láska k dieťaťu

No ked zrovnavam moju svokru a moju mamu je to sakra rozdiel.Moja svokra ma dvoch vnukov a jednu vnucku.Stale si kladiem tu otazku prečo???? ma svokra radsej vnucku ako mala moje deti ked moli male.Nikdy s nimi nebola na prechadzke.Nikdy mi nesla k lekarovi ked boli chorý.To co som videla neni davno islo mi srdiecko vyskocit z hrude.Prisla som k svokre.Dedko lezal na posteli a mojkal sa z malou bozkaval stiskal.Nikdy to nerobil z mojimi detmi.Aj ked boli maly robila madzi nimi velke rozdiely robi ich aj teraz ale iba ked ten mladši prisiel z nemocnice.Priniesla mu napolitanku aj malickost potesi.Stankovi samozrejme nie ved Stanko je uz velký.Ked pride moja mama tak co kupi jednemu da aj druhemu.Ale moja mama nechodi tak casto preto im davam vsetku lasku co mam

Ja si predovšetkým myslím, že babička má väčšiu možnosť si tú lásku k dieťaťu vychutnať tým, že babička už nemusí byť taká prísna (matka niekedy pri všetkej vľúdnosti a láske musí) - ako som ja hovorievala ešte keď som sama bola dieťaťom - rodičia sú tu na to, aby deti vychovávali a starí rodičia na to, aby ho rozmaznávali. Myslím, že to pozná väčšina mamičiek, ktorá dáva svoje deti k starým rodičom ja povedzme na niekoľko dní - všetka starostlivo "nacvičená" disciplína sa rozplynie ako šibnutím čarovného prútika.
Starí rodičia majú na vnúčatá viac času a majú s nimi viac trpezlivosti ako vlastní rodičia, lebo nie sú pod takým "tlakom" ostatných povinností, nemajú tú "priamu, bezprostrednú zodpovednosť" rodičov. No a samozrejme - až na výnimky, keď z takých či onakých dôvodov musia prevziať plnú zodpovednosť na seba miesto rodičov - majú tú neskonalú výhodu, že vnúčence môžu "odložiť, vrátiť späť ich majiteľom".
Takže v zmysle tohto by sa dalo povedať, že starí rodičia viac ľúbia svoje vnúčatá - lebo si to môžu viac užiť, vychutnať, bez priamej bezprostrednej a neodvolateľnej zodpovednosti - lebo tú majú len a len rodičia. Vidia v nich pokračovanie svojej lásky k vlastným deťom, vidia, že ich snaha nebola márna, že vychovali dobré deti, ktoré sú šťastné v živote a majú svoje deti, že život má zmysel - čiže láska k vnúčatám je znásobením lásky k vlastným deťom a keď je niečo "násobkom" - tak aj z matematického hľadiska je to väčšie - či nie?
Z môjho pohľadu ale vôbec nemá význam "merať" lásku, to by sme sa mohli pýtať, či je väčšia láska k jednému alebo druhému dieťaťu, k manželovi alebo k rodičom, .... - pritom je to vlastne neporovnateľné, lebo vždy ide o inú lásku. Preto - nemerajme, ale milujme - svojich mužov, deti, rodičov, starých rodičov a milujme ich z celého srdca, aby sa nám mohla tá láska vracať späť.

Ja si myslim, ze rodicovska aj starorodicovska laska su obe velmi silne, len je rozdiel v ich prezivani. Mama nielen lubi, ale aj vychovava, je za dieta zodpovedna, zabezpecuje vsetky jeho potreby - citove, fyzicke, materialne...Na starych rodicoch ten tlak uz taky nie je, svoje si odchovali, prezili si vsetky etapy rastu dietata s ich starostami aj radostami, vacsinou su uz vo veku, ked je pre nich dieta vitanym rozptylenim. Mozu mu venovat svoju lasku, ale nenesu zodpovednost za vychovu. To je ten podstatny rozdiel. Preto sa mozno navonok niekomu moze zdat, ze laska starch rodicov je vacsia, no ja si to nemyslim. Je len ina - uvolnenejsia, s vacsim nadhladom, mozno lahko sklzne k rozmaznavaniu, lebo nema stanovene take presne hranice... Teda, aspon take su moje skusenosti, viem, ze v niektorych rodiach to tak byt nemusi(ako pise aj mahulenaz). Myslim, ze laska mamy k vlastnemu dietatu je to najhlbsie, co moze byt , no niekedy si moze dieta viac rozumiet so starym rodicom - prave pre tu uvolnenost a cas, ktore mozno ulietanej mame v jej najvytazenejsom zivotnom obdobi chybaju. Ja by som tie dve lasky neporovnavala, ja by som ich doplnila k sebe .

Úplne súhlasím s "adus".A dokonca viem od viacerých starých mám,že o vnúčatá sa viac boja ako o svoje deti,keď boli malé.Myslím,že je to normálne.A ak budeme aj my babky,budeme určite také isté.Ahojte.

suhlasim s dievcatami, ani moje srdce nema nejaky obmedzeny "pocet miest na sedenie a pocet miest na statie", cim viac (a nielen ludi) do neho prijmem, tym je tam viac miesta pre dalsich...

...no nedokazem povedat, ze vztah matky k dietatu je to najsilnejsie puto - vnimam to tak, ze kazdy, kazducky kazdy moj vztak k inej bytosti je celkom a uplne jedinecny a preto naozaj nema zmysel ho porovnavat s ktorymkolvek inym...

Moja mama miluje moju dcéru až tak, že by za ňu dýchala...niekedy mám pocit, že je absolútne nekritická voči malej, dovolí jej toľko, že normálne žiarlim, keď som bola malá, nemohla som ani 1/4 vecí, čo môže krpatá.
No a cítim, že aj synátora miluje, ale nie až tak intenzívne ako Ivku. Nemám poňatia prečo.....

Ale tá starorodičovská láska je určite voľnejšia, tak ako píše adus, je iná a ja sa pravdupovediac teším na svoje vnúčatá...ako budem robiť prieky rodičom..

moja mama by za moje deti, jej vnucata aj dychala neviem povedat aka laska je aka, ale viem ze tak velmi ako teraz lubi krpcov stale ma rada aj mna a ak ich ma este radsej ako mna tak ma to len tesi , lebo viem ze dokedz bude medzi nami jej vsetky vnucata maju v nej istotu a more lasky
a poviem to aj vam , tak ako jej obcas ziarlim, lebo ich jasi a mna nie hi hi hih

krásne sa to číta, mne o čosi ťažšie, pretože už na inom mieste som písala, že moja mamina mala a má s vyjadrením citov veľký problém a moje deti, najmä syn to veľmi vníma. Na druhej strane ale z manželovej maminy cítiť až živočíšnu radosť z vnúčat, je na ne patrične hrdá, nevnímam, že by medzi nimi robila rozdiely a viem,že kým bude vládať, rozdá sa im celá a pritom určite stokrát upustí zo svojich mamičkovských výchovných zásad. Súhlasím, že nič netreba porovnávať a treba si vážiť všetko, čo nám život ako mamám a babkám ponúka.

Dievčatá,dovolte aj mne sa pripojit do vašej debaty o babičkovskej láske.Je pravda,je to už velmi dávno,ked,ako ja osoba,som bola ešte sama,nevedela som,čo ma v živote čaká,či sa vydám,či budem mat deti,alebo ,aké problémy mi prídu do cesty v živote,ale predstavte si to velké štastie,že pri tých všetkých problémoch a peripetiach,ktoré ma stretli v živote,že som sa stala sedem násobnou babičkou.Viete si predstavit tú radost,akou som bola obdarovaná,napriek tomu,že mne štyri malé bábetka zomreli? Tieto moje osôbky neboli vôbec na svete a teraz mi behajú po byte a volajú ma babi,alebo mojko,dievčatá je to moja krv a velmi ich milujem.Ano to máte pravdu,rodičia sú na to,aby deti vychovávali,ale ja im to kazím, deti sa ma snažia napodobňavat i v reči a kolkokrát sa rodičia čudujú,kde to to dieta počulo,ale ja zaryte mlčím a mlčia aj moji vnuci.Sme velmi dobrá partia,velmi ich lúbim ,ale aj sa velmi o ne bojím.Takže moje milé kamošky,taká je babičkovská láska. Všetky vás srdečne zdravím a nemajte mi to za zlé.

Ja aj tak nechápem ako niekto môže porovnávať či je rodičovská alebo starorodičovská láska väčšia alebo menšia alebo či sa môže dávať na rovnakú úroveň.Aké je na to merítko ktorá láska je väčšia?Keď sa mi narodila dcérka z razštepom podnebia a lekári jej nedávali nádej na prežitie,práve moja mama a svokra boli tie ktoré mi dodávali silu v mojej beznádeji,ony mi pomáhali ako mohli a vládali,koľko nocí pri nej strávila moja mama,keď ja som už nevládala,lebo okrem nej som mala dve staršie deti o ktoré som sa tiež musela starať.Dcérka bola na plastickej operácii keď mala skoro dva roky čo som si ja dovtedy prežila to neprajem nikomu.Ale dneska keď na to spomínam viem ako ju moja mama milovala ako všetko prežívala so mnou,ako by som mohla porovnávať lásku moju a mojej mami k môjmu dieťaťu.Naopak by som povedala,že moja mama milovala moje dieťa tak ako mňa a brala ju ako moju a jej súčasť.

Dadenka, presne tak. Ked porodis dieta, opadne s Teba vsetka bolest....
Laska materinska je jedina a nenahraditelna....