Gabriela,
zvaz si vsetky pre a proti. Ja som mala tiez dlhsie len syna - jedinacika a pred rokom nam k nemu pribudla dcera. Som stastna, ze ich mam oboch a ze sa maju radi. Ale tebe naozaj nemozem poradit, ci mat alebo nemat dieta. To je skor na rozhovor s manzelom. Urobte tak, ako to budete vy dvaja citit a nie podla toho, co si myslia ostatní.
Ahojte! Aj ja uz niekolko dni premyslam, ze tu napisem o svojej dileme-mat, ci nemat druhe dieta...Mala by som sa rozhodnut rychlo, tak trochu ma tlaci vek(34), ale mam predovsetkym obrovsky STRACH. Doma mam chlapceka, kt. nie je celkom OK. Ma 5r a 3mesiace, no rozprava tak na urovni dvojrocneho dietatka. Okrem epi, ktora sa neprejavuje zachvatmi, ale vybojmi a ADHD mu vlastne nic nezistili. Riesili sme ci nahodou nie je autista, ale to nam v Trnave vylucili (Dr. Janosikova). Syncek sa narodil takmer o dva mesiace skôr, takze to co mu je, je mozno sposobene aj komplikaciami suvisiacimi s porodom. Nie je to jednoduche vychovavat taketo dietatko, ktore bolo najskor sondovane, lebo nemalo saci reflex, do roka sme dennodenne cvicili Vojtovku, potom mal zvlastne zahladenia aj 50x do dna kedy nas nevnimal(sposobovala to prave epi), potom nastavenie na lieky, nemocnice, specialna skolka, neskor integracia do beznej skolky a stale je toho este vela, co s nim budeme musiet preskakat. A vobec nevieme, co bude dalej,ci dobehne oneskorenie, ktore ma-alebo sa bude to oneskorenie nabalovat...
V kazdom pripade by sme sa mali rozhodnut, ak chceme pre neho surodenca...Mozno by mu pomohol, a ak by sme uz niekedy my neboli, mal by sa o koho opriet. Aj teraz ma vlastne iba nas...No mame, teda ja mam ukrutne velky strach, co ak....Je to tazke, ked ma clovek prve dietatko chore, psychika mu da poriadne zabrat...Su dni, kedy si hovorim bude to super a potom pridu pochybnosti...TAZKE ROZHODOVANIE!!!
MMata, Tvoj príbeh ma veľmi mrzí, hlavne to, že máš chorého chlapčeka... Neviem si to ani predstaviť, musíš byť veľmi silná... Ja by som to teda asi ťažko zvládala s mojou povahou...
Po prečítaní Tvojho príbehu si uvedomujem, že "tá" moja otázka je úplne zbytočná, ľudia majú väčšie problémy a dilemy ako ja...
Môj názor na druhé dieťa v Tvojom prípade, je taký, že ak budeš tehotná znova nemusí sa to stať (choré dieťatko) budú Ťa lepšie a pravidelne sledovať a videla som kopu rodičov, čo mali postihnuté, alebo choré dieťa a druhé bolo úplne v poriadku... Prajem Ti veľa zdravia, pre Vás všetkých a hlavne lásky a sily...
A myslím si, že Vášmu synčekovi by to možno prospelo a bolo by to dobre... 
Jaaj zienky, aj ja riesim nieco podobne, tiez z financnych dovodov zvazujem... OK, kym je dieta este babo, tak to sa da, odkladam zatial vsekto po dcerke, ze mozno raz.tiez uz nie som najmladsia, ale manzel ma problemy s pracou, a to je ten hlavny dovod mojho vahania.ako rastie dieta, rastu aj financne naroky. Ja mam so svojou sestrou uzasny vztah,na malej vidim aka je spolocenska, a strasne by som jej chcela dopriat surodenca. Manzel tiez obcas spomina maleho Adamka
Ja som sa rozhodla este vyckat 3-4r,ano budem mozno rodit po 35ke, ale uvidim ako sa situacia vyvinie. medzi mnou a sestrou je 5r rozdiel, nie je to na skodu,a chcem si poriadne vychutnat dcerku a zaroven aj trosku zit svoj zivot.STrasne obdivujem ludi, kt. maju 2a viac deti hned po sebe.
Gabriela, uff tvoja kamaratka je... nebudem hodnotit 
napadlo ma vsak aj odvazna. ked im hrozi vyhodenie z domu (uprimne sa cudujem,ze ich tam este nechavaju), riesi dieta.Ok ich vec. Ty s manzelom najlepsie vies, co sa tyka dalsieho dietatka.
Mmata, na tvojom mieste by som vyhladala odbornu pomoc.mate to velmi tazke. Ale len odbornik by ti mal vediet povedat co sa moze stat. Pricinu stavu tvojho syna nepoznate?
Nuž rozhodnutie je na tebe a manželovi 
Ja teda určite môžem súrodenca len odporúčať, mám 3 deťúrence a je u nás teda veselo. Sama som prišla o brata pred pár rokmi a teda som sama, poviem vám nie je to nič moc. Pri oslavách narodenín, vianociach, ale nie len vtedy chýba strašne, mali sme pekný vzťah 
Moje deti sú zas ochudobnené o strýka, ktorý by ich mal určite moc rád, život je raz taký. Mojim deťom by som určite nespravila, aby bol jeden z nich jedináčik Je to ale môj názor, keď sa chce všetko sa dá, aj my žijeme ťažko, z výplaty do výplaty, starší už veľa potrebujú do školy, doučovanie, krúžky atď. Tak držím palce aby ste sa rozhodli správne 
Ďakujem veľmi pekne, za Tvoj názor, veľmi ma podporil... Môj manžel raz povie tak, raz tak... Hovorí, že áno, ale potom, že nehrozí... Myslím, že ak by sa pošťastilo, aj by bol rád :D... No neviem, nie som si istá, a ak nie som istá nechcem sa radšej do ničoho púšťať... Môj (skoro) päť ročný syn má veľmi rád detičky, a stále chcel od Ježiška bábenko :D... Poviem pravdu, mám rada svoj život a určitú voľnosť... Ale bábätko by som si priala hlavne kvôli nemu... V skratke to zhrniem, nie je moc spoločenský, myslím si, že by sa naučil (možno) trocha sa podeliť a komunikovať aj inými deťmi... On má svoju "partiu" a tým to hasne... Veľmi sa toho bojím, ako zapadne v škole, či nebude patriť medzi tých neobľúbených, alebo tých utláčaných :(... Strašne sa toho bojím...
No neviem...
Je mi ľúto, že si prišla o brata, ja si nechcem ani predstaviť, že by sa mi niečo také stalo... Moje sestry sú pre mňa všetko, hlavne tá o osem rokov staršia... Nezvládla by som ak by sa jej nedajbože niečo stalo... Celý život mi pomáhala, vychovávala, starala sa o mňa...
Moc ma to mrzí
Gabriela
Sofhia, veru priciny nepozname. A to sme absolvovali vysetreni a vysetreni a aj genetiku...Nikto nam nevie povedat, ze co je vo veci...Mozno to sposobil predcasny porod, mozno ockovanie, mozno...Tazko povedat...Clovek sa nauci hrat s takymi kartami ake mu zivot rozdra. Aj ja som si vzdy myslela, ze by som nezvladla chore dietatko a zvladam-musim...Vela som sa aj naplakala, nie kvoli chorobe, ale pristupu ludi, mali sme problem dostat ho do skolky, ked si precitali v MS spravu psychologa, este ani synceka nevideli a uz ho tam nechceli...a to tam nebolo naozaj nic hrozne, len ze je tazsie zvladatelny a zaostava v reci....Uf!!! Pre toto je moje rozhodovanie take tazke a komplikovane. Mam kamosku, kt. ma dceru s downikom a druhu zdravu a rozhodla sa pre nu takmer bez problemov, hoci maju v rodine este aj z inej strany downika...u mna je tazke prekonat ten strach, obavy a nabrat odvahu. Maminy, kt. maju zdrave deti si ani neuvedomuju ake je to uzasne!!!!
Ahojte mamičky...
Chcela by som vedieť Váš názor na jednu moju dilemu...
Ak by som Vás teda mohla poprosiť...
Začnem od začiatku... Moja priateľka žije ako sociálny prípad, nemajú peniaze, žijú len tak - tak... Je pravda, že viac menej si môžu za to samy... Cigarety a vínko, musí byť u nich na dennom poriadku (nie sú nejaký extrémny alkoholici, ale predsa)... Nepáči sa mi ich štýl života, ale aký si zvolili taký ho majú...
Nestretávame sa často, no teraz si založila FB a tak si troška píšeme... Sťažovala si, že manžel nedostal dva mesiace výplatu, ona je s malým (5 rokov) stále doma, pretože je chorľavý a má vyše 500 € dlh na podnájme... A asi o päť minút mi napísala, že sa dlho snažia o bábätko... (Nepochopím)... Ako tak sme si písali, prišla na mňa otázka ohľadom druhého dieťaťa...
Hneď som odpovedala, že by som už takú nezodpovednú vec len tak nespravila...
Prvé dieťa som priviedla na svet bez hmotného, či finančného zabezpečenia... Nemala som nič a nechápem ako som mohla takto rozmýšľať, jediné čo som mala bola túžba po bábätku... Veľmi veľa mi pomohla sestra moja (oblečenie, lacnejší kočík, lacnejšia postieľka) po jej detičkách...
Nebudem to tu rozvádzať, ale bola som veľmi nezodpovedná...
A ona mi napísala, jednu vec nad ktorou stále rozmýšľam... Napísala, že už je zmierená s jej osudom a nečaká, že niekedy bude lepšie či už po finančnej stránke... Ale to dieťa chce a hlavne kvôli malému, aby nebol sám...
Ja som jej napísala svoj názor, že si (hlúpo povedané) nemôžem dieťa dovoliť... Nechcem, aby moje deti žili s úst do úst a nemohli mať veci čo potrebujú, alebo nemohli chodiť na výlety a podobne... No a potom sa zamýšľam... Mať druhé dieťa či nemať... Ja som s nízkych pomerov, nemohla som mať všetko, ale nedokážem si predstaviť život bez mojich súrodencov...
V poslednej dobe stále rozmýšľam nad bábätkom... No nežijeme si nejak najlepšie, ale zas nie najhoršie...
Aký máte na to názor???