Najväčšia bolesť...

Ked som uvidela titulok tvojho prispevku, vedela som, o com bude. Nedelim totiz ludi na tych, co maju a nemaju deti. Lebo to, ze niektora porodila, nemusi nevyhnutne znamenat, ze je citliva a empaticka. Mnohym zenam su deti druhych lahostajne, co ma sokuje.
Tiez to vnimam ako velku ranu, dokonca tam mam kamaratov, tak som trpla, ked hlasili mena, tiez maju dcerku v tom veku...
Ja som tak nemohla spavat, ked znamym zomrela 5-rocna dcerka.Nemozu sa z toho spamatat, boja sa mat dalsie deti, hoci su mladi...su to tragedie

Evka ja ked som sa to dopocula,tiez mi slzy do oci vyhrkli a drobcov som si pritulila, ,deti to je nasa radost a nikdy by nemal prezit rodic svoje deticky-je to hrozne,ale nikdo a nikdy sa tomu neubranime ...Rodine želam úprimnu sustrasť

Evi prežívali sme veľmi podobnú noc.Ja mám tiež 12-ročného syna a včera prišiel domov aj so spolužiačkou.Prišla si požičať knihu,stála pred dverami,nechcela ísť ani dnu a ja som sa na ňu dívala a myslela som na tieto dievčatá.
V noci som tiež na ne myslela,ochorel najmladší syn a veľmi som sa o neho bála,nezažmúrila som ani oko,všeličo mi hlavou chodilo...napríklad,že tí rodičia nedostali ani šancu sa s nimi rozlúčiť.Myslela som na rodičov detí,ktoré ležia na onkológii a rozmýšľala,čo je horšie pre nich.Strácať deti postupne a bezmeocne sa dívať,ako odchádzajú,alebo takýmto šokom.
Naozaj ma všeličo napadlo.Ale teraz ako sme sa vrátili domov od lekára a už viem výsledky aj ja,povedala som si,že nech sa má môj syn len dobre v živote.Zlaté jeho roztrhané nové nohavice,budem vďačná za každú stratenú čiapku a rukavice,ktoré už domov nedonesie,za všetky jeho výhovorky,prečo sa mu nechce poliať kvety,všetky hubaté odpovede,lebo budem vedieť že je tu a je zdravý
Rodičom dievčat úprimnú sústrasť (brokenheart)

ja si takuuto vec nemozem ani predstavit,ozaj neviem ci by som to dokaazala prezit..(brokenheart) (brokenheart) (brokenheart)

nedokážem si ani len predstaviť že by sa toto stalo mne....a ešte keby som mala jedináčika strašne mi je ľúto tých rodičov, nemyslím si že toto je niečo čo ako sa hovorí "vylieči čas"
....ešte niečo, nezávidím ani rodičom toho mládenca a je mi aj ich úprimne ľúto, pretože ich dieťa síce prežilo, ale aký budú mať život? budú môcť kľudne spávať?

(brokenheart) (brokenheart) (brokenheart)

je mi celej bolavej udalosti nesmierne luto. myslim, ze velmi tragicky zasiahla do zivotov mnohych ludi...
uprimnu sustrast!

krasne napisane Evi, taketo nahle a pre nas nezmyselne umrtia si mame brat ako vystrahu pred ledabolym utracanim vsednych dni...

Mozno je to divne, ale mne je luto aj mamy toho chlapca....ak ma len trochu srdce namieste, tak jej nezavidim uz ani minutu zo zivota.
Jedna sekunda a tolko nestastia.....a tolko otazok preco?! a tolko keby....

ivet

Je to veľmi smutné.. úprimnú sústrasť rodičom... a veru milujte svoje deti,milujte tou najkrajšou a najväčšou ,láskou... lebo sú naše všetko...

ja mam panicky strach o moje deti odkedy sa narodili. niekedy je to az nezvladnutelne. preto vzdy im poviem,ze ich lubim,ze su moje vsetko a som rada,ked v noci pridu medzi nas a mozem sa k nim tulit. vzdy, ked sa mi nechce sa im tolko venovat ako by som mala,tak si poviem,ze musim byt vdacna,ze ich mam a preto sa im snazim venovat co najviac.
uprimnu sustrast rodicom a nezavidim ani druhej strane

Evi, veľmi pekne si to napísala, vystihla si aj moje myšlienky. Ja tiež veľmi intenzívne prežívam túto tragédiu, tiež mám 12r.syna a 11r.dcérku. Ťažko nájsť slová. Úprimnú sústrasť obom rodinám dievčatiek-anjelíčkov.(brokenheart)

Milá Eva. Tvoje riadky ma prinútili zamyslieť sa znova nad tým, čím žijem skoro rok. Prežili sme totiž v rodine podobnú tragédiu, síce nie vinou tretej nezodpovednej osoby, ale prežívame bolesť nad stratou milovaného mladého človeka, po ktorom nám zostala čierna diera v duši.
Ak sa nám niečo tak strašné udeje, alebo čítame o takej hroznej tragédii, ktorá rozvráti naše emócie, uvedomujeme si, že všetko berieme ako samozrejmosť. Až vtedy reálne cítime, že všetci milovaní, ktorých máme vedľa seba sú tak strašne zraniteľní.
Aj moje myšlienkové pochody boli bezprostredne počas veľkej bolesti podobné ako tie tvoje. Aj ja mám dcéru, má 14. Riešim s ňou to isté čo všetky matky. Dobré i tie menej dobré chvíle...školu, lenivosť...hlúposti ako píšeš. Tiež som mala v strachu o ňu tento názor. Trochu som ho počas mojich ročných meditácií poopravila. Nie sú to hlúposti. Je to reálny život. Treba sa naučiť žiť tak, aby sme preto nemali výčitky svedomia i napriek tomu, že vonku sa dejú tragédie. Patrí to k našej láske, ktorú dávame deťom a milujeme ich.
...a ešte niečo. Aj ja som sa po nešťastí o ktorom som písala naučila vravieť slovo ľúbim ťa každý deň nielen mojej dcére, ale i ľuďom blízkym môjmu srdcu.

je to ta najhorsie na svete ked rodic prezije dieta mne sa to stalo mne taka opita svina zabila 17 rocnu dceru jasom skoro skolabovala ked povedali ze mu hrozi 5rocne vezenie dozivotie arezat po kuskoch to im patri nech zhoria v pekle