reklama

Introvert

lua , 09. 07. 2012 - 13:17

reklama

Dievčence, potrebovala by som sa s niekým porozprávať. S niektorou z Vás ktorá má dieťa introverta. Hlavne dievča, tak vo veku 12 rokov. Ohľadne správania sa, čo je normálne u takých detí, a či je to hamblivosť, lenivosť. Nechcem tu veľmi rozpisovať problém, je to na dlho. Asi sa porozprávam aj s nejakým psychologom. Či je vlastne dcéra introvert a či dieťa nútiť viac sa presadzovať, byť spontánnejšie, viac sa presadiť v kolektíve alebo je to iba hamblivosť alebo začínajúca puberta. Nechcem dcérku do niečoho nútiť, meniť ale vidím, že v niektorých situáciach je nešťastná a nechcem aby z nej vyrástla zakomplexovaná, nekomunikatívna osobnosť, ktorá má problémy vychádzať s ludmi, povedať si svoj názor, presadiť sa a robiť čo ju baví. ďakujem za odpovede


reklama


reklama

modrypondelok, Po, 09. 07. 2012 - 14:06

Áno
Ludkaa, dobre si to tu nacrtla. Najoptimalnejsie bude, zobrat dceru za ruku k nejakej /detskej/ psychologicke / zoznam na nete/.
Kto ti tu vie dat radu, ktora moze byt viac napomocna, ako skodliva, ked nepozna, nikdy nevidel tvoju dcerku, nevie ako zijete, ake hodnoty a zivotny styl vyznavate a pod.
Zisti si cez zdravotnu poistovnu, s ktorymi psychosmi ma uzavrete zmluvy a mozes tam chodit v ramci zdravotneho poistenia bez platenia. Keby sa ti sedenia nepozdavali, mozes psychologa vymenit.

Dcere povedz, aby si ju ete viac nevyplasila, ze je to kvoli nejakym testom, ohladne dalsieho zamerania- vyberu skoly, povolania a tak a potom ze v ramci testov vyplynulo, ze .../ uz uvidis, co vyplynie, ci nieco, alebo nic/.
Niekedy deti nie su uplne podla nasich predstav, ale mozno aj toto je cesta a psychologicke povie veci, ktore by tebe, alebo vam ako rodicom nepovedala.
Drzim prsty. Este je mladucka, je este cas jej nejakym sposobom napomoc pri formovani. Mozno ma iba malo podnetov, a tak je nejaka nesmela, mozno zakriknuta. Ale aj s tym sa da cosi robit. Slnko

magic, Po, 09. 07. 2012 - 14:09

iba mala poznamka k tomu: psychosmi.
zrejme si to tak nemyslela a chcela to byt len skratka, ale uz len z ucty k povolaniu: psychologmi. tak ako ku kazdemu inemu povolaniu.

Kamila, Po, 09. 07. 2012 - 14:10

Radu mozno nie, ale skusenosti s podobnou situaciou ano, ci z toho raz niekto vyrastol ...

eva m, Po, 09. 07. 2012 - 14:53

aj ja mam doma mladu introvertku - moj opak Úsmev . A stale sa ucim, ze deti treba respektovat, nesilit ich do niecoho, co im nie je prirodzene len preto, ze my to citime inac ako ony.
Ak tvojej dcere introvercia sposobuje nejake potiaze, ak ona sama citi, ze by chcela byt otvorenejsia, smelsia, v tom pripade by som hladala riesenie. Ak je ona spokojna, stastna, ak jej vyhovuje jej svet, naco ju prerabat? Mnohe dokaze zivot, skusenosti, nove zazitky, novi kamarati..., povaha sa formuje prakticky stale, celozivotne Úsmev

lua, Po, 09. 07. 2012 - 20:21

ďakujem vám dievčence za rady, ja ju prerábať nechcem, ale ocitá sa v určitých situáciách, ktorý m sa v živote jednoducho nedá vyhnúť a tam vidím, že nie je vo svojej koži, že ju to trápi, na jednej strane netúži byť stredobod pozornosti ale na druhej ju zase trápi určitá izolácia, skúsim sa porozrprávať s tým psychologom a uvidím čo povie, možno je to úplne normálne, ja som tiež jej pravý opak, a možno jej preto neviem úplne pomôcť,

lydusha (bez overenia), Po, 09. 07. 2012 - 20:47

Ludka, ja som bola introvertVeľký úsmev A aha co zo mna vyrastlo? Vyplazený jazyk
Ak chces dceru vziat k psychologovi, tak prosim ta, uprimne jej vysvetli a hlavne PRAVDIVO, preco tam idete. Keby mne moja mama, clovek, ktoreho milujem a verim mu, KLAMALA tak asi by som to predychavala ovela dlhsie ako fakt, ze ideme psychologovi, pretoze ma o mna strach....

eva m, Po, 09. 07. 2012 - 20:54

lydusha Áno
vymyslat si imaginarne dovody - naco je to dobre??
klamat dietatu? a komu ma potom verit??

lydusha (bez overenia), Po, 09. 07. 2012 - 21:05

Veru, deti nie su blbe, jednoducho si zasluzia to, co od nich chceme aj my- respekt, uctu a doveru. Ked nedame, my, ani nedostaneme a nemame sa potom ani naaarok divit, co nam to doma vyrasta Mrkám

loulou, Po, 09. 07. 2012 - 21:27

Áno veru veru. Vymyslat dovody preco sa ide k psychologovi mi zavana neskorsim problemom s doverou. Deti nie su blbe, a uz vobec nie v pubertalnom veku.

Ariesa, Po, 09. 07. 2012 - 21:41

ludka, tazko sa mi hodnoti samu seba, ale ja som bola typicky introvert. ci to bolo vychovou, situaciou v rodine, inymi podmienkami ... ? na kruzok som chodila na vytvarku, co je teda sprvu dost introvertna zalezitost (bohemsky zivot da o sebe vediet az neskor Veľký úsmev ). uplny kriz boli pre mna vystavy, rozne prezentacie a absolventske vystavy, tak z tych som mala nervy este pred uvazovanim, co idem tvorit. dalsia velka laska - knihy, citanie novin a slohy.

a ked to mam porovnat s kamaratkami ... asi introvert stale som. nespievam nahlas, netancujem na prechode pre chodcov kym cakam na zelenu a nesmejem sa najhlasnejsie z partie Veľký úsmev . pri pripravach na rozne akcie ci obhajoby mam sice uzko na srdci, ale uz priamo event si dokazem neskutocne vychutnat a uplne najradsej som mala obhajoby roznych prac pred komisiou, neviem, kde sa to divadlo a suverennost vo mne zobrali, ale vedela som, ze ak je praca, hmm, na dvojku, obhajobu dam na jednotku Mrkám a potom si znovu budem zit spokojne a znovu ticho pri stole pocuvat dokonalo sibnute historky extrovertnejsich kamaratov Pohoda .

lua, Ut, 10. 07. 2012 - 08:29

chodila aj na výtvarnú ako na prvý krúžok ale tam bola vždy posledná, nestíhala dokresliť obrázky, lebo vždy mala a má na všetko čas a to jej vadilo a další problém, že ked si deti mali niečo požičiavať ak mali niečoho obmedzený počet, tak ona sa nevedela presadiť a vždy sa jej to ušlo až poslednej a to ju znechucovalo, knihy neee- ale časopisy a krížovky sudoku áno, ale to aj ja mám rada, to má asi po mne Mrkám , a tiež radšej počúva ako hovorí, vtzedy je všetko OK, horšie je ak sa má do niečoho zapojiť v kolektíve, vtedy zostane väčšinou sama, lebo nikto nepríde že poď k nám, jednoducho každý sa musí niekde pridať a sem-tam niečo povedať alebo spraviť, inak je neviditeľný ked tam len tak stojí a ptoom sa cíti odstrčená, muž ten je skôr extrovert a ja som ,,normálna,, Chichocem sa , mám rada spoločnosť ale bývam aj rada sama, vtedy čítam, upratujem, relaxujem, ale utiahnutá určite nie som, preto ju nejako nedokážem pochopiť? pomôcť jej a čo vlastne mám robiť? nechať ju tak ked vidím že občas v týchto situáciách trpí? alebo ju z toho postupne dostať? ako?

lydusha (bez overenia), Ut, 10. 07. 2012 - 10:50

Ja som bola domased, prave kvoli tomu, ze sa mi nechcelo zapajat do nejakych skupiniek vonku...mne mama nemohla dat zakaz chodit von, ked ma chcela potrestat:-p, mna za trest vyhanala na ihrisko za deckami. Dodnes nepocitujem nejaku extra tuzbu po kolektive a malo chodim na akcie typu grilovacka a podobne... No viem sa aj zabavit, ked chcem a viem byt aj spolocenska ked chcem....keby sme boli vsetci podla sablony, bola by to strasna nuda. Okrem toho, tvoja dcera ide do puberty, tazke obdobie hlavne pre nu, matuce, hormony lietaju a sama v sebe sa nevyzna...Viem, ze je pre rodica tazke, ak dieta nie je celkom podla jeho predstav...no niektore veci chcu iba cas a niektore pomoc odbornika...Skus sa s nou porozpravat, ci jej zivot takto vyhovuje a ked chce nieco urobit, lebo spokojna nie je, tak jej pomoz. Inac by som sa moc neangazovala...

lua, Ut, 10. 07. 2012 - 11:11

tak s tým zákazom chodiť von, u nás je to podobne, pokiaľ nemá vonku svoje 2 oblúbené kamarátky, tak za inými sa ani nehrnie, a ked sú tie 2 kamarátky s niekým iným, s kým sa ona poriadne nepozná tak ani nejde von, ona má rada také akcie ako grilovačka, stanovačka, výlety ale iba s určitými ludmi no a nie vždy sa dá ísť s tými istými, hlavne ked máš na výber z dvoch, má dve oblúbené kamarátky a tým to končí, ak má byť na akcii niekto iný, alebo vonku radšje nejde, ale vidím na nej, že by rada išla, doma sa sama nudí, ked je dlhšie sama, ale tvrdí že nejde že sa nenudí, no neoklame ma, potom sa už len prevaluje na gauči a vzdychá od nudy, preto vlastne ani neviem či je introvert alebo má iba komunikačný problém, alebo či sa hambí,
bolo také obdobie, že chodili von väčšia partia spolužiakov a bvala vonku dlho do večera, ale to sú skôr svetlé výnimky a ked prišla domov, videla som na nej že bola šťastná spokojná, rozprávala zážitky, potom prejde párdní a je z nej samotár, vôbec sa v nej nevyznám, to samotárske obdobie trvá dlhšie a horšie to je ked je v cudzom prostredí, hlavne cez prádzniny, niekedy sa tomu vyhnúť nedá, raz je dobre, inokedy nie, preto neviem či to nechať tak, na ňu alebo ako jej pomôcť prekonať to, ale čo vlastne?

lydusha (bez overenia), Ut, 10. 07. 2012 - 11:17

Ha, a mna nasi este zvykli strcit na prazdniny ku babke na dedinu! A to uz len bolo "vzruso" Veľký úsmev Nikoho som tam nepoznala, boli tam take particky kam sa mi nechcelo pridavat...preslo ma to asi az ked som mala 17 a otcov najmladsi bratranec ma vzal na jednu opekacku, kde som zistila, ze ti ostatni su relativne normalni, nemaju tykadla ani nie su zeleni a da sa s nimi slusne zabavit. Mozno aj tvoja dcera potrebuje iba cas a stretnut tych pravych ludi...

Ariesa, Ut, 10. 07. 2012 - 12:01

u mna to iste Mrkám cele leta stravene s knihou pod orechom alebo s
jednou kamaratkou na biku. Nemyslim, ze by mi nieco extra uslo. A nemyslela som si to ani vtedy, ked som robila butlavu vrbu a pocuvala tie hrozne trapenia kamosiek kvoli pohladom nejakeho lokalneho frajera Chichocem sa

Iwa, Ut, 10. 07. 2012 - 16:35

12-ročná slečna sa "hľadá"... ako už písali dievčatá, hlavne s ňou jednaj na rovinu, nesnaž sa ju dostať k psychológovi akože kvôli niečomu inému, lebo Ťa veľmi rýchlo prekukne a viac sa s Tebou o svojich problémoch baviť nebude. Spomenula si, že je pomalšia ako ostatné deti a mňa napadlo, či za tým všetkým nebude dyspraxia (porucha koordinácie pohybov) - mám jeden exemplár dyspraktického dieťaťa doma. Na nete nájdeš kopec stránok, ako sa táto porucha učenia prejavuje a čo s ňou, kniha je tiež "Nešikovné dítě" od A. Kirbyovej. Ja som sama bola nesmelá a možno aj dyspraktická a prešlo ma to až okolo 30-tky alebo skôr som sa naučila prekonať to, keĎ treba. Ak sa budeš snažiť dotlačiť ju do niečoho nasilu, bude mať ešte väčší stres. Musí to prekonať sama. Mzslím, že skôr ju uhovoríš na čítanie psychoknižiek o prekonaní nesmelosti a zvýšení sebavedomia.

lua, Ut, 10. 07. 2012 - 21:21

určite jej klamať nebudem, vždy jej všetko hovorím na rovinu, pomalšia je občas, ale iba preto, že si dáva načas,, ked chce, vie veľmi rýchlo niečo spraviť, ale ked ju niečo baví, jednoducho sa dotoho zažerie a nerieši čas, že to treba spraviť do konca hodiny a pod. , niekey jej upratovanie trvá 2 hod. a niekedy 15 min. podľa nálady, a pod.,

libuška, Ut, 10. 07. 2012 - 23:04

Ked sa dieťa javí ako introvert, nevie sa presadiť a pod. môže to súvisieť aj s tým, že si málo verí,že má nízke sebavedomie, podceňuje sa a to môže vyplývať aj zo strachu atď.pomalosť môže súvisieť s tým, že dieťa má problém sa rozhodnúť,robí veľa vecí na poslednú chvíľu ? tiež problém sa rozhodnúť, neverí si a pod. ale môže to byť aj jednoducho iba taká povaha, môže to suvisieť s pubertou, najlepšie by to zistil psycholog ale dobrý, strýčko google nájde všetko ale ešte lepšie by boli aj nejaké referencie, všímaj si pri výbere vzdelanie, školy, prax a výcviky - kde u koho a pod.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama