Deň matkovi a kytička kvetov

Na deň matiek som si zvykla vybrať žolíka v podobe nedeľného obeda v reštaurácii.  Tento rok som to spravila inak.  Na poslednú chvíľu som zmenila názor, a rozhodla sa pre výlet do Zádielskej doliny. Tuším som sa tam zbierala posledných 13 rokov, odkedy mala najmladšia pár mesiacov a akosi nikdy nedošla ...

Náš výlet mal len malý háčik, presvedčiť našu pubertu, že ide s nami ... Však nemôže stráviť celý víkend vyčapená na sedačke. Ako - takému súhlasu prechádzali v sobotu dva hysterické záchvaty, najprv jej a potom môj.  A ešte tesne pred odchodom sa ukázalo, že dieťa vyrástlo zo všetkých športových topánok ... V poslednej chvíli som si spomenula, na jedny zabudnuté, nie síce dokonalé ale aspoň netlačili.

Na začiatku doliny som sa od devy dozvedela, že nejaká 7 km prechádzka dolinou (tam a späť) je úplna trápnosť, že to musí byť túra. A to ona mi deň predtým vysvetľovala, že si potrebuje cez víkend oddýchnúť.  Takže z môjho  kochajucého sa výletu, bola 14 km túra ... A nie hocijaká. Ja s foťákom, snažiaca sa zachytiť najprv nádheru vody v doline, potom hore na planine krásu skál a kvetov, som pomedzi fotenie naháňala drahého s dcérou ...

Za odmenu sa mi ušla jedinečná "kytička" kvetov. Nič sme netrhali, len som sa kochala, no dobre v tej rýchlosti voľačo zachytila a fotila ... Mnohé z kvietov som ešte inde nevidela ...

Mami, sú aj pre teba.