno keď čítam takéto riadky...Plačem

sidielkova, Št, 24. 02. 2011 - 12:46

annika... keď si to tak teraz čítam, poviem Ti že číta aj píše sa fakt ľahunko ako pierko oproti tomu ako to v skutočnosti je...naozaj Boh ochraňuj každého stretnúť sa s človekom s takouto ťažkou povahou:(

Polárka (bez overenia), Št, 24. 02. 2011 - 14:02

Minule som na jednej dokumentárnej TV stanici pozerala program o "Najprísnejších rodinách". Deti z Anglicka (dievča a chlapec) z dvoch rodín poslali do Libanonu (Bejrútu) na "prevýchovu". Dievča pilo alkohol, robilo žúrky, kašľalo na rodičov. Chlapec sa neučil, neupratoval, fajčil...

Bol to zaujímavý pohľad, ako sa po 10 dňoch spamätali (neviem, či im to vydržalo na trvalo).

Osobne by som išla do centra právnej pomoci a poradila by som sa s právnikom, aké mám možnosti. V krajnom prípade by som platila dcére výživné, a nech sa stará, ako vie - mimo môjho domova (samozrejme všetko je dobré mať podložené papierom zo súdu, pre prípad "nechceného návratu"). Znie to asi kruto, no omnoho krutejšie by bolo nechať dcéru žiť bohémskym spôsobom života, a nechať sa zneužívať.
Centrum právnej pomoci je takmer v každom väčšom meste. Dá sa dohodnúť aj hodina s právnikom za poplatok (okolo 4 €). Je dobré si pripraviť otázky dopredu.
http://www.legalaid.sk/kontakty

A ešte jedna rada : Zo zásady na akékoľvek citové vydieranie od kohokoľvek vôbec nereagujem.

linda999, Št, 24. 02. 2011 - 14:10

Polárka Áno

"A ešte jedna rada : Zo zásady na akékoľvek citové vydieranie od kohokoľvek vôbec nereagujem."
u mna to spusta program "odchod" pripadne "vyhadzov", zalezi na tom, kde som Mrkám

linda©

sidielkova, Št, 24. 02. 2011 - 14:43

Polárka, ešte kým študovala a nechcelo sa jej chodiť ani do školy, lebo jednosduchšie bolo chodiť po doktoroch pozháňať pečiatky, tak som to už vtedy konzultovala s kdekým. - poslať k otcovi, zamknúť chladničku, nedať jej peniaze, povedať jej, zakázať, rozkázať - žiaľ, ani rozkazy, ani prosby nič ona neakceptuje čo jej nevyhovuje:( V septembri som ju ledva dokopala aby zmaturovala, keďže ocko jej vybavil aby nematurovala ani v máji a hrozilo to znova. Pozná všetky svoje práva a moje povinnosti ale opak odmieta. Predpokladám že dnes bola na sociálke, alebo podať trestné oznámenie alebo čo. Neviem prečo, ale že sa včera šla sťažovať k policajtom, ma presvedčila že je asi zbytočné od nej očakávať, že pochopí niečo za normálnych okolností ale skôr že asifakt nemôžem od nej očakávať nič dobré. Dohovárali jej moje kamarátky, vysvetlovali že to takto sa nerobí, že to nejde, že je to hamba pre ňu, že ma trápi... S ňou asi nik a nič len tak nepohne pri jej egu a nárokoch.

Chobotnička, Št, 24. 02. 2011 - 15:29

http://www.youtube.com/watch?v=uldRlkEZYdk
Sidielkova,toto mi nedávno poslala naničmamka Lydka cez skype a dostala to od svojej skvelej dcérky Radky. Nejako som na túto pesničku pozabudla, ale púšťam si ju teraz často a dúfam, že raz to nebude len obyčajná pieseň, ale aj slová, ktoré sa zmenia na skutočnosť aj od našich dcér. Mám tú svoju Majku veľmi rada a spravila by som pre ňu čokoľvek a určite aj ty pre tú svoju. Ale aj keď to bolí, hranice musia byť a je len na nich, či to zmenia. Zlomené srdce A ešte pre polárku, ty si silná osobnosť a nedáš sa ovplyvniť a citovo ani vydierať. To ja sa v tomto smere snažím bojovať sama so sebou, ale ide to a občas prekvapím aj samú seba. Chichocem sa

lýdia k (bez overenia), Št, 24. 02. 2011 - 19:29

Majuška mojaSlnko som rada,že ti jednoduchá pesnička urobila radosť tak ako aj mne.Tiež si ju často púšťam a furt sa slzičky tlačia do očí.
Musíš veriť,že aj tvoja Majka nájde cestičku domov.
Uvidíš všetko dobre dopadne ,chce to len časObjímam

Polárka (bez overenia), Št, 24. 02. 2011 - 23:34

Sidielkova,
sťažovanie sa na dcéru Ti nijak nepomôže, nech by bolo akokoľvek pravdivé. Treba niečo robiť, ale to niečo máš v kompetencii len Ty. Ak chceš - rád tu už zopár padlo. Ale rob, ako sama uznáš za vhodné.

gueva, Št, 24. 02. 2011 - 15:38

fíha, no dievčatá máte to zložité. Ja som občas vedľa z môjho "iného" dieťaťa, ale vidím že ani zdravé dieťa nemusí byť niekedy výhra. V každom prípade chobotnička i sidielkova vám prajem veľa sily na zvládanie týchto problémov. Objímam Zlomené srdce Objímam

Chobotnička, Št, 24. 02. 2011 - 15:44

Gueva, ďakujem, a prosím vás dievčatá, aby ste sa ak môžete snažili poradiť sidielkovej k jej problému. Chcela som sa s ňou len podeliť s podobným trápením, ale je to jej blog a nech to ostane aj riešením jej starostí. Zlomené srdce

loulou, Št, 24. 02. 2011 - 16:30

sidelkova, tak to čumím Prekvapenie som zvedavá, ako by sa zatvárili naši, keby som im po ukončení školy v 23 oznámila, že sa MUSIA o mňa starať ešte dva roky... a hlavne som zvedavá, ako by som sa tvárila ja po ich reakcii Veľký úsmev
Neviem, aký je Tvoj celý životný príbeh, ale myslím, že teraz je neskoro plakať nad rozliatym mliekom. Keď si dcéru neučila pomáhať v domácnosti v detstve a neučila si ju zodpovednosti za seba, tak sa nemôžeš čudovať, že teraz sa jej nechce nič. Ona sa nevyskytla v takomto stave, určite k formovaniu jej osobnosti a povahových čŕt viedol celý predchádzajúci život - predpokladám, že s Tebou.
Každopádne ale, ešte nikdy som nepočula, že by sa o vyštudované plnoleté deti museli starať rodičia, takže ja by som to riešila takto: páči-nepáči, buď sa budeš podieľať na chode a financovaní domácnosti, alebo dovidenia.

margesimpson, Št, 24. 02. 2011 - 19:28

tak teda uz clovek kadeco videl a pocul, ale toto??? to by ma ani vo sne nenapadlo.... Inak je pravda, ze moj ma len 11 a uz tiez na mna skusal svoje "prava" podla socialnych pracovnikov (v skole to do nich bili), ale zrusili sme ho aj s manzelom rychlostou blesku. Ale keby bol papierovo dospely, tak neviem neviem. To som sokovana z tej "vyzivovacej povinnosti"
Drzim palce, nech sa to zdarne vyriesi a hlavne pevne nervy Objímam .

Aja1, Št, 24. 02. 2011 - 21:17

I môj syn prišiel po ukončení školy zo sociálky s tým že sme povinný ho živiť do 25.
Cítil sa vtedy ako na koni,lenže prišlo zo sociálky oznámenie že rušia naňho prídavky a sme povinný ho živiť iba v prípade ďalšieho štúdia.Mali sme to všetko v písomnej forme.Aj boli také obdobia,dopoludnia spánok,po prebudení zahlásil že je hladný,trošku posedel pri počítači a výjazd von a dlho do noci chatovanie.
Zmenili sme to s manželom rannými budíčkami,zoznamom povinností-umyť riad,pozametať,navariť niečo,nanosiť drevo,vyčistiť kachle,popáriť ponožky i prádlo zavesiť-vždy sa niečo našlo.
A popri tom rozosiela žiadosti do práce,chodí na pohovory a zháňa prácu.

lydusha (bez overenia), Št, 24. 02. 2011 - 21:30

Rodicia znu, co zasiali. Obycajne, na takych 90% je to tak. Ja takisto znem len to, co som zasiala, vsetky burky, Luciine papulovacky, tvrdohlavosti su aj moje dielo.
Dnes som bola pracovne "nutena" pohrabat sa bulvarnymi clankami a nasla som rozhovor s Wandou Hrycovou.
Velmi sa mi pacilo toto:
"Na to, aká ste mladá, máte vo svojom životopise celkom slušný výpočet lukratívnych pozícií. Poraďte mladým, ako na to!

-Tým, čo teraz poviem, poteším všetkých svojich neprajníkov, ale je pravda, že za svoju kariéru vďačím predovšetkým svojmu otcovi Úsmev. Bol to on, kto ma v pätnástich odstrihol od vreckového, a tak som si musela na všetko „nadštandardné“ zarobiť sama. Bol to on, kvôli komu som si v osemnástich založila živnosť, lebo som nechcela pracovať v jeho fi rme a túžila som mu dokázať, že to zvládnem aj bez jeho pomoci. Takže mojím kariérnym hnacím motorom boli predovšetkým vzdor a snaha dokázať celému svetu, že som minimálne taká dobrá ako môj otec. A celkom neskromne si myslím, že sa mi to podarilo Úsmev.

Takze toto bol taky zaklad aj u nas.
Chces znackove botasky? Ok, mozes si na ne zarobit. Od sestnastich brigadovala. Vtedy som pre mnohych bola "matka roka", pretoze chudiatko male chodilo makat do baru, v noci sama domov atd. Lenze to "chudiatko malinke" si vybralo samo, co chce robit, takze proti gustu ziaden disputat.
Tiez som bola za mater, ze som ju "pustila" do Grecka.
A tento rok tam dostala celkom lukrativny job, co by inak nedostala, keby som ju doma vo vaticke pestovala.
Mnohe rodiny vynechavaju deti z rodinnych zalezitosti ako su aj financie. Nezatazuju ich, ked ma rodina financne problem, a ak ich nema tak mnohe decka maju vsetko pod nosom naservirovane na zlatej tacke.
U nas to tak nebolo. Lucia presne vie aj vedela, ako na tom sme a ze nic nie je len tak. Riesit v jej 23 taketo problemy je dost neskoro. Nevznikli zo dna na den. Mysliet si, ze ma 23 a ma mat rozum a uvedomit si ze treba ist makat- nuz, podla mna vas iba dobiehaju vase vlastne chyby.

margesimpson, Pi, 25. 02. 2011 - 10:46

suhlasim, podobny nazor mam aj ja. Aj moj si musi zarobit, ak chce nejaky nadstandard.
23 rocna uz ma asi aj socialku a pod. Zobrat na domacnost a hotovo. Vsak si velmi rychlo rozmysli, ked nebude mat za co ist ani s kamoskami na kafe. Vsak teraz nase deti maju tolko moznosti ako si zarobit, cestovat a vsetko o com sme my este ani nepoculi. Nech si skusi "osahat" zivot sama.

Ariesa, Pi, 25. 02. 2011 - 13:24

Aku socialku? Nerozumiem ci na urade davaju cosi "zadarmo"? Len kvoli veku? Myslim, ze dostava len vyzivne od otca, ktore on ale moze zrusit, pretoze dcera ukoncila pripravu na zamestnanie a nema zaujem zamestnat sa.

margesimpson, Pi, 25. 02. 2011 - 17:56

ja neviem, v zivote som tusim nijaku podporu nebrala. Ale ak skoncila maturitu a prihlasila sa na urad prace, tak nieco dostava nie? Podporu v nezamestnanosti a pod. Aspon prveho pol roka tusim. Vravim neviem, nikdy som tam nebola.

Ariesa, Pi, 25. 02. 2011 - 22:10

nema narok na nic.
- ak neodpracovala 2-3 roky (podla druhu prac. zmluvy) a nebola dobrovolne poistena v nezamestnanosti.
- kedze odmieta pracovat, otec by mohol dat navrh o zrusenie vyzivneho.
- nema narok ani na davku v hmotnej nudzi, pretoze sa nesnazi zabezpecit si prijem vlastnym pricinenim.

aramana, Pi, 25. 02. 2011 - 13:04

Objímam ja ti len prajem, keď príde ten čas a dcéra ti bude vedieť lásku dať, aby si ju po tomto všetkom, vedela ešte prijať...Objímam

lienka, Pi, 25. 02. 2011 - 13:52

nemyslim, že vždy je to tak, že sa žne čo sa zasialo
aspoň vo vzťahu rodič-dieťa
niekedy robiš čo vieš a môžeš a výledok nezodpovedá tvojmu úsilu
sidielkova, želam ti veľa sily Objímam Objímam

Chobotnička, Pi, 25. 02. 2011 - 14:06

Lienka, aj keď je aj v Lydushiných slovách veľa pravdy, a aj mne pomohla v ťažkej situácii a to doslova, v tomto s tebou súhlasím, aj keď niekde nejaká chyba musela nastať. Verím, že aj sidielkova chcela dať svojej dcérke len tú najlepšiu výchovu a robila preto ako mama všetko, ale výsledok je iný ako očakávala. Toto poznám aj z vlastnej skúsenosti, lebo mám dve deti, boli rovnako vychovávané a predsa sú úplne iné povahou, citmi a aj prístupom k druhým, ale aj k sebe samému. Čiže výchova jedna a rovnaká a výsledky dva a každý iný. Mlčím

ivet36, Pi, 25. 02. 2011 - 20:06

...ved prave lienka, netreba robit vsetko co viem a mozem- pre druhych, ani pre deti.....robit to pre seba- to je ina kava!
Toto pocuvam casto- ved som mu dala vsetko!!!!! Ja sa pytam- a preco???
ivetMrkám

margesimpson, Pi, 25. 02. 2011 - 20:51

Tak ako uplny suhlas a respekt s poslednym konstatovanim Ja sa pytam- a preco??? Áno Áno Áno

lydusha (bez overenia), Pi, 25. 02. 2011 - 23:01

Preeesne Ivet. Áno Od malicka nas ucia- nebud sebec. A nam je potom trapne robit cosi pre seba.
Ale prdlajs. BUDEM sebec! Pretoze ked nebudem spokojna ja, nebudu ani moji najblizsi.
Nebudem dietatu skakat do osemnastky okolo zadku a cakat, ze padne jej osemnast rokov a stane sa zazrak- bude vediet sama zit.

ivet36, So, 26. 02. 2011 - 13:44

....a ja suhlasim s tym, co si pisala vyssie! Kazdy len zne, co si zasial.....obcas je to mrzute, ale je to tak.
ivetMrkám

loulou, So, 26. 02. 2011 - 11:11

Áno dietatu netreba dat vsetko, dokonca je to skodlive. Treba ho naucit, ako si to "vsetko" zaobstara sam.

elca, Pi, 25. 02. 2011 - 14:17

moja dcéra po maturite tiež skúšala sa oháňať tým, že sme povinní ju živiť do 25 /síce asi len kvôli tomu, aby nám vytočila - však už 3 roky popri škole brigádovala/. Tak som jej povedala - v poriadku, budeme Ťa živiť, budeš mať jedlo a strechu nad hlavou, ale to je tak všetko, zabudni na vreckové, zabudni na internet, handier máš tiež dosť, to Ti zatiaľ stačí, mobil Ti nabijem tak na 6€ mesačne - to mi žiaden zákon neprikazuje, aby som Ti toto platila...do 2 mesiacov po maturite bola zamestnaná Chichocem sa

ivet36, Pi, 25. 02. 2011 - 20:09

Doporucujem rodinnu mediaciu- jasne si stanovite podmienky, ako budete fungovat dalej.

ivetMrkám

simona322, Št, 10. 04. 2014 - 08:54

Ahojte sice neskoro pisem ,,,ale pisem mate strasne velke starsosti s dcerkami ale ja mam este vacsie som nanu sama nemam nikoho vobec ma21r nedokoncila skolu drogovala a teraz sa tula s ciganom dosla domov spinava ako spinava ciganka som plakala cely vecer som zufala ze preco ona preco ja musim takto trpiet som ju dobre vychovala odisiel od nej oco a zrutila sa a odvtedy sa flaka nic nerespektuje mne skaredo na schodoch nadava asi si viete predstavit strasne nieco neviem ani kde prespava co mam robit som v koncoch uz som rozmyslala ze si siahnem na zivot nemam zmysle uz bojovat onu a mne sa zit nechce uz............mozna nikto neodpise je dost neskoro ale cakam na zazrak ze ta moja niekedy velmi dobra cera sa vrati ale to je len v mojej mysli ona si zije svoj zivot spinavej cgane Smútok Smútok Smútok Smútok Smútok Smútok Smútok

Kamila, Št, 10. 04. 2014 - 09:10

Objímam Objímam Objímam Objímam Aj keď to možno bude znieť tvrdo asi už len pomôže nechať ju žiť vlastný život, možno ju niečo presvedčí aby ho prehodnotila, ale asi nie ty, to si bude musieť odžiť. Hlavu hore, viem ľahko sa to hovorí. Skús poskladať ten svoj živoť, nájsť v ňom niečo pekné, skús sa poradiť s psychológomm predovšetkým o sebe, ale aj o tom či vieš a ako môžeš pomôcť svojej dcére, ale na to musíš byť "silná". Držím palce.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama