Dieťa a viera, Ja mama, Diskusie

S detmi - samozrejme s tymi starsimi- o tom hovorime, v podstate sme veriaci, ale do kostola chodime malokedy a uz vobec nie z donutenia, alebo preto, ze sa to musi ci patri....deti pravdepodobne sa modlia- ale asi svojim sposobom- cize nie odriekavanim motlitieb zo spevnika-presne tak, ako to robim ja- ak ma nieco trapi, alebo naopak- v niecom sa mi dari....poprosim, podakujem atd...modlitba ma silnu moc- co-to z biblie ovladaju- tie pribehy su nakoniec ako krasne rozpravky s ponaucenim- cize si co-to aj pamataju....ale cele state z pisiem urcite neodrieknu..ani ja nie....cize chodime do kostola vtedy, ked to citime a hlavne chceme a knaza pocuvame, ak hovori naozaj k veciam, nie odveci....

U deti s vierou- mozno to napisem dost hlupo- ale podla mna je to ako so sexom- treba, aby dozrel cas, aby co to aj pochopili a same si urobili pohlad na vec, co je dobre a co dobre nie je....aj tu plati, ak sa zacne prilis skoro, moze sa narobit viac skody ako osohu....to je moj nazor.

ivet

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ahoj, mna nasi viedli k viere, ci skor k nabozenstvu viac menej preto, lebo to zas oni prijali od svojich rodicov... atd. atd.. Vieru v Boha a hlavne vztah s Nim som vsak hladala a nasla sama, lebo som chcela, lebo mi v zivote chybal hlbsi zmysel a na tu tuzbu, ktora vo mne bola a ktoru som vlastne sama nevedela definovat odpovedal On.. potom to uz islo. Ti spravni mladi aj starsi ludia, stretka, zamyslenia a hlavne zmeny v zmyslani a pohlade na veci cez Bibliu.. Tak je to u mna dodnes.Boh mi ukazal ako ma vidi On a ako mam hladiet na seba samu "jeho ocami".
Dnes mam dve deti (2.5 a 1 rok).Su este male, ale tiez hladam sposoby ako ich vovadzat do viery a do vztahu s Bohom. Nie je to este lahke, ich chapanie je samozrejme obmedzene. U maleho to zatial neriesim.Ale so starsou dcerkou si citame aj Bibliu. Pacia sa jej zatial hlavne obrazky...a zvladne aj jednoduchsie pribehy.
Velmi by som chcela, aby Boha nasli pre seba neskor aj sami, moje vedenie ma byt len dobrym zakladom.. nechcem ich ucit dogmy, o tych si urobia nazor neskor same. Zalezi mi viac na tom, aby Boh bol pre nich laskavym otcom, priatelom, radcom, tym, ktory im rozumie viac ako rodicia i priatelia, chcela by som, aby mali istotu v tom, ze ich pozna a chce pre nich v zivote to najlepsie. Naplno vyuzit schopnosti, ktore v nich su, nebat sa vyziev, mat pozitivny postoj k zivotu a ludom a samozrejme pevny moralny zaklad. Je to mozno vela, ale viem, ze vztahom s Bohom tieto veci prichadzaju. Zakladom je laska a ked uveria, ze Boh ich miluje osobne a je tu pre nich stale.. vies ako to je, ak ta niekto miluje, ide vsetko lepsie a nic sa nezda nemozne..
Prepac, ze som sa tak rozpisala, ale kratsie to nejak neviem
Urcite ved svoje deti k viere, ak to povazujes za dobre, ale ked pridu do puberty.. cakaj, ze vsetko co ich naucis im bude pripadat trapne... treba im nechat volnost sa rozhodnut a nechat, aby sa s Bohom tak nejak vzajomne nasli a vybudovali si svoj vlastny vztah. Ty im vsak samozrejme mozes byt prikladom a budu chciet mat v zivote to, co je medzi Bohom a tebou.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ja moje deti nenútim.Nechala som to na nich,nebudem im niečo vnucovať za každú cenu.Doma sme v podstate veriaci,ale do kostola tiež málokedy zájdeme,sem tam.Kým chodili do škôlky,tak verili akurát,že nosí Ježiško darčeky,že keď niekto zomrie,tak je v nebíčku,verili na anjelikov.No a keď syn nastúpil do školy,prihlásili sme ho na etiku,nejak automaticky.A on sa sám prihlásil na nepovinné náboženstvo,Detskú misiu.Tak a to mu vydržalo do teraz,je veriaci,aj sa pomodlí,ale je to všetko takou nenásilnou formou,v rámci hier,spievajú,čitajú si biblické príbehy a rôzne iné príbehy zo života,rozprávajú o misionároch,majú aj súťaže.A keď nastúpila dcérka do školy,tak sa prihlásila aj ona a obaja tam radi chodia a aj v letnom tábore s nimi boli.Deti sú spokojné,ja tiež,sami sa tak rozhodli a ja som im nemala dôvod brániť.Takže cez vyučko etika a po vyučku raz za týždeň detská misia.A hlavne nenásilnou formou,to sa mi na tom najviac páči.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ivet36-ten posledný odsek, ako by som to písala ja sama Tomáško má tri roky, do kostola nechodí-nevydržal by tam a hlavne si myslím(ja viem, ja si to myslím ), že to ešte nie je pre neho. Podla mňa je to také(a môžte ma aj ukameňovať )"vymývanie" mozgov v tomto veku. Pokrstený je(ja nie), svokrovci sa pýtali, či s tým mám problém? Nemám s tým problém. A viem, že teraz nebudú so mnou niektoré súhlasiť, urobila som to preto, lebo ma poprosili a nie preto, žeby som za tým niečo očakavala. Bibliu mu sem, tam čítame, ako rozprávky a on má knižku s magnetkami a s Noemovou archou a sám si večer číta a magnetky (podla svojho uváženia)dáva na príslušné miesto. Keď bude starší a bude chcieť chodiť do kostola, resp.bude chcieť vyznávať nejakú vieru, tak mu brániť nebudem. Priestor na vyjadrenie svojho názoru náš malý má-i keď to zatiaľ nie je o viere, naozaj si myslím, že je to ešte skoro-tým však nechcem povedať, žeby malý nechápal Otčenáš, ani nič podobné malý nevie. Svokrova sestra je mníška a rozumieme si velmi dobre. Máme od nej posvatený kríž, aj ruženec-nie je to zastrčené niekde v skriny, ale na viditeľnom mieste. Tým chcem povedať, že nikomu jeho vieru neodopieram, ale ani ho neodsudzujem-a toto chcem učiť aj môjho syna. Či si už neskôr vyberie vieru, alebo bude ateista, to bude len a len jeho vec-ale milovať ho budem rovnako

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

nas drobec ma zatial kontakt s vierou iba cez Anjelicku, moj straznicku...
V podstate je to pre neho take zaklinadlo na vsetko zle v noci, ked veri, ze niekto pride a bude ho strazit a chranit po celu noc. Bez toho ani nechce ist spat.
Uz sa stalo, ze uprostred modlidbicky sa zastavil a zacal sa pytat, co je to anjelicek, dusicka a Panboh, kde je nebicko a ci vsetci umrieme...
A vie spamati aj Otcenas, ale nerozumie mu.
Kostoliky ma tiez moc rad, lebo sa mu tie stavby pacia. Hoci tam chodime zriedka.
Proste sme sa rozhodli, ze na to pojdeme pozvolna, podla jeho zaujmu, nech mu z toho neurobime nieco, co je povinne (=vacsinou nudne) a neznechutime mu to. Myslim, ze cas, ked mu zacat nieco hlbsie vysvetlovat, nastane, az ked bude mat ist do skoly.
Urcite by som bola rada, keby chodil na nabozenstvo a dufam, ze sa im ujde clovek, co im vysvetli hlavne podstatu Biblie. Nie len vsetky povinnosti krestana a nabifli ich modlitby a odriekania. A dufam, ze bude mat v sebe aj dost liberalnosti a nie ortodoxnosti - aby sa drobec naucil hriechom radsej vyhybat a nie sa ich na smrt bat.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Nakolko ja nie som "normalna" veriaca, cize krestan katolik, tak ani Luciu som neviedla ku krestanskej viere, nie je ani pokrstena. Cestu k svojmu bohu nasla sama a anjelicku moj straznicku- ale skor mozno nejaka upravena verzia, je takisto nasim zaklinadlom odjakziva V nasom zivote nie je nijake nebo, peklo, ocistec. Ziadne bubaky ako certi s rohami nehrozia. Aj Satana berieme ako najkrajsieho anjela, ktory sa obetoval pre ludi, aby im ukazal zlo, pretoze bez zla nedokazeme pochopit a ocenit dobro, nevedeli by. Je to nosic svetla, cize svetlonos a myslim, ze vdaka tekviciam ktore su teraz maximalne aktualne, mu i ked nechtiac davame zivot a vzdavame hold.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

zacat konat ludom dobro a hovorit im, ze to robis v mene Lucifera, asi by mnohym padla sanka. ale vazne, nebol by to sposob, ako vseobecne povazovane za zle obratit na dobre a zlemu tak pristrihnut kridla? lebo, uprimne, poznala som particku satanistov, ktori chodili dochodcom z panelaku na nakupy.
zase od temy, sorry konvalinka.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Poznam aj ja satanistu, ktory bol mierumilovny ako baranok a smial sa ked som sa ho pytala ci vrazdi kohuty a pije ich krv a podobne hovadiny ktore o nich koluju
Nie som zastanca nijakej sekty a je mi jedno komu kto veri.
Len viem, ze na Satana sa da divat aj inac ako na skaredeho bubaka, ktory nerobi nic ione len pokusa ludi...ano pokusa...ale preco? ...ved to chcel boh...tak jaky pak copak...vsetko na svete ma protipol..studene, teple, pekne, skarede, vysoke, nizke...dobre aj zle...a kedze je boh dobro, niekto musel prist a naucit nas aj zlemu...mame predsa od boha slobodnu volbu...mozeme sa rozhodnut akokolvek...
Takze vdaka Satanovi mame moznost robit zle veci...a kazdy ich robi-l. A aj dobre. Hore, dolu. Sme ako na hojdacke, ci chceme, ci nie...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Odkiaľ poznajú morálne zákony deti, ktoré nie sú oboznamované s podobenstvami a desatorom prikázaní? Máte pocit, že im denne sprostredkúvate rozdiel medzi dobrom a zlom v dostatočnej miere? Vštepujú im dnešné rozprávky nejaké hranice?
...Tom a Jerry, Oggy a šváby - to sú napríklad hrozne nevýchovné rozprávky podľa mňa. Robiť si z niekoho srandu až tak, že mu ubližuješ... A deti sa na tom smejú.
Rozhodne chcem vštepovať Jakubkovi morálne zásady a prostredníctvom príbehov z Biblie sa mi to zdá veľmi vhodné.

Magic, odbočuj, koľko len chceš. Rada si prečítam akúkoľvek odbočku

Keď už teda oboznamujeme naše potomstvo s kresťanskou vierou, nebolo by "fér" oboznámiť ich aj s inými? Budhizmom napríklad? Robili ste to?

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Katka, syn dostal knihu Náboženstvo. Kniha obsahuje základné poznatky o hlavných svetových vierovyznaniach (hinduizmus, judaizmus, buddhizmus, kresťanstvo, islám, sikhizmus, konfucianizmus, taoizmus, zoroastrizmus, šintoizmus, džinizmus). Objasňuje vznik a charakteristické črty jednotlivých náboženstiev, pri každom je vysvetľujúci text a farebné fotografie.

Čítali sme ju spolu - a potom sme sa o prečítanom rozprávali. Syn sa veľa pýtal na to, čo mu nebolo jasné. Samozrejme, že to nebolo "vybavené" za jeden večer...
Myslím si, že s deťmi je vhodné hovoriť aj o iných svetových náboženstvách - nie len a výlučne o kresťanstve...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

ja som chodievala do kostola odkedy si pamatam. a co si nepamatam mi rozpravali . s prckom vsak akosi nechodievam ... aj ma to mrzi, ze zanedbavam jednu z moznosti pohladu na svet. prezehna sa, anjelicku, otcenas a zdravas si spolu povieme, ked treba zastavime sa kde treba aj vysvetlujeme. samozrejme ma najvacsi uspech vianocny jezisko a dobri nasi anjelikovia

co sa tyka nabozenstva na skole, mam zle skusenosti. bud uplne zavcasu rano alebo neskoro poobede. s jednou katechetkou sme takmer od slova do slova prepisali cely katechimus do zosita ... naco? reholna sestricka bola teoreticka a zase len poucky. jedine nabozenstvo ktore stalo za to, bolo zastupovane. katechet ktoreho sme poznali z videnia v kostole. jeho, zenu a deti. sa s nami proste rozpraval. o cistote a s tym spajanym krasnym manzelskym sexom,, o prioritach, o pomoci ludom a laskavom pristupe. no zastupoval len na par hodinach, co ma mrzi. bol otvoreny a nerozpraval celu hodinu len on, ale na pocudovanie, i my.

"kostol" bol v istych obdobiach mojho zivota velmi dolezity a verim, ze prcek i moji blizki najdu, co potrebuju, ked to bude aktualne.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

nech uz je to akekolvek nabozenstvo, ci viera v kvetinove vily a lesnych skriatkov

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

ja si mylsim, ze deti je vhodne minimalne informovat - rovanko ako ich je dobre informovat o historii.

ale inak Konvalinka - kt. moralne hodnoty mas na mylsi, ked hovoris, ze ako inak by malo byt o nich dieta oboznamene, ak nie nabozenskou vychovou.
rozmyslam ... napadaju ma tieto "zasady",kt. sa dieta nauci celkom prirodzene :
- nesmie nikomu ublizovat, nie je pekne sa z niekoho vysmievat (ironiu pestuju len dospely )
- ak sa pohybuje v nejakom spolocenstve, je vhodne sa o svoje vlastnictvo delit
- ak je na neutranej pode skoly/skolky je vhodne kooperovat, zdielat, delit sa
- najlepsie je byt sam sebou, ani klamstvo nie je dlhodobo vynosna vec

co ine si este mala na mylsi ?

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

myslim, ze som mala na mysli rozdiel medzi dietatom, co musi na spomenute pravidla prist/odpozorovat a dietatom, ktore ich ma jasne formulovane a opakovane v pribehoch s ponauceniami. zda sa, ze v poslednej dobe mi odisla schopnost pomenovat veci. alebo je to dlhodobe... hm.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

chapem, no aj tak si mylsim, ze jasne sformulovane pravidla ma dostat dieta od rodica a ucitelov aj bez pribehu s moralnym ponaucenim. naviac, skutocne neviem zhodnotit, kolko si toho dieta z takeho precitaneho pribehu zoberie.

ale pokial ti pridu pribehy z biblie sympaticke - niet dovod ich necitat.

lenze toto vsetko je podla mna len cast toho, co znamena byt aktivnym veriacim v nejakej cirkvi. zucastnaovat sa obradov a sviatosti, to nech skutocne robia len rodicia, kt. to robia s uprimnym umyslom a je to sucastou ich viery.
konkretne aj o zivote a aktivitach Jezisa sa da informovat a dat ho za priklad, ale ked nie je rodic presvedceni napr. o Jezisovom spasitelstve, neprijima sviatosti, .... nemontovala by som do toho dieta.
cez to vsetko si myslim, ze sa moze kludne zucastnovat nabozenskej vychovy v skole - my to tak napriklad robime, u nas je to skutocne len preberanie kapitol z noveho a stareho zakona, rozne hry, spievanie, bastlovanie, ...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

no vlastne je to celé o tom, že uvažujem, či kubiakovi zakúpiť kolekciu cd s nahranými biblickými príbehmi alebo nie. zaspáva s klasickými slovenskými ľudovými rozprávkami v prehrávači; asi ich doplním ešte aj o biblické príbehy. určite nemôžu byť "škodlivejšie" ako dobšinský

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

to snad nie

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Konvalinka uvažuješ rozumne, ak sa tvojmu synčekovi páči biblia a príbehy z nej nebude na škodu počúvanie pred spaním, skôr na osoh,tie základné morálne zásady sa mu dostanú do podvedomia tak akosi prirodzene nakoniec Biblia je predsa kniha kníh, poznať bibliu patrí k všeobecnému vzdelaniu. Málokedy stretnem ateistu, ktorý číta deťom biblické príbehy

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

ked som prisla do Sydney tak som zasla so sestrou na omsu ,bola tam uplne ina atmosfera ako boli omse z mojho detstva.Zacala som chodit na omse pravidelne.Ked sa nam narodil syn tak sme chodili spolu.Neviem ako je to teraz na Slovensku ,tu su omse krasne niekedy sa aj zasmejeme niekedy polaceme.Deti istu cast omse mozu stravit v hale hned pri kostole kde si kreslia alebo vyrabaju darceky alebo plagaty podla sezony.Potom sa vratia na omsu .Po omsi mame obcerstvenie kazdy donesie nieco.zakusky alebo chlebicky ,dame si caj ,kavu....deti to beru ako samozrejmost ked to maju od malicka.Mojho syna som nenutila a dva roky cez post nevynechal ani jednu krizovu cestu.Teraz ma 12 a zrazu sa mu do kostola nechce.Farar mi poradil nech ho nikdy nenutim,ze semienko som uz zasiala .Trochu mi je smutno ale sa pamatam ,ze ja som v case dospievania bola na tom podobne a tiez som sa na omsu vratila.Verim ,ze detom desatoro neublizi ani vecerna modlidba.Nechajte malickych prist ku mne...