Nakupovanie s deťmi.

Hmm, rozmýšľam, aké to bolo, keď som ešte mala malé deti ... ja som sa hlavne snažila nakupovať bez nich.

Spomínam si, keď ešte u nás neboli žiadne tie veľké nákupné centrá, chodili sme 2x do roka do Rakúska ... to bol iný level, tam sa veľmi nedalo bez detí ísť, tak som to musela nejako zvládnuť. Dievky ešte ako tak - však baby a kupovanie oblečka - to je aj v mladosti dobrá zábava, ale synak sa nudil a schovával sa nám pod vešiaky .... to boli vždy nervy, kým som ho našla v tom obchode, že kde je zalezený ... ale páčili sa mi rakúske predavačky, tie s tým nemali ani najmenší problém

Čo ja spomínam, celkom som si užívala nákupy so štyrmi deťmi, to už boli tie obchodné centrá a asi zase nie až tak často. Keď mohla mať najmladšia pol roka, zvyšok tak 12,10,6 ..., ale zase vsak to už boli veľké.  Čo si ja pamatám a neviem či si dobre pamatám,  u nás nebol problem s deťmi v obchodoch. neviem či je to len spomienkový optimizmus, možno prispatej mame chýbal serotonín, ta ani deťom sa ho až tak nadmieru neušlo. nemala som nejak nadmieru poslušne deti,a lebo podliehajúce nejakej disciplíne, len našťastie pre mňa neboli až také živé, ako sú dnes často hyperaktívne deti. 

Ja mám ešte jednu veselú spomienku na nakupovanie s deťmi - to už teda boli dievky väčšie, tak koniec ZŠ, začiatok strednej, chodili sme na sobotné nákupy do jedného takého centra a mali tam taký špeci regál s potravinami vyššej kategórie - kvalitou, ale samozrejme aj cenou ..

Náš obľúbený scenár bol - keď sa tam niektorá z nich zatúlala a pristavila, tak je hovorím: "Poď, poď, tu sa môžeš zastaviť, až keď zbalíš toho mladého Rozina!"

Sme sa potom za rohom vždy rehotali na pohľadoch ľudí naokolo ...

Nuž v čase ked somja mala deti tak bolo nakupovanie s deťmi pre mňa lepšie ako pre samu, rada som s nimi nakupovala a to sme chodili aj do Polska, Madarska či Česka.

No dcére som už povedala že ja radšej s nimi do obchodu nevôjdem, bolo mi na zúfanie - poslední dvaja najmladší hrôza nakupovať, to čo nemám rada ani u iných detí. Mám pocit že moja dcéra to vzdala a je jej to jedno, viem nie sú jediní  ktorí vyvádzajú, ale ja by som to zatrhla. V pohode ak ide iba s jedným.

Keď boli chalani malí, bola som vďačná, že existuje aj 24 hodín otvorený obchod. Chodila som najradšej bez nich, mohla som vypnúť mozog, nemusela som nikoho strážiť - skrátka relax Naozaj, chodila som si bez detí do obchodov oddýchnuť, pritom som aj užitočná bola. Akože nie len oblečenie, papierníctvo a knihy, ale aj potraviny, všetko, čo doma chýbalo.

Občas sme sa tomu nevyhli a museli sme zobrať aj chalanov. Kým nechodil aspoň starší do školy, tak sama som s nimi išla iba výnimočne. Lebo mladší mal vrtuľu v zadku a snažil sa mi ujsť a prežiť nejaké dobrodružstvo. Starší prepadal panike a pustil sirénu, keď som naháňala mladšieho a nebola pri ňom... raz sa mu prihovorila suseda, tak spustil ešte viac Úplne najhorší zážitok bol, keď sa mladší začal v tescu šplhať na regál - drahý nevedel, čo skôr, či zložiť dieťa dolu alebo chytať padajúci tovar. Aspoň, že regál nezačal padať Toho aj keď sme akokoľvek strážili, vždy niečo vyviedol.