Tak neviem... Som blázon alebo so mnou nie je niečo v poriadku? Alebo sú to len zbláznené hormóny, ktoré si so mnou robia čo chcú?
V poslednej dobe ma rozhádže veľa vecí. Otvárajú sa staré rany a ja sa ponáram kamsi do zúfalstva...
Som už doma na materskej a snažím sa odpočívať čo najviac ako sa dá. V decembri sa má narodiť naše druhé dieťatko a ja neviem či sa mám tešiť alebo strachovať. Neviem čo so sebou a nie to s ďalším bábom. Starší má 5 rokov. Je už väčší, no aj tak bezomňa nejde spať a stále niečo potrebuje. Ja si to vôbec neviem predstaviť...a potom manžel. Neviem si pomôcť, ale momentálne mi stačí kontakt typu objatie a pohladenie. Nič viac nič menej. Nechápe. A zdá sa mi akoby nechápal viac vecí ale to je asi len môj subjektívny pocit. Asi mi naozaj nie je dobre. Asi by som mala rozmýšľať o psychológovi. Včera som začal smokliť a naozaj nebol vážnejší dôvod. Stačí, aby mi povedal niečo a talčia sa mi slzy do očí. čo budem robiť po pôrode? Dostanem sa do depresie? No to si ja nemôžem dovoliť.
Niekedy si o sebe myslím, že som vadná.
Ajula ANO su to hormony, tehotenske - ja mam termin o mesiac skor, teda v novembri a placem aj pri zazvoneni telefonu, vcera vecer som bez priciny len tak sedela a plakala, moj 2,5 rocny syn na mna pozeral a chudacisko sa tak rozplakal..... atiez vsetko co potrebuje, musi MAMA ... on to citi, ze bude babo a ja mu rada chvilky so mnou doprajem, v ramci moznosti - s bruchom sa vsetko neda ....
A manzel? Ak to nevie pochopit, posli ho niekam ... (prepac) ... ja viem ze chlapi maju svoje potreby ale predsa tehotenstvo je ina situacia, jednej zene sex chyba, inej staci pohladenie (moj to ma vyriesene - my to mame zakazane kvoli vsetkym mojim tehu problemom, pocul to z ust lekara - ale aj keby bolo vsetko OK, nikdy by si nedovolil nieco namietat, nieco kritizovat a podobne). Ved na dietatko sa predsa tesite obaja a naozja telo musi znasat strasne zmeny hormonalne...
Kludne si hopaj, poplac, moj mi vtedy donesie rolku kuchynskych utierok a vraj ci daco nepotrebujem ..... neboj zvladneme to lavou zadnou.....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojky.Ja si pamatam ked som pred piatimi rokmi bola tehotna.Prcovala som v jednej ceskej firme a moj terajsi manzel ma chodil na vikendy navstevovat.Tak som sa nan tesila,ale ked vystupil z auta ja som ho zbadala,hned sa mi nozik vo vrecku otvaral.Vzdy som ho vytala a on smutny a nechapajuc odisiel domov.Ja tuzim tiez po dietatku a fest o tom uvazujem uz mesiace,ale tychto "tehotenskych stavov"sa najviac obavam.Ci budem zas taka agresivna ako pred tymi piatimi rokmi a je tu uz aj nas syncek,ktoremu sa nechcem ukazat ako taka nafucana furia kerujuca do otca.Tak si Ajula len poplac to nevadi...,pokial nejde do bitky a do extremu je to v POHO...Pa pekny slnecny dnik
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Ajulka ved je normálne ako sa cítiš, každé tehotenstvo je iné. Ja som si pri prvom užila svoje bolo mi zle až do 7 mesiaca tehotenstva - trápil ma žlčník a tie záchvaty joj to je bolesť, stále som plakala pretože mi zomrela mama a práve vtedy ked som ju najviac potrebovala. A sexovať? NO isto ked som sa pozrela na mojho vyzlečeného muža hned som šablila a to bol jasný dokaz toho že si nemá nič nárokovť alebo dožadovať sa toho. Takže mal post 9 mesiacov a vydržal to sem tam som mu nejak pomohla 
ale nič viac. Pri druhom som myslela, že budem v pohode, žiadne revanie ved všetko bolo fajn. Myslíš aj tak ma to premáhalo a tiež som plakala pri každej príležitosti a nedajbože aby na mna niekto zvýšil hlas to som revala až som sa zadúšala.Ale zas som cchela sexovať stále to bol pravý opakl to už predomnou ten moj utekal ked mi videl iskru v očiach. Raz prišiel domov z roboty v noci uťahaný jak fras a ja som ho normálne zneužila chudáka
. Po pôrode sa to doslalo do normálnych kolají, sem tam deň blbec ale kto ho nemá? Držím ti palce a nech ti to hlavne dobre dopadne. A mužíček nech si počká ved tehotná nebudeš celý život, ešte bude plakať jako ten môj. Ako rád spomína na čas mojho prvého tehotenstva.:-}
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Ajula, tiez si myslim ze si uplne normalna. Ja som presne taketo stavy mala tiez - ale po porode. A potom to zrazu preslo z nicoho nic. Ved si zober ake sme /teda vacsina/ pocas PMS, aj vtedy hormony pracuju a co uz v tehotenstve - to musia makat na plne obratky..
A to ze sa ti nechce milovat, neva, vsak su aj ine sposoby, aby bol muzicek spokojny a ty tiez.
Ked si clovek poplace a vypise si dusicku na nanicmame, hned mu je lepsie, nie ? Takze kludne plac a pis, maj sa pekne
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ajula,ja ani tehotna nie som a to co si pisala,ako by som citala o sebe. Chlap mi lezie uz dlhsiu dobu na nervy,tiez si myslim,ze som vadna.Po nejakom case ma to prejde,hlane vtedy,ked citam,ze ine babenky maju podstatne vacsie problemy.Asi by to chcelo tolko sa sebou nezaoberat a mysliet na to malicke babatko,ktore sa na teba urcite tesi...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ajula, vadná určite nie si. Strach , obavy, plač. Veď si tehotná, na takéto stavy máš nárok, je to normálne. Ty si s tým určite poradíš. Spomeň si či pri prvom si takéto stavy nemala. Každá matka, ktorej záleži na svojom dieťaťku také niečo prežíva. Jedna trochu viac iná menej. A určite sú na vine hormóny. Mysli na niečo veselé, kúp si niečo, urob si radosť. Chce to čas. Prajem ti nech sa z toho rýchlo dostaneš, aby si bola veselá a zdravá spolu so svojou rodinkou. drž sa.