Detské túžby

Prečítala som si zase jeden článok o výchove detí. Nebol zlý, rozprávalo sa o tom, jak zvládať hysterické záchvaty, skákanie do reči ale aj o tom, ako dodržiavať slovo.

Pobavila ma časť o detských túžbach. Tie sú vraj občas nekonečné a tak sa potom dokážu na rodiča aj patrične hnevať, keď nie je po ich.

Spomenula som si na nášho juniora. Tuším už aj chodil do školy a žil v túžbe, kým bude mať 18, že si doma postaví skutočný kamión. A kamiónoch mal naštudované všetko. Že som ich rozoznávala podľa prednej masky aj ja, to bolo normálne Vzoprela som sa, až keď po mne chcel, aby som tie značky rozoznala aj podľa bočných dverí

Veľmi, veľmi chcel na Vianoce skutočný motor z kamióna. Lebo od čoho má začať skladať, že áno ??? No a my sme sa vzpierali. Stale mám pred očami tú scénu, jak sme sa mu snažili objasniť, prečo to nejde. Stál pred nami riadne nazúrený. Prekrížil si ruky pred telom, dupol nohou a vyhlásil. "Tak napíšem Ježiškovi a basta" A bolo vymaľované.....

Predstavy Ježiška ako rozdávateľa darčekov sa totižto odmietal vzdať napriek snahám nás aj školy

Ak by si niekto chcel prečítať aj ten článok o výchove