MDŽ maminky

Mama má v očiach nezábudky,
na lícach beláska.
Ked mi je clivo povie:
,,Pod mamička si ťa poláska,,.

A dych má ani harmanček,
čo kvitne na lúkach.
Ked ublížim si povie:
,,Pod mamička ti to pofúka,,.

Nadídu mrazy prituhne,
a vietor kopí záveje.
Už pri dverách ma čaká:
,,Pod mamička si ťa zohreje,,.

I v strachu iba ku nej bežím,
na perách joj a beda.
Otvorí náruč povie:
,,Pod mamička si ťa nedá,,.

Dievčatá, krásne básničky. Potešili, ale aj roz .Teda aspoň mňa.

krasne

Mne toto pred chvíľkou poslal môj zlatý synáčik a ja pre slzy ani nevidím, ale je mi nádherne.
Vidím prekvapenie v Tvojich očiach a krásny úsmev, ktorý z nich vyžaruje.
Vlastne až teraz si si uvedomila, že už nie som ten malý chlapec s rozbitými kolenami.
Mami pamätáš...? Je to už dávno, keď som otvoril oči a pozrel sa na svet, bol biely a
strašne veľký. Mami, dnes som už dospelý a svet je už krásny, farebný.
Pozerám sa naň aj na Teba. Vlastne si sa vôbec nezmenila, si stále tou mamičkou ako prvý krát.
Azda ti pribudlo len pár vrások, mozole na dlaniach, a tiež jeden dospelý syn.

No dnes si tu so mnou. Stojím na prahu života, toho ozajstného a cítim ako na mňa dýcha.
Chcel by som ťa chytiť za ruku, tak ako kedysi keď som bol malý.
Vieš mami, trošku sa bojím, bojím sa hlasu, ktorý ma priťahuje, je tajomný, je to hlas života mami.Hovoria mi dospelý.

Túžil som strašne po tom slove, ale dnes, keď som tak blízko neho, stále častejšie sa obzerám za seba do diaľky, kde je moje detstvo. Pamätáš mami, keď si ma priniesla domov v bielej perinke? Pamätáš sa na autíčko s ktorým som sa tak rád hral? Pamätáš sa na moje prvé topánočky? A na môj prvý krok? Vidím ešte dnes krásny úsmev, ktorý vyčarilo na tvojej tváry moje prvé slovo : „MAMA“

A potom jedno ráno si mi dala do ruky lízanku, na chrbát zavesila tašku a kráčali sme spolu do školy. Tešil som sa dovtedy, kým ma od teba neodtrhli, nechápal som to a chcel som tomu rozumieť. Priniesol som prvú jednotku, mami, ako je to dávno? Sú to sekundy, hodiny, mesiace a roky plynúceho času. Toho času, v ktorom som sa učil žiť. Mami, na čo myslíš? Na to keď som prišiel prvý krát neskoro domov? Viem, bola to hlúposť, ale ako ti to vysvetliť? Že som chcel prežiť kúsok ozajstného večera, večera vo dvojici. Nie, nebolo to nič zlé, len ten večer sa tuším spájal s prvým bozkom. Mami, s tebou som prežil aj bolesť, pri tom všetkom a smutnom vidím Teba, mami, ty plačeš? Neplač, teš sa, som tu, som mladý a som aj starý.
Mladý na to, aby som vedel, čo je život, starý na to aby som sa pohral so svojim autíčkom.

Dnes už viem, čo je život. Krásna lúka plná kvetov, slnko zohrievajúce svet, ľudia, ktorých každodenne stretávam......
Ty, s krásnym úsmevom, otec s prísnou tvárou. Život, to je obrovský strom, pod ktorým si môžu oddýchnuť všetci ľudia. Mami, mám ťa veľmi rád a chcem ti v tento krásny deň, povedať to slovo, ďakujem! Ďakujem za cestu k životu po ktorej si ma učila kráčať. Ďakujem za pohladenie tvojou rukou. Ďakujem za prebdené noci, v ktorých si spolu so mnou prežívala bolesť. Ďakujem...... Mami, za všetko, ďakujem, za to čo bolo, i za to čo príde.

ČO DEŤOM K ŠŤASTIU TREBA
Čo všetko deťom k štastiu treba?
Slnko a modrý kúsok neba,
piesok a v izbe s hračkami
dva veľké bozky od mamy.

Čo všetko deťom k šťastiu stačí?
Hrozienko sladké na koláči
a denne jedna hodinka
v náručí svojho ocinka.

Čo sa dnes deťom najviac ráta?
Mať ocka ako kamaráta,
maminu dlaň a popri tom
mať vždycky lásky plný dom.