mame psika - mileho a VELKEEEHO. Je krasny, tiez sa na ulici detom (aj dospelym) paci, zaroven vsak svojou velkostou vzbudzuje respekt. Ak ho chce nejake dieta na ulici pohladit, spytam sa rodica, ci moze a ak dovoli (ak tam nie je, niet sa koho pytat), dam nasmu psovi povel, aby si sadol, om pri nom, aby bol spokojny a cudzie dieta ho pod mojim dohladom moze pohladit po chrbte.
Nase deti vedia, ze cudzie psy nesmu chytat a hladkat bez vyslovneho suhlasu majitela.
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak mám prvé skúsenosti nielen ako mamina, ale aj ako mamina a psíčkarka v jednom. Našťastie oboje sú skôr príjemné aj keď... Ako som nedávno písala naša rodinka sa od nedele rozrástla o ďalšieho člena-čivavku Lea. Zvykol si perfektne
, aj keď v súčasnosti sú moji dvaja synovia na prázdninách u babky, tak si zvykal len na polovicu svojej "svorky": mňa-prirodzenú autoritu /ale nie u mojich detí
/, manžela-ešte nie je zaradený /možno budúca spriaznená duša-aspoň pre Lea, keď nie pre deti
/ a našu princezničku, ktorá by ho od samej lásky spapala alebo mu v jednom kuse rozkazovala /skúša to na nás všetkých, tak prečo by mal byť Leo výnimka?
/.
Problém je len s cudzími deťmi, Leo ich jednoznačne očaril, v našom malom mestečku je asi jediná čivava a to už riadna celebrita. A tak si od nich "zaslúži" riadnu dávku pozornosti. Lenže...ja sa snažím z neho vychovať "nášho" psíka, neútočného, milého, ale poslušného, no čo robiť, keď...Ideme pekne po chodníku, maličká ma drží za ruku, Leo pekne cupká vedľa nás alebo tesne za nami a vtom kŕdeľ detí obkľúči nášho drobca a začne hladkať, márne volám, jednoducho, keby aj chcel, nemá možnosť uniknúť! Detičky on ľúbi, našu malú od rána do večera zbožňuje, ale predsa, nie je to plyšák. Nechcem používať dvojaký meter: maličkej zakazujem hrubo sa k nemu správať, radím: čo, kedy a ako a cudzie sa mi budú zapájať, kedy chcú? Deti mám veľmi rada, samozrejme najviac svoje, ale ľúbim aj cudzie, lenže ako im to vysvetliť? Nemám čas robiť vonku cudzím prednášku /tú by mal každý rodič dať svojmu dieťaťu sám - veď čo ak raz pohladká na pohľad milého, ale chorého alebo útočného psíka?/
Fakt by ma zaujímali vaše názory, ako to riešite so svojimi deťmi, keď stretnete milých psíkov alebo ak máte aj vy psíka, ako sa správate k "milým" deťom?