Daniela toto sa mi robi? Takto ma rozbecat? Cil nevidim na klavesnicu, volako sa mi to tu rozmazalo....krasne sa to cita....a urcite este krajsie preziva....ja mam doma jednu pubertacku a ani vo sne si to nedokazem vynasobit aby som si dokazala predstavit teba....si uzasna nielen mama...
danielka..je to kraasne...slziim tiez..
od dojatia...kraasne si to "tvoje" dieta vychovala,ked dokaaze otvorit srdce a povedat,napiisat co ciiti..maloktoryy chlap to vie...
jej prosím len o trpezlivosť pri čitani vidím tie chyby ale ked ot začnem opravovať budem mazať a nebude to čo som chcela.
fantika -no k tomu dobrému chlapovi ,nebolo by dobre teraz si takého zobrať za muža? ked ss to vypiplalo a teraz ho uchmatne dáka cudzia.
prepáčte nemusíte čítať ale ja som po stretnutí akosi iná.mám veľkú potrebu zas písať a komunikovať s ludmi .a vďaka vám som načerpala silu a znova sa postavila všetkému čelom .na stretnutí som nedokázala odpovedať na vaše úsmevy pokusy o rozhovor .prepáčte vnímala som ich a dnes viem že ma zobudili ĎAKUJEM.
bolo mi tak biedne že som tužila stráviť čas len v úzkom kruhu a nevpúšťať k sebe nových .dnes to ľutujem .
videla som vaše oči, povzbudilo 
a teraz ma tu budete musieť prežiť
za seba pisem,ze ta velmi rada"prezijem",a dakujem i Kamilke,ze ta "dotiahla" na stretko,bol to prvy krok k tvojmu navratu.
A k synovi,trochu viem,co dokaze puberta/moji rodicia mali dve dievcata v pestunskej starostliosti/,bola burliva u oboch.Dievcata odisli od nasich rychlo,s igelitkou a kopou nepeknych slov.Jedna nasla cestu spat,pri svojich detoch zurocila i to,co sa jej nasi snazili vstepovat,druha vsak doteraz svoje stastie nenasla....
Neh ta dlho hreju synkove skypove vyznania.
ale ked si ho uchmatne takaa co si ho zasluuzi a vytvoria kraasnu rodinku,tak ta to bude hriat pri srdiecku a budes jeho suucastou staale... mama ostane navzdy mamou...
Daniela, revem tu jak blbec a môj syn sa už ani nepýta prečo. On vie, že na NM sa oplačem aj orehocem a aj teraz len ticho sedí. Dám mu to prečítať a on to pochopí. Som rada, že plačeš a tie slzy šťastia ti v kútiku duše aj závidím. Možno raz príde čas a aj ja budem niečo tak krásne môcť napísať vám všetkým. Možno raz aj ku mne príde moja vlastná dcéra a ... Povie tých pár krásnych slov. Možno raz aj mne budú po lícach stekať slzy šťastia. Si mama, na ktorú môžu byť tvoje deti hrdé a ja ti to šťastie prajem z celého .
Neboj sa chobotnica,raz sa všetko na dobré obráti.
no teda danielka klobúk dolu smekám a plačem.Tiež mám dvoch pubertiakov.Slzičky sa mi kotúľajú po klávesnici ako malej tak som sa rozcítila pri tvojich riadkoch srdiečko mi stislo
Danielka, tak si ma rozplakala, to sa robí?Skláňam sa pred hĺbkou tvojej duše.
A gratulujem k vnúčaťu. A deti si častokrát uvedomia, koľko stojí obety rodičovstvo, až keď sa oni sami stanú rodičmi.
Krásne a s láskou napísané.
tak sme si zaslzili...Danielka vela sily!
Krásne ,úprimné a dojemné...Je to asi ten najkrajší pocit pre mamu,ktorej sa môže dožiť - vdaky od detí ...
krasny pribeh ,ktory vie napisat len zivot sam,musis byt dobrou matkou a silnou!!ja mam teraz momentalne az 3 pubertakov a snazim sa ich tiez vychovavat tak ,aby si na mna spomenuli ked uz nebudem vladat.mi matky musime mat vela trpezlivosti a lasky inac by sme to nezvladli ako jeho byvala mama.A myslim si ze Boh dal preto viac slz zene aby to bremeno uniesla!!aj ja si veru rada poplacem !!
Danielka, ja ďakujem že si to napísala
Mala som ťa možnosť zažiť "live" a ver, že je to uložené riadne hlboko..... takže tvojmu návratu 
Daniela,
si dobra mama
Eva
ja ešte len ako mama začínam, budem veriť, že raz sa to podarí aj mne, aby mi môj synáčik niečo také povedal...držte mi palce, aby som to zvládla...
danielka...veru krásne si to napísala, slzičky boli na krajíčku... 
Daniela,tu sa materinská láska dá priam chytiť.Veľmi krásne si to napísala.U nás tiež práve panuje divoká puberta.Tá synova už končí a sám nechápe ako mohol byť divoký ako je teraz dcéra.
Ufff ... sila!
Kôli takýmto chvíľam sa oplatí vydržať pubertálne excesy.
Keď dobro zasadíš, viacnásobne dobro zožneš.
Aj ja v to STÁLE dúfam . Dani, vytešujem sa s tebou!
.... krásne napísané...Danielka...dodala si mi trošku vnútorný pokoj, lebo moja dcérenka ide teraz do puberty, a ja už mám búchanie dverí...a po prečítaní, zaiskrila nádej, že sa dá prežiť puberta
...a ešte s akým pekným koncom
Daniela pred mamami ako si ty skladam klobuk, chce to viac odvahy nez sa na prvy pohlad zda, byt tou nevlastnou a malokto to vie ocenit, ale dokazala si to a komunikacia s tvojim synom j e toho dokazom.
Danielaa 71,krásne si to napísala. Som rada , že nie som sama .Aj ja,som vychovala manželovú dcéru.Od ôsmich rokov. Súdom sme si ju vysúdili.Jej matka, citovo chladná ,vypočítavá, majúca rada len peniaze, sa jej veľmi ľahko vzdala.Boli problémy, dievča aj keď veľmi sme sa snažili, jej povahu trošku skresať, išlo to ťažko.Veľmi ľutujem, ale povahu zdedila po matke.Je tvrdá, taktiež ju zaujímajú len peniaze.Tie, keď bola mladšia dokonca brala súrodencom a taktiež kamarátkam. Dnes, je už dospelá(26). od 18 odišla z domu. Vraj jej matka tak povedala , že je dospelá a tak si môže robiť čo chce.Zmaturovala , odsťahovala k priateľovi.Nikdy pre mňa nemala milé slovo, stále som bola len ona, ak sa jej pýtali , prečo mi nepovie mama, odpovedala , že ona už jednú matku má. Matku , ktorá si na jej narodeniny nikdy nespomenula, vianoce, meniny?? Dnes, žije neďaleko nás,dlho si nevedela nájť prácu, priateľ to toleroval, ale teraz sa tam niečo pokazilo.Chodí k nám na obedy, sem tam jej dám nejaké peniaze, nemôže chodiť do práce bez peňazí.Ale , to ďakujem je veľmi slabé.Nevadí mi to.Dohodla som sa , ak bude mať viac , peniaze mi potom vráti.Akože... Viem že to nezoberiem,lebo ju mám rada. Ale som veľmi šťastná,moja najmladšia dcéra, ju má veľmi rada, sú si veľmi blízke. A to nás s manželom veľmi teší.
babka Betka, moralne ohodnotenie ta raz v zivote urcite stretne
Eva
su ľudia ktorý nevidia naše srdce na dlani ktoré im ponúkame.Možno nevedia ako ho prijať ,možno nevedia oceniť jeho cenu ale podstatne je že vieme žiť so svojim svedomím !
nik a nič nezmení a nevezme čo máme v srdci .
.. mama koná z lásky nie pre vďačnosť...
možno raz aj ona pochopi a ocení čistou tvojej lásky,možno až sama bude matkou ...
držim palce
Babka Betka, obdivujem ludi ktori toto dokazu, mas moju uctu a obdiv.a prajem ti do zivota vela sil a stastia.
Danielka.. Bola som v puberte horuca hlava a tiez som "rada" plieskala dverami.. ver, ze to puto, co ste si so synom vytvorili je obrovske a uz nikto a nic vam ho neukradne.. Ja som tiez happy, ze nasi to moje "plieskanie" a odchody a prichody vydrzali Som im za to vdacna, lebo som aka som aj vdaka nim!
Danielka
M.Rúfus Modlitba za rodičov
Pane, ktorý si na nebi,
podaruj všetkým deťom mamy.
Nech ako cesto na chlebík,
im rastú v teple pod rukami....
Tvoj syn dostal v Tebe úžasný dar
a ty teraz zbieraš krásnu úrodu.
Blahoželám ti k nej.
ďakujem Vám
písala som to len pre pocit podeliť sa . Neviete ako veľmi ma potešili vaše slová .
Ako rodina skutočne prežívame najťažšie obdobie v živote .
a každá podpora, pochvala a pochopenie dodáva silu
nič nieje len užasne,krásne.
Starosti,problémov je všade dosť.
nie som dokonala mama som taká nanič mama ale v tejto chvíli hľadám pekné a dobré veci a začínam na nich stavať.
podla známeho topiaci sa aj slamky chytá .
dakujem vám i synovi za vyznanie v pravej chvíli
danielka krásne
Ja som to citala az teraz vecer, ked najmensie- uz osemmesacne! zaspalo a patnastrocny dorazil z vonku a siel sa osprchovat...aj mne slzy vyhrkli!
A uz toho mojho asi nepojdem "vyziapat" - ze zasa prisiel neskor, ako sme sa dohodli, ze sa zasa zacal ucit v nedelu vecer, ze zasa v nedelu vecer hlada novy zosit, ktory samozrejme nemame kupeny a zasa tusim smrdi za tabakom!?...moj Ty boze- vychovat deti a hlavne prezit pubertu je fakt tazke!
Skusim- bez ujmy na zdravi a na majetku!
ivet
Danielka, v tvojich slovach je tolko ludskosti, materskej lasky a sily...si naozaj uzasna mama
Krásny, zdanlivo jednoduchý a predsa tak hlboký je tvoj príbeh, dojíma k slzám a predsa hreje pri duši!
Želám ti, aby si rovnakú radosť mala zo všetkých svojich detí.
Si Mama s veľkým M.Nádherne si to napísala.Ak v budúcnosti prídeš o prácu,začni písať životopisnú knihu,ja si hneď jednu objednávam aj s podpisom.
tak ani nevieš ako si sa stala prorokom bez práce budem od prvého !!!
ale knihu sa písať nechystám .
co znamena, ze budes bez prace ? nebola si "pestunskou matkou " ?
to znamená že od 1.6. som nezamestnaná.bez práce 
byť pestúnskou matkou nieje povolanie ani pracovne miesto za to nik neplatí ani roky do dôchodku nerátajú .
byť mamou znamená že dostanem odmenu pestúna čo je cca 4000 Sk a ked nie som zamestnaná si musím platiť odvody, poistenie a dôchodkove a zdravotne .
no kto je v reáli, vie že tá odmena to nepokryje.tak .....
pracovala som len na 4 hod.ale aj to konči ...
budem síce mať trošku viac času na stíhačku doma ale rozpočet bude hlboko .
byť mamou je poslanie nie povolanie
o to viac boli ked počujem že to robíme z vypočítavosti pre prachy .
d
Danielka, ludia mali, maju a vzdy budu mat kopec plnych reci len preto, ze oni sami neziju svoj zivot tak, ako si predstavuju.. je to vsetko o zavisti a o tom, ze ty mas nieco, co oni mat nikdy nebudu - niekoho, kto ich bude milovat pre to aki su, nie preto, co maju!
Na ludi sa treba tak akorat z vysoka vykaslat (ak potrebujes, mozes na mna "Eifelovku" vyliezt a kaslat z hlboka ) Je mi luto, co sa tyka prace, ale ja verim, ze ked vsetok tento chaos prehrmi a trosku sa to ustali, ludia zas a znovu najdu zamestnanie.. len treba "vydrzat" 
to fakt ? myslela som, ze dostavas rozhodne viac penazi a si nieci zamestnanec ... ci to je pri inom type starostlivosti ? no mam v tom chaos ... je mi to luto, drzim palce, nech sa to nejako utrasie
áno pri inom type starostlivosti
profesionálny rodič je pracovno právny vzťah ,keď je plat a všetko ako keď si kdekoľvek v práci .začali sme s manželom kráčať touto cestou pred 13 r.stali sme sa profi rodičom ale zákony a podmienky vtedy a teraz boli iné .byť profi rodičom ti síce dáva prácu ale nikdy nie istou deťom kedy koľvek ktokoľvek dieťa mohol posunúť niekam inam .
nesúhlasili sme a tak sme si dali deti zveriť do pestúnstva.prišli sme o prácu ale deti majú domov a istou .deti su zverené rozhodnutím súdu.
no v konečnom dôsledku je dieťaťu jedno či je v pestúnstve či v profi rodine .má mamu ,otca má domov a potrebuje istou a v akej forme je
dieťaťu je čuma fuk.
dnes profi rodiny fungujú inak a su v podstate len pre malé deti na krátky čas pokiaľ sa nenájde iné lepšie riešenie.
ďakujem aj ja dúfam že sa to dáko utrasie
lebo v tom všetkom čo sa deje nemám silu to teraz inak riešiť.
ťažko povedať ale občas je dobre to nechať tak ved všetko sa deje pre čosi
tak verím že neskor pochopím prečo je dobre prísť teraz o prácu a mať viac času na rodinu i keď tenšiu peňaženku
Danielka, na stretku sme prehodili spolu slovko, dve. Uzavretá? Možno ... neviem, nezdala si sa mi. O hodvábe, keď si mi rozprávala, tak z teba šťastie išlo.
Tak ti želám, aj celej rodinke, aby tá hodvábna nitečka vám spájala srdiečka a nikdy nekončila a bola pevná ako najpevnejšie lano.
A tebe ešte hlavne veľa zdravíčka.
Krasne
to sa ani neda okomentovat slovami
takto a posielam
krásne , myslím, že každá z nás mám , by bola hrdá a šťastná, že vychovala takéhoto syna, gratulujem Daniela
Milan Rúfus napísal krásnu motlitbu za rodičov a každý rodič, ktorého dieťa s takouto láskou za svojho rodiča modlí môže byť len šťastný a ja ti to prajem ak tomu tak je. Podľa všetkého je
Za otca:
„Otcove dlane na večernom stole.
Také sú veľké ako taniere ...
Moja dlaň sa v jeho dlani stratí,
ako by jej tam ani nebolo ...
Možno aj usnem s hlávkou na tej ruke.
A bude sa mi, Bože, sladko spať.
Akoby som spal na nebeskej lúke.
A ničoho sa nebudem už báť.“
Za mamku:
„Jej pohladkanie,
jej úsmev i jej vráska,
sú ako modlitba, čo do nej vložil Boh.
Mama je láska.
Lebo aj Boh je láska.
Pusto by sa nám žilo bez tých dvoch.
´Kde som ju videl, odkiaľ sme si známi?´
usmial sa Stvoriteľ,
keď stvoril srdce mamy.
A vedel dobre, že nemôže byť iná.
Pretože raz aj On
jej zverí svojho Syna.“
Danielaa71, si úžasná žena podľa mňa byť mamou a vychovávať deti je jedna z najťažších ale najdôležitejších vecí v živote, niečo čo má naozaj zmysel - želám ti veľa zdravia a takýchto krásnych chvíľ
Krásne napísané. To sa nedá čítať ani bez tých slaných sľz. Každá jedna mama by si niečo také želala zažiť, krásne prebudenie strateného syna. To je zážitok na celý život.
Slzy sa mi tlačia do očí od dojatia. Krásne
Tie modlitby sú úžastné.A ďakujem za milé slová.
Sedím v tichu izby. Deti konečne spinkajú a v rohu izby bliká obrazovka monitora - novodobé svetlo krbu rodiny. Unavená udalosťami a okolnosťami prežívam ako sa dá , ked v dome zavládne kľud na mňa často v poslednej dobe dopadne smútok . Podvedome pohyby ,ruky naložia umývačku ,práčka vrčí a kôpky oblečenia na ráno pre všetkých neposedníkov sú už na mieste.
Po líci steká prvá slza. ešte na stole leží zabudnuté autíčko ,a pod stolom odkopnuté papučky.
V hlave zas znova víria myšlienky . kto som čo, robím a prečo to robím .
Byť mamou je ťažké ale aj krásne, mňa to napĺňa . Nevravím že som dokonalá mama ,som mama ako najlepšie viem byť.
Slzy sa už leju po tvári a v duši sa akosi uľavuje .Vypúšťam paru, vyfúknem bezmocnosť .
V poslednej dobe sa toho nahromadilo strašne veľa .
Sadám na schodík do kuchyne a krásne usedavo prelievam slzy, tak moja len sa poľutuj nik iný ťa nepoľutuje .
Do šera a vzlykov sa ozve“ OO“ známe to zvukove hlásenie ,prišla správa, ktosi sadol k PC a mysli na mňa. Pozriem na hodiny ,polnoc .
Utieram slzy ,ponáhľam sa k svetlému bodu v rohu izby .Jej neskoro ,syn prišiel z práce a ide pokecať .nesmiem ho prepásť.
„OO“ druhé hlasové znamenie ,konečne sadám k netu ,“OO“ znova .
Trošku nervózne kliknem na odkaz, pretriem oči aby som videla na písmenka .
Otvorilo sa okno .čítam
„ ahoj“ - srdce poskočí je to on .Už cez rok sa stalo tradíciou že každý večer nájdeme pár okamihov na „pismenkovanie „ a pokecanie si ako, kto prežil deň.
Odišiel za hranice za prácou .
Odchádzal a búchal dverami .Ako za posledných x rokov veľmi často .
Mal 5 rokov keď som mu vstúpila do JEHO sveta .
ked som si dovolila ukradnúť mu čas JEHO otca
a ked sme sa mi dospelý rozhodli že bude aj môj syn .
Občas pokojnejšie inokedy hlasne ale celu dobu dával najavo že “ nie si moja mama.“
Tá jeho si na neho akosi zabudla čo i len spomenúť a on sa cítil krehko a tak radšej hral tvrďasa.
Postupne sme si zvykli na seba, začali sa tolerovať .
Dokonca som som začala byť “ mamičkou“
Keď vo dverách jasal nad prvou jednotkou za recitáciu .hoc deň predtým som bola macocha lebo som to chúďa nútila naučiť sa báseň .Nie rapkať ale i recitovať.
Roky bežali, do rodiny pribudli deti. ale on bol prvý .
Život pripravil krásne i ťažké chvíle .snažila som sa stáť pri všetkých deťoch .Vnímať ich potreby i bolesti a tlačiť na“ pílu“ aby v sebe našli všetko dobre .
Vedela som že on má veľa dobrého a hlavne užasne srdiečko .Možno tým čo prežil, ale milovať vedel.
No krásny čas krátkeho pokoja narušila príšera puberta.
Pleskot dverí ,prvé a zároveň posledné zaucho ,vzbura ,krik presadzovanie svojho ja a hlavne stratila sa krehká niť pochopenia a komunikácie.
Klamstvo striedalo klamstvo. Chlapec či mladý muž sa dostal do väčších či menších problémov a som mama, stála som pri ňom aj ked často o to nestál .
Nedokončil školu ,horúca hlava vidina zárobku .
Odišiel preč. Bez rozlúčky, nevedno kam .
Po pár mesiacoch stál pri dverách s taškou a slzou ,Prepáč smiem sa vrátiť domov ?“
Som mama.
Smieš. Prvé objatie bolo nesmelé ale dlhé .
Potom sme si plakali na ramene ,a slzy zas čistili naše duše.
Našiel brigádu a dočkal času ,nastúpil do školy aby úspešné ukončil potrebne vzdelanie.
.dôvera ,bezpečie a láska začínala prestupovať náš vzťah .
Mladý muž spoznal dievča svoju lásku . Nevidel, nepočul ,miloval .
Rýchlo a hlasno opustil domov.
Vedela som však že teraz je pripravený .
Našiel prácu a zistil ako moc je dôležité puto k rodine a prvý krát poďakoval za to že sme mali trpezlivosť a dovolili mu otvoriť krídla a ochutnať život.
Len čo sa zabýval i s priateľkou ďaleko od domova začala nová éra nášho života. každý deň nájdeme chvíľku a pokecáme.
Často pismenkovanie začína slovom “kde si už na teba čakám“
Keď by som neprišla pípne sms mami pod na skyp potrebujem ťa.
Sms ktorá rozohreje srdce . Dospelý , nevlastný ale milovaný .Potrebuje ma!
Viem mám dobrého, syna je s neho dobrý človek a dokonca už 7 týždňov otec!!!
Konečne som vyfúkala nos ,zotrela slzy a čítam vyskakujúce okná .
Zahodila som depresívnu náladu a sebalútosť , som mama potrebujú ma a som šťastná .
„Dakujem že si ma vychovala“
Okno svieti do tmy. Ja čítam znovu a znovu a zas.
Tak ak som do teraz plakala teraz hulákam ako malá.
Roztrasenou rukou, píšem ahoj .
„ jej si konečne tu, som rád.
Myslel som na teba celý deň chcel som ti to povedať už dlhšie, ale .....
Vieš asi je čas aby si to vedela ,si dobrá mama a som veľmi rád že si aj moja mama.
Často nad tým premýšľam čo by so mňa bolo keby som nestretol teba .
Nepíšem ,nevládzem. Revem no tentokrát šťastím.
Som hrdá a šťastná som mama.
Jedno moje dieťa už je dospelé .Je rodičom a dobrým človekom , tak keby som to dokázala ešte pri našich 7 deťoch .Daj bože silu dokázať to .
Mala som potrebu vám to porozprávať ,nie chváliť sa!
Ale ako inšpiráciu prečo sa oplatí prežiť pubertu našich deti.
Ak začnem písať uplakane príbehy , a dostanem chuť ujsť niekam preč, prídem si to sem prečítať .Doma mám dve 16 ročne puberťáčky.