reklama

Macocha

adnil , 23. 10. 2008 - 10:18

reklama

Ahojte.mam vazny problem s mojim snubencom. Ste spolu moc mos stastny, mame spolocne dvojcata a pokial k nam neprisla byvat jeho dcera z prveho vztahu boli sme idealna rodinka. teraz? odsudte ma ako chcete ale lutujem ze som dovolila aby jeho dcera bola u nas Smútok uplietla som si na seba bic a neviem ako dalej so zacarovaneho kruhu.
O jeho dceru (5rokov) sa od 2 rokov starala snubencova mama, nakolko jej biologicka matka prestala mat zaujem....dlhe diskusie co bude dalej sa tahali dovtedy kym Lisa nezacala prejavovat zaujem o svoje sestricky-dvojicky a chciet saa od seba ku nam. Suhlasila som,Lisa chodi do skolky no ja jej mami nenahradim, nedokazem ju lubit tak ako moje vlastne deti, nedokazem sa s nou maznat a viem ze to potrebuje, potrebuje pocit lasky a bezpecia. J a sa snazim vo vhodnej chvili dat jej pusu,objat ju...ano podari sa,je nam fajn....problem je vsak v tom ze dnes sme na seba s drahym vyleteli. Lisa o 5.30 uz vstavala a buchala so vsetkymi dverami tak ze zobudila dvojicky(17mes) moj chlap nebol schopnby mi pomoct s detmi, krmila som jednu a nebol schopny mi priniest druhu, vraj je to moja vina ze si ich úcim jest rano o 6tej,pritom sa budia normalne okolo 7-7.30, ani neviem co pisat dalej aby ste ma pochopili...mam pocit ze jeho dcera ma obera o cas,ktory by som stravila s dvojickami, obera ma o nervy, o spanok...nemam chut prevzat na seba zodpovednost na cely zivot len za to ze chybu urobila jej biologicka matka a potom sa jej chcela zbavit aj svokra....Pohadali sme sa az tak s drahym za dnesne rano ze ma poslal k rodicom a toto je bod "B" kedy som si povedala stop, mne nebude ziadne cudzie decko nicit vztah. Milujem nadovsetko svoje deti a nedopustim aby boli stranou koli niekimu inemu. Chcela som aby sme fungovali vsetci spolocne a na zaklade jasnych pravidiel...ale neda sa to...navyse mam zhorsene testy rakoviny krcka maternice, mam 25 rokov a nechcem sa znicit. je mi to strasne strasne luto te som taky slaboch ale takto nechcem zit. Obdivujem zeny co prijali deti ich poloviciek. Mozno keby sa moj drahy viac zaujimal o vsetky 3 deti bolo by to ine, no ja nemienim niest nasledky sama na svojich pleciach Smútok strasne dufam ze ma niekto pochopi a povzbudi, aj ked isto budete pisat co som to za zenu ze som si ju nemala vobec brat a dieta za to nemoze...ale ja nie som spasitel ani charita ani detsky domov a chcem si detstvo svojich deti vychutnat. Lise bude najlepsie opat u babky ( u nas je len 2 mesiace) oni sa s nou zaoberali kazdy den takmer 24h denne....u nas ma len skolku, sestricky, rodinu...ano je mi do placu je mi to strasne luto, chceli sme jej poskytnut pocit rodiny a harmonie, ale ja to nedokazem viac...Smútok((( nie za takych okolnosti ze budu deti mur medzi mnou a snubencom a koli nim sa budeme hadat. Ja chcem mat stastny zivot a nie len stres a zodrat sa fyzicky aj psychicky.fakt nanic mama Smútok((((


reklama


reklama

bettty, Št, 23. 10. 2008 - 10:42

Nie si nanič mama. Jednoducho sa nevieš preniesť cez to, že dávaš viac lásky svojím deťom ako dcére svojho snúbenca. To je normálne. A možno by to bolo iné keby sa muž o deti trošku viac zaujímal. Mala by si viac času aj na seba a na partnera. takto sa nervačíš, rozčuľuješ a vzťah sa naštrbuje. Skús mu povedať keď príde domov z práce :
... môžem ťa poprosiť miláčik zobral by si na chvíľku malých??? Idem tam a tam.
Mne tiež veľmi pomôže keď muž zoberie malú aspoň na 10 minút a hrá sa s ňou. Ja sa zatiaľ snažím venovať sebe.
Ak sa bude muž zaujímať o deti tak sa to možno upraví a ty budeš nielen výborná mama dvojičiek ale aj macocha Objímam Zlomené srdce

adnil, Št, 23. 10. 2008 - 10:52

Ja sa nemozem stazovat co sa tyka nasho vztahu,v piatok teda zajtra idem von s kamoskami a on nema problem postrazit deti, aj ked som bola chora postaral sa o ne, takisto ja nemam problem ked on ide na firemnu akciu. Len jeho dcerka nam to komlikuje, nechcem ju dat prec ved chuda v jej hlavicke co sa vsetko uz muselo poodohravat...navyse aj ked u svory jej je super co sa tyka materialnych veci. Ina ju svokra vzdy vystriha na chalana aby mala pohodlie a nemusela ju fenovat, doteraz ju mali v spalni v posteli spolocne s nimi spavala,az po case jej dali postel do ich izby ale mala aj tak vliezla ku nim....my sme jej chceli dat priklad mladej modernej rodiny ale je to strasne tazke Smútok

balalajka, Št, 23. 10. 2008 - 11:16

Cica čo chceš riešiť? Tu niet veľa riešení. Buď zatneš zuby a bude rásť s vami aj s prekážkami alebo pôjde späť .
Ani u nás doma nie su hádky, teda väčšinou sa týkajú výchovy. Proste tak to je.
Inak pevné nervy prajem, ak bola 3 roky u svokrovcov, hmmm...asi bude vyžadovať inú pozornosť.
Ale to všetky deti.
Ak sa rozhodneš, že vydržíš, tak určite sa zžijete. Dohodnete nejaké pravidlá. Aj u nás to bolo po narodení Maťa besné, a to sú chalani bio bratia. Proste, len si zvyknúť, že je tých detí nejak viac. A veeeľa lásky dávať.

adnil, Št, 23. 10. 2008 - 11:40

mamamata no ked mne pripada zatinanie zubou z mojej strany nefer nakolko by mal zatinat zuby jej otec.
Som zvedava ako dopadne nas rozhovor vecer, nieco musime doriesit, ale ak sa budu opakovat vety ze mam sa spakovat na Slovensko (zijem v rakusku) tak dlho vahat nebudem. ja chcem mat harmonicku rodinku a nie len hadky a pokyny kto co ako ma robit.

georgina, Št, 23. 10. 2008 - 12:09

Adnil, a poznámky typu: "Spakuj sa na Slovensko..." by si veru rozhodne nemala tolerovať... Tvoj snúbenec nie je tvoj šéf, nie si jeho majetkom - ste partneri, ste rovnocenní, ste spolu, pretože chcete byť spolu... A obaja by ste sa ako partneri mali k sebe aj chovať.

balalajka, Št, 23. 10. 2008 - 12:25

adnil - "spakuj sa na SLovensko"...Prekvapenie silné slová.
To fakt boh vie čo nie je.
Držím päste. A ako sa chová snúbenec k dvojičkám, na Lisu asi moc času nemá...či hej?
Inak MILUJEM také záchvaty, že "takto to chcem a ostatní starajte sa". Ako píšeš - ja dovediem dieťa a ty sa staraj o všetkých...hmmm chalan nejak to má popletené. Alebo ja?Mlčím

georgina, Št, 23. 10. 2008 - 11:43

Adnil, prosím ťa, čo od seba chceš? Prečo si myslíš, že za dva mesiace si vybuduješ k nevlastnej dcérke taký vzťah, ako si si vybudovala vzťah ku svojim dvojčatám za 17 mesiacov ich života (+ obdobie tehotenstva)?

Všetko chce svoj čas. Aj naozajstná láska potrebuje rásť... Tá malá je ešte dieťa, ale je to dieťa tvojho partnera. Ak ju budeš stále odmietať, tak tvoj partner z toho moc veľkú radosť mať nebude... To by si asi nechcela, však?

Viem si predstaviť, koľko práce máš okolo dvojčat. A ďalšie dieťa v rodine (a to hneď 5-ročné) ti pridáva ďalšiu prácu... Ale ako písala Mamamata - tak je to VŽDY, keď pribudne dieťa... A to aj keď pribudne vlastné a bábätko...

Porozprávaj sa v pokoji s tvojim snúbencom - ako si to on predstavuje, povedz mu svoje predstavy... Nejako sa dohodnete na spolupráci, keď budete obaja chcieť...

Držím palce a pevné nervy prajem... Objímam Objímam Objímam

adnil, Št, 23. 10. 2008 - 11:56

dakujem moc za povzbudenia, urcite nechcem aby sme sa hadali a uz vobec nie odstrkovat jeho dceru, vsetko je vec casu ako pises georgina no popasovat sa s tim da vela zabrat. niekedy myslim ze uz nemam ziadnu silu ako sa stalo aj dnes po burlivej hadke a najradsej by som sa spakovala a odisla od vsetkych zodpovednosti.
Potrebujem nacerpat silu a hlavne od partnera, neviem vsak ci aj on sam chce niest taku velku zodpovednost za svoju dceru, teraz sme podali ziadost o zmenu jej mena z matkinho priezviska na priatelove priezvisko, dalsi krok ma byt vychovne pravo, ktore ma doteraz svokra a chce ho prepisat na snubenca. Potom uz nebude ziadnej cesty spat a mala bude uz musiet byt u nas. Ved aj pre nu by to bolo len terorizovanie stale sa stahovat hore dole. No predtym sa s dcerou vidaval mozno 1 za mesiac, teraz sa musi naplno starat, neviem co aj to chce zvladnut...navyse to posledne co potrebujem je aby sem ku nam chodila jej bio matka...sice sa nestara moc ani darceky na vianoce ci nrodeniny,ziadne telefonaty no to je zas o inom...len proste ked si uz vybudujem aky taky vztah a zacne sa mi sem montovat dalsia zena tak sa asi uz fakt zrutim

georgina, Št, 23. 10. 2008 - 12:05

A prečo by si sa rúcala? Veď predsa o biologickej matke snúbencovej dcéry si vedela ešte predtým, ako ste spolu začali žiť vy dvaja, nie? Tá žena, nech je aká chce, je súčasťou života tvojho snúbenca - či sa ti to páči, alebo nie. Majú spolu dieťa. Má plné právo kedykoľvek tvojho snúbenca kontaktovať, konzultovať s ním veci okolo ich spoločnej dcéry, môže komunikovať s dcérou, posielať jej darčeky, listy, navštevovať ju... To všetko môže... A ty jej v tom nijakým spôsobom nezabrániš. Ani tvoj snúbenec. Je to biologická matka a krv nie je voda.

Adnil - pozri sa na to čisto z praktického hľadiska. Môžeš si k tej malej vybudovať krásny vzťah. Môžete so snúbencom nájsť spôsob, ako spolu fungovať všetci spolu. Ale tá žena bude vždy, do konca jej života, určitým spôsobom patriť do rodiny tiež. Tak, ako tam patrí napr. neobľúbená protivná teta, alebo ufrfľaná svokra... S tým proste musíš rátať...

adnil, Št, 23. 10. 2008 - 12:12

georgina pravdaze vedela....bio matka mala 18tich dieta, porodila a dala ho na adopciu, potom ma 8 ci 9 rocnu dceru ktora zije u jej matky, a ma Lisu s mojim snubencom. O ziadne z deti sa nikdy nestarala a ja budem robit len obhajcu a cusat pri vysvetlovani Lise preco jej mama nie je s nou...teraz mame historku ze vela pracuje...a je mi jasne ze 5 r dietatu nemozem povedat ze matka na nu kasle...a ta matka si sem dojde s kludnym cistym svedomim. este si dotrepe jej prvu dceru a ja to mozem mat skolku a cirkus humberto. ale nie som jasnovidec a pevne verim ze ta zena neprokroci prah nasho bytu...ale uz trepem dve na tri...pomaha mi vykecat sa....koncim zatim a vecer nakuknem co ste mi popisali

moc moc dakujem vsetkym ste zlate a pomaha mi to najst silu a odhodlanie popasovat sa s tym vsetkymÁno

georgina, Št, 23. 10. 2008 - 12:26

Nuž, Adnil - čím viacej sa tomu budeš brániť, tým viac sa ti toho dostane... Takže si radšej pekne povedz: "No, malej biologická matka je taká, aká je. Ja to nezmením. Keď príde, bude tu. Veď zase potom odíde..."

Možno by stálo za pokus dohodnúť sa s tvojim partnerom, aby sa stretnutia malej s biologickou matkou odohrávali niekde na neutrálnej pôde. Ale to len skús... Netrvaj na tom... S neobľúbenou tetuškou, či nepríjemnou svokrou sa tiež predsa nestretávaš niekde v reštaurácii, nie? Nejako návštevy zvládaš, nie? Tak sa nauč nejako zvládať aj toto. Vedela si, do čoho ideš...

A naozaj robíte dobre, že malej nevysvetľujete holé fakty o jej biologickej matke...A keď hovoríte, že veľa pracuje, tak ani moc neklamete, však? Veď skutočne má asi celé dni toho veľa na práci... Či užitočnej práce - to už je druhá vec Mrkám.

A malá raz pochopí, ako to všetko bolo, aj vlastnou hlavou... Len to chce proste čas...Slnko

Miňa, Št, 23. 10. 2008 - 12:21

Milá Adnil,

možno stačí pozrieť sa na celú vec s odstupom - ako keby to nebola Tvoja rodina a možno Ťa napadnú nejaké možnosti. Osobné skúsenosti nemám, ale jedna známa mala podobný problém - nevedela si nájsť správny postoj k partnerovmu synovi z prvého manželstva až do tej doby, kým sa neoženil s ňou a nedal do poriadku všetky majetkové záležitosti okolo rozvodu. Uvedomila si, že žiarlila na bývalú partnerku, bála sa, že opustí aj ju /to už mali spolu 2 svoje deti/ a prenášala to na toho chlapca. Keď sa cítila v bezpečí, bola schopná zmeniť vzťah aj k chlapcovi.
V každom prípade si nechaj dostatok času a nerieš veci horúcou ihlou. Držím palce Kvietok

Polárka (bez overenia), Št, 23. 10. 2008 - 12:22

adnil toto je tak vazna situacia, ze ani jedna z nas si myslim nie je uplne kompetentna radit a spravne poradit...
najlepsie by bolo asi zajst za psychologom, a tiez manzalskym poradcom...
tych par korun, a kusok casu urcite stoji za zachranenie rodiny Zlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce

georgina, Št, 23. 10. 2008 - 12:30

Áno, súhlasím - odborná pomoc by sa v tejto situácii veru zišla ako soľ...

adnil, Št, 23. 10. 2008 - 12:37

polarka no az tak vazne to nie je ze by sme sa rozchadzali, jak ma poslal na SK tak som mu zobrala kluce od auta nakolko je auto moje a siel peso zaniest Lisu do skolky a aj na bus do prace do druheho mesta..cize pocitil ze by sa po.ral keby som mu zdrhla na sk, nemal by ako malu zobrat zo skolky,nie to este dovolit si odist z prace kazdy den o 14tej...
to boli jeho silne reci...
no uz sme mali konflikt za dvojicky ked boli chore a ja som musela busom do mesta k lekarovi, bola som k.o a volam mu nech nas pride vyzdvihnut ze chcem byt skorej doma v teple s detmi(prsalo a nemala som foliu na kocar) odpisal ma ze aj on je chory a skapaty ze nech len idem busom...vtedy som mu ja povedala ze si tot si nezelam aby sa opakovola...ked nie je schopny sadnut do auta keby mal aj 40tky tak iny chlap urobi pre deti aj posledne...odvtedy bolo vse ok, s detmi sa hra mazna, lubi ich velmi ale zeby pridal ruku k dielu a okupal ich ci dal i sam od seba veceru nehrozi...jeho uloha je ist cez vikend niekam s lisou-vacsinou na plavaren, planuje jej kupit korcule a chodit na klzisko...a my?ja a dvojicky? to je nefer a musim to s nim doriesit...je mi jasne ked pride z prace chce mat klud a deti z neho moc nemaju ked pride o 17.30 a o 19.30 idu spinkat...ako partner je super a nemoze povedat ze je zly otec len co sa tyka zodpovednosti za 3 deti a rovnakym dielom mu nejak nejde dokopy....som moc zvedava ako to dopadne...on si mysli ze na sk by som nikdy nesla a ze v malom byte u rodicov dlho nevydrzim ale nepadla som z holeho neba ze sa nebudem vediet postarat o deti...to mu dam dnes najavo nech nevyskakuje lebo jediny kto zle dopadne bude on sam....a to on jednoznacne nechce prist o rodinu...babulky je to moc tazke, dufam ze najdeme riesenie lebo zit vo vztahu kde su iba povinnosti a ukony na dennom poriadku bez casu na lasku a nehu nie je vyhra....myslim nehu k detom....nasu lasku a nehu nastastie mame, ale pokial zanedba deti tak mi to nie je nic platne...

balalajka, Št, 23. 10. 2008 - 12:47

Adnil. asi som mladá alebo sprostá alebo čo, ale v partnerstve, nielen manželskom nie kto z koho...to je o kompromisoch.
Bohužiaľ, tvoj snúbenec išiel do vzťahu so záväzkom, a ty asi budeš MUSIEŤ akceptovať trochu, že Lisa bola skôr ako ty.
Nie je pekné, ak berie IBA Lisu.Môj Maťo má 17m. a AĎo bude mať 5rokov na Vianoce, tak je to približne rovnaký rozdiel, tak viem, že sú veci, ktoré môžu už robiť deti spolu. Nielen sa venovať Lise.
A s tou nehou máš pravdu - už ste nielen milenci ale aj rodičia.

Polárka (bez overenia), Št, 23. 10. 2008 - 12:49

nemusite sa rozchadzat, staci, ze ta vobec odoslal prec, a ze ty nedokazes prejavit lasku inemu dietatu bez toho, aby si bola nestastna...
ono aj zdanlivo maly problem moze mat neskor fatalne nasledky...

ja ti v tomto neporadim - nie som na to kompetentna - nic podobne som ani nezazila, preto si myslim, ze odbornik moze pomoct viac a lepsie Mrkám

ale ked mas dojem, ze to nie je az take akutne... neviem ty poznas svoju situaciu najlepsie...

valery.c, Št, 23. 10. 2008 - 12:38

Milá Adnil, viem presne o čom píšeš. Aj ja som macocha a som ňou už 17 rokov. Kéď si spomeniem na začiatky, chápem Ťa, naozaj Ťa chápem. Mala som 23 rokov keď som sa vydávala, vedela som, že môj nastávajúci má syna, ktorého vychováva, pretože jeho bio matka bola nanič matka a tak si ho manžel po rozvode vysúdil. Ani vo sne som však netušila čo ma naozaj čaká a možno aj tušila, ale bola som tak zaľúbená, že mi to bolo jedno. Jojo - môj nevlastný syn bol ťažkej povahy. Neposlúchal, vyvádzal, robil všakovaké kúsky, dokonca aj peniažky povyťahoval celej rodine z vrecák. Keď sa nám narodil spoločný syn, pridala sa k tomu samozrejme aj žiarlivosť. Žiarlil aj na mňa, aj na brata, veď sme mu čiastočne vzali tatina!!! často som si hovorila, bože, keby si bol môj, strieskam Ťa jak hada. A my macochy, ak chceme byť dobrými macochami, to máme veľmi ťažké, verte mi. Postupne som prišla na to čo na malého platí, že dobrým slovom dosiahnem viac ako zvýšeným hlasom, postupne sme si na seba zvykali. Ale netrvalo to dva mesiace, trvalo to omnoho dlhšie. Ja som si uvedomila čo ten malý človiečik musel prežívať, keď ho vlastná mama nechcela. Na všetky trápenia som však zabudla v deň keď mi prvýkrát povedal MAMI. Dnes má Jojo 25 rokov a hovorí mi o veciach, o ktorých ani vlastnému tatinovi nehovorí. Tak sa mi milá Adnil drž a skoro sa nevzdávaj, stojí to za to. Musí Ti však pomôcť aj Tvoj partner. Držím palce. A ešte niečo - slová nevlastný syn som dávno zo svojho slovníka vymazala. Úsmev

adnil, Št, 23. 10. 2008 - 12:45

valery.c tak ja teraz ronim slzyPlačem krasne si to napisala a verim ze sa mi to raz vrati a ako som pisala nechcem byt zla macocha,stai ak budeme kamosky s Lisou, nemusim byt ani mama pre nu, len aby sme mali fajn vztah, musim aj ja nad to povzniest a viac ju vnimat ako sucast rodiny a vztahy medzi nimi sestrickami sa casom vybuduju...
dakujem za podporuBozkávam

Rybička, Pi, 24. 10. 2008 - 19:53

Ahoj.Vcera som si precitala v noci tvoj problem,nemohla som spat ,tak sme sa s polovickou rozpravali.Dospeli sme k nazoru,ze kym sme boli v tvojom veku,robilo nam to problem vela veci a casom sa zmenilo vselico a aj nase nazory a vnimania veci okolo nas.V skratke skusim poradit,prestan mysliet na to,ze to nie je tvoja dcera,ale zacni rozmyslat naopak.Casom sa to spravi a obe sa budete lubit.Valery je toho krasnym prikladom.A nemysli si ,ze tvoje vlastne deti nebudu nikdy protivne,nebudu rano vstavat skoro a buchat dverami a tiez ze ta nebudu oberat o tvoj cas,ked ty budes chciet robit nieco ine.Mozno budu este nastojcivejsie dobiedzat a strpcovat ti zivot ako dievcatko tvojho snubenca.Jediny sposob ako z toho vyliezt,je najst k sebe cestu a musis zacat od seba.Si este mladucka,chapem ze je toho na teba vela,ale mas sancu to zvladnut.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama