Nie si nanič mama. Jednoducho sa nevieš preniesť cez to, že dávaš viac lásky svojím deťom ako dcére svojho snúbenca. To je normálne. A možno by to bolo iné keby sa muž o deti trošku viac zaujímal. Mala by si viac času aj na seba a na partnera. takto sa nervačíš, rozčuľuješ a vzťah sa naštrbuje. Skús mu povedať keď príde domov z práce :
... môžem ťa poprosiť miláčik zobral by si na chvíľku malých??? Idem tam a tam.
Mne tiež veľmi pomôže keď muž zoberie malú aspoň na 10 minút a hrá sa s ňou. Ja sa zatiaľ snažím venovať sebe.
Ak sa bude muž zaujímať o deti tak sa to možno upraví a ty budeš nielen výborná mama dvojičiek ale aj macocha
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte.mam vazny problem s mojim snubencom. Ste spolu moc mos stastny, mame spolocne dvojcata a pokial k nam neprisla byvat jeho dcera z prveho vztahu boli sme idealna rodinka. teraz? odsudte ma ako chcete ale lutujem ze som dovolila aby jeho dcera bola u nas
uplietla som si na seba bic a neviem ako dalej so zacarovaneho kruhu.
strasne dufam ze ma niekto pochopi a povzbudi, aj ked isto budete pisat co som to za zenu ze som si ju nemala vobec brat a dieta za to nemoze...ale ja nie som spasitel ani charita ani detsky domov a chcem si detstvo svojich deti vychutnat. Lise bude najlepsie opat u babky ( u nas je len 2 mesiace) oni sa s nou zaoberali kazdy den takmer 24h denne....u nas ma len skolku, sestricky, rodinu...ano je mi do placu je mi to strasne luto, chceli sme jej poskytnut pocit rodiny a harmonie, ale ja to nedokazem viac...
((( nie za takych okolnosti ze budu deti mur medzi mnou a snubencom a koli nim sa budeme hadat. Ja chcem mat stastny zivot a nie len stres a zodrat sa fyzicky aj psychicky.fakt nanic mama
((((
O jeho dceru (5rokov) sa od 2 rokov starala snubencova mama, nakolko jej biologicka matka prestala mat zaujem....dlhe diskusie co bude dalej sa tahali dovtedy kym Lisa nezacala prejavovat zaujem o svoje sestricky-dvojicky a chciet saa od seba ku nam. Suhlasila som,Lisa chodi do skolky no ja jej mami nenahradim, nedokazem ju lubit tak ako moje vlastne deti, nedokazem sa s nou maznat a viem ze to potrebuje, potrebuje pocit lasky a bezpecia. J a sa snazim vo vhodnej chvili dat jej pusu,objat ju...ano podari sa,je nam fajn....problem je vsak v tom ze dnes sme na seba s drahym vyleteli. Lisa o 5.30 uz vstavala a buchala so vsetkymi dverami tak ze zobudila dvojicky(17mes) moj chlap nebol schopnby mi pomoct s detmi, krmila som jednu a nebol schopny mi priniest druhu, vraj je to moja vina ze si ich úcim jest rano o 6tej,pritom sa budia normalne okolo 7-7.30, ani neviem co pisat dalej aby ste ma pochopili...mam pocit ze jeho dcera ma obera o cas,ktory by som stravila s dvojickami, obera ma o nervy, o spanok...nemam chut prevzat na seba zodpovednost na cely zivot len za to ze chybu urobila jej biologicka matka a potom sa jej chcela zbavit aj svokra....Pohadali sme sa az tak s drahym za dnesne rano ze ma poslal k rodicom a toto je bod "B" kedy som si povedala stop, mne nebude ziadne cudzie decko nicit vztah. Milujem nadovsetko svoje deti a nedopustim aby boli stranou koli niekimu inemu. Chcela som aby sme fungovali vsetci spolocne a na zaklade jasnych pravidiel...ale neda sa to...navyse mam zhorsene testy rakoviny krcka maternice, mam 25 rokov a nechcem sa znicit. je mi to strasne strasne luto te som taky slaboch ale takto nechcem zit. Obdivujem zeny co prijali deti ich poloviciek. Mozno keby sa moj drahy viac zaujimal o vsetky 3 deti bolo by to ine, no ja nemienim niest nasledky sama na svojich pleciach