Moj život

"Tak ako to medzi susedmi býva občas povravíme zo slušnosti." nie, takto medzi susedmi na dedine práveže nebýva nie zo slušnosti ale preto že chceš, keď nechceš, neprehoď ani vetu Vyrastala som na dedine a susedia spolu klábosili pretože chceli...o mrkve, o krtkoch, o iných susedoch ...mne to prišlo také normálne nie ako v paneláku, čakať kedy konečne výťah zastane bo stojíš ticho, tupo a nevieš či niečo povedať či nie.....
Nuž, si matka a je to tvoja dcéra.Nemyslím si že ti chce suseda úlohu matky prebrať.Nemá deti - jednoducho možno to cíti tak, že ťa na chvíľku od jedného dieťaťa odbremení Ona nevie čo to znamená pre teba ako matku.Ona matkou nie je, netuší že môžeš na ňu aj žiarliť...
Kedysi bolo úplne noermálne že si susedia na dedinách navzájom deti strážili, vyprevádzali do školy....
Ideš tam žiť urob všetko pre to, aby sa ti žilo dobre
...čo tam upiecť koláčik a keď bude suseda tvoju dcéru volať, zakrič že si robila koláčik a či aj ty môžeš na chvíľku prísť pokecáte, spoznáte sa a bude sa ti ľahšie rozprávať jej o tom ako to celé vidíš ty - to jej kamarátstvo s tvojou dcérou
Nemyslím si že je dobré stavať múry, myslím tie, v mysli.

aramana

ja len rozmýšľa, nad tým nadpisom.
Inak aramana napísala všetko čo by som zrejme napísala aj ja.
Ja som vychovavala deti sama a tak vetu - prečo nie si taká ako Simonina mama, ta ju pusti hocikde, - som v pohode odražala -
lebo zlato moje som tvojou mamou ja a tak to bude kým vyrastieš.
Ja si rada spomínam na susedu, bola stará dievka a mala krásne primulky a bola slúžkou v Pešti a tak sa dobre počuvali tie jej príbehy a ostala pre mňa takou dobrou tetou so spôsobmi z mesta.

Ale, akýže obrat nastal, keď má niekto iný názor . Najprv píšeš, že chceš poznať INÉ názory a keď Ti ich niekto napíše, tak je problém?
Ja Ti tiež napíšem ten svoj, aj keď sa Ti asi páčiť nebude -
1. čo Ty riešiš Tvoju susedu? Nech si vysedáva von koľko len chce a fajčí tiež, koľko len chce, je to jej vec, nie Tvoja.
2. Ak sa Ti nepáči, že za ňou chodí Tvoja dcéra, tak ju tam jednoducho nepusti. Susede povedz nech ju ku nej nevolá, lebo si nepraješ, aby tam chodila. Ja pochybujem, že keď jej to na rovinu povieš, že by ju k sebe volala naďalej.
3. Plot, či múr si postav aký len chceš, pokiaľ Ti samozrejme susedia dajú na to súhlas. Keď ho tak veľmi chceš, tak asi bude rozumnejšie riešiť ho s Tvojim manželom, ako s nami. Lebo, i keď sa tu podľa Teba niektoré nudia, stavať Ti ho asi nepôjdu

Debaty pre 7 rocnu dceru o make upe, lodickach, satach, mi pridu ozaj pre tento vek nevhodne, este tak pri obliekani barbin, samotne fajcenie tiez nie najlepsim vzorom. Nebola som v podobnej situacii, ale asi by mi to tiez vadilo. Tu pomoze podla mna len spolocny dialog so susedou. Skus ju spoznat, vysvetli jej ako to citis a vnimas ty. Mozno sa stretnete niekde uprostred. Suhlasim aj so zakladnym sukromim. Ale na take stacia aj tuje.

Ked chces postavit mury, postav, ked sa nechces bavit so susedou, tak sa nebav. Ako pises je to tvoj zivot, a je na tebe, ako ho prezijes.

Na dedine som prezila prvych 5 rokov svojho zivota, potom kazdu sobotu a letne prazdniny. Takze z tohto pohladu neviem az tak ako to na dedine chodi - skor suhlasim s Aramanou, ze kto chce sa bavi so susedmi, kto nechce nie. To je tiez moja skusenost. Osobne si myslim, ze je fajn bavit sa so susedmi, aj ked nie za kazdu cenu, ale v ramci toho,ze nevies kedy budes potrebovat pomoc, mozes ziskat aj nnovych priatelov.

byvam v RD v meste, vidime si do zahrady s dvomi susedmi, s dalsimi dvomi tak ciastocne.Obcas ked mame chut s nimi pokecame cez plot. My im davame slivky, my si k nim chodime obrat ceresne, poziciavame si nejake naradia. to ze maju na niektore veci ine nazory, neriesime.

Z pohladu matky:
Mne osobne by vadilo to,ze fajci pri dietati a ze jej dava sladkosti, a osobne veci - tak napoly. To , ze sa jej venuje, a bavi sa s nou ani nie. Kazdy clovek dieta obohati. Vidim to ako matka na konkretnom pripade: nie vsetci z manz.rodiny mi sadli, ale kedze su mili k mojmu dietatu a su to dobri ludia, a moje dieta ich ma rado, tak im nechavam vzajomny osobny priestor.
Co by si chcela? aby dcera sedela pri PC? alebo sa hrala sama v kute, ci ti visela na gatiach?

No... myslím že Ti tu ostatné poradili dostatočne na to, aby som to musela rozpitvávať aj ja. Súhlasím s dulkou aj s aramanou. Ja ešte len jedno: nezabúdaj, že Ty si pre svoju dcéru matka a nechci sa stať kamarátkou, lebo jej veľmi ublížiš. Dovoľovať jej veci len preto, aby si nebola horšia ako suseda je tá najistejšia cesta na to, aby si pokašľala výchovu.
A ešte niečo - ak suseda nebude chcieť, tak Ťa nepočúvne a naďalej bude Tvoju dcéru volať k sebe - v tom jej nemáš ako zabrániť. Ale Ty ako matka môžeš korigovať, s kým, kedy a ako často sa bude stretávať Tvoja dcéra. Pamätám si, že ako dieťa som sa musela mojej mame hlásiť, nech som išla čo len na krok preč z nášho pozemku. Neviem si predstaviť, že by som sa len tak vybrala k susedom bez toho, aby som sa mamy opýtala.
A posledná rada: keď to dcére zakážeš, alebo návštevy obmedzíš, vysvetli jej, prečo to robíš. Hlavne by si to ale nemala robiť preto, že žiarliš. Ale pre dobro Tvojho dieťaťa.

Pripájam som pohľad na danú tému. Pred 15 rokmi sme sa nasťahovali k mojej babke, ja, môj muž a traja chlapci. Ako najlepšie som chcela vychádzať so susedmi, nešlo to hneď. Trvalo to dosť dlho, keď som prišla na to, že nie oni sa musia prispôsobiť mne, ale ja im. Deti si veľmi rýchlo našli kamarátov, manžel to isté, len mne všeličo vadilo. Ono človek príde na to, že život žije len raz, a susedov si nevyberáme. Po 15 rokoch môžem povedať, že som si zvykla, oni si zvykli, je medzi nami tzv. susedský vzťah. Neriešim ich správanie, len svoje. Lebo ako povedala geo, len seba môžme meniť, len seba. Aj spolu pokecame, aj recepty vymeníme, nie je to ružové, ale kto mi môže zaručiť, že inde by sme sa mali lepšie. Nik. Skús sa na to pozrieť aj takto, že si mohla dostať aj horších susedov.

Tvoja dcéra má so susedou pekný vzťah. Ja by som sa snažila dohodnúť nejaké pravidlá s dcérou, napríklad, že môže ísť ku susede dvakrát alebo trikrát do týždňa (nie každý deň, má predsa aj školské povinnosti, plus nejaké asi aj doma), susedu by som tiež poprosila, nech to rešpektuje, plus by som susedu poprosila, nech v prítomnosti dcéry nefajčí (napokon možno to ani nerobí, neviem), proste snažila by som sa nájsť nejaký kompromis a tiež by som sa snažila susedu lepšie spoznať, trošku sa s ňou skamarátiť, veď je to skvelé, keď susedia spolu v zhode nažívajú.

Ja som takú staršiu kamarátku mala a veľmi mi to pomáhala, naučila som sa od nej strašne veľa. keď bude staršia, bude si hľadať kamošky v rovnakom veku.

ja ťa celkom chápem...je to neznámy človek, nevieš o nej dokopy nič, len toľko, že fajčí a má lodičky a bižutériu? Tvoja dcéra je len o rok staršia než moja...keď si predstavím takúto sitáciu, tak mám pocit, že by mi to vadilo tiež. Ani nie tak kvôli tomu fajčeniu, pokiaľ je to na čerstvom vzduchu, aj keď nadšená by som nebola, ale fajčiarov bude v živote stretávať a možno ani nie tak kvôli povrchným témam, ale vadilo by mi, keby som cítila, že si cez moje dieťa niečo kompenzuje, na tom sa podľa mňa zdravé vzťahy nezakladajú.

Nie som veľmi za kávičkovanie so susedmi, no nemám ani dcéru a so synmi som tieto starosti nemala, ale možno by som ju bola na tvojom mieste pozvala a trocha odľahčene (diplomaticky) naznačila, že môže sa s tvojou dcérou rozprávať aj keď ty si na dvore, možno prídeš na to, kde je pes zakopaný. Ale najpravdepodobnejšie tam, že nemôže mať sama deti. Skús dajaký kompromis. Možno aj jahodka bude súhlasiť. Sme sa dajak dnes rozbehli.

ja by som sa rozprávala viac s dcérou, aby som mala predstavu aký ten vzťah vlastne je, aby som zbytočne nejančila kvôli blbosti A ak by sa mi niečo nezdalo, hovorila by som opäť s dcérou. Normálne, otvorene, primerane veku...ale záleží aj od dieťaťa, aké je a nakoľko je schopné veci pochopiť. Môžem len za seba hovoriť

Je úplne normálne, že každý chce svoje súkromie, niekto za múrom, niekto len za tujami, niekto nepotrebuje ani to. Každého vec.
My máme so susedmi dobré vzťahy, slušné vzťahy. Máme aj plný plot aj pletivový. Nie som za pravidelné vymieňanie koláčov ani kávičkovanie. Nepotrebujem susedom vešať na nos svoje starosti. Naše rozhovory sa točia okolo všeobecných tém, starostlivosti o záhradu, domácnosť..., zo zásady nerozoberám so susedmi osobné problémy.
To čo vadí tebe, by asi vadilo aj mne. Najmä tie kabelky, veci, ale aj sladkosti. Tiež by som nevedela, čo si mám o tom myslieť. A prečo nevolá aj chlapcov, ale len dievča. Divné je, že sladkosti dá len jednému dieťaťu a nie všetkým 3. Keby mi decko donieslo susedinu kabelku, spakruky by som jej ju zaniesla a vysvetlila, že toto sa nehodí. A samozrejme aj dieťaťu by som zakázala si to brať od susedy.
Ak by som nemala o komunikáciu so susedmi záujem, ten plot by som si postavila, alebo aspoň tie stromy, kríky zasadila.
To, že si na dedine neznamená povinnú komunikáciu zo susedom.

vadilo by mi. Syn ma 8. My mame so susedmi na dedine i v panelaku dobre vztahy, pozname sa, deti sa spolu hraju. Tykame - vykame si, s novymi sa zoznamujeme. Vacsinou su zhovorcivi. neriesim, ci je to formalne, ci si chcu len chvilu poklabosit.

Tiez viem, co take 5-6-7-8 ... rocne dieta dokaze dospelym narozpravat. Pochvali sa ked ideme na vylet, ako dlho budeme prec, kto k nam chodi na navstevu, co sme varili - a to len vyberam postovu schranku a taham ho za golier prec ... niet co skryvat, co nepovie susedom, povie ucitelke v skole .... ale predsa, iste hranice robia dobrych susedov a ucitelku/skolu sme si vedome vybrali . a ta sa s nami otvorene rozprava, neskryva sa za dieta ...

A tiez neexistuje, aby syn bez opytania sa ma vysiel z branicky alebo (to uz je cim dalej tym menej iste, ale i tak len od tych, ktorych pozna ) si zobral kolac od susedov.

Na druhu stranu, ked je vonku sam a vidim, ze na 10 minut sa pridruzi k nejakemu okoloiducemu psickarovi ci tete o palicke ... nemam s tym problem. Ale to, ako si popisovala ty ... obmedzila by som to. Vadilo by mi to.

No neviem, okrem fajnčenia sa mi nepáčia celkovo aj tie témy ako make-up, kabelky ... . Iste, patrí to k jej veku, že sa o to zaujíma a chce byť "veľká slečna". Ale, možno to vidím skreslene, nikdy som sa v detstve o také veci sama nezaujímala, nepripadá mi vhodné príliš v tom dieťa podporovať, malo by vedieť, že život sa točí aj okolo iných vecí, dôležitejších a užitočnejších, než akú má kabelku a koľko topánok má. Samozrejme by sa tie iné záujmy mali dieťaťu podsunúť normálnou hravou formou a nie nasilu. Ale nemôžem si pomôcť, v detstve strávenom rozhovormi o kabelkách a machlení sa vidím budúcnosť diskotékovej kráľovnej s vymytým mozgom a pozitívnym tehotenským testom v pätnástich. Nevravím, že je to prípad tvojej dcéry, to vôbec nie, ani nekritizujem, že sa o tom s ňou bavíš ty, ty tým očividne netráviš celé dni a nevtĺkaš jej to do hlavy. Keby mi z dieťaťa niekto robil barbinu a ešte na ňu dýchal smradľavý dym z cigariet, rozhodne by sa mi to nepáčilo.