Nakupovanie s deťmi.

Určite to poznáte - nakupovanie s deťmi je vždy výzva.

Keď si spomínam na nás pár rokov dozadu, vždy sme najviac času strávili v oddelení pracích práškov a čistiacich potrieb. Zo záhadného dôvodu sme museli tade prechádzať a odmala pomenúvať všetky prášky na pranie.

Dnes je nakupovanie s juniorom iný zážitok. Je minimalista a tak podla neho nepotrebujeme nič ani na jedenie Veľký úsmevVeľký úsmev Každá jedna položka v košíéku je komentovaná - načo to kupuješ, to nepotrebujeme. Obzvlášť pri zelenine Veľký úsmev

 

Tie čo máte malé deti, a hlavne, keď nie je dieťa jedno, ale viac, tak to je fakt slušný výkon.

Dnes ma celkom zaujal blog jednej mamičky, žijúcej v Nemecku. Z môjho pohľadu super návod, ako zvládnuť takýto nákup. A nakoniec sa aj deti čo to priučia.

Diskusie Naničmama.sk: 

Hmm, rozmýšľam, aké to bolo, keď som ešte mala malé deti ... ja som sa hlavne snažila nakupovať bez nich.

Spomínam si, keď ešte u nás neboli žiadne tie veľké nákupné centrá, chodili sme 2x do roka do Rakúska ... to bol iný level, tam sa veľmi nedalo bez detí ísť, tak som to musela nejako zvládnuť. Dievky ešte ako tak - však baby a kupovanie oblečka - to je aj v mladosti dobrá zábava, ale synak sa nudil a schovával sa nám pod vešiaky .... to boli vždy nervy, kým som ho našla v tom obchode, že kde je zalezený ... ale páčili sa mi rakúske predavačky, tie s tým nemali ani najmenší problém

Nooo - nebolo to tak dávno u nás, keď mladší zobral ako výzvu preplížiť sa hore dolu celým obchodom, aby sme ho ani my, ani kamery nezaznamenali. Ja som to našťastie zistila až po vyskúšaní všetkých riflí (celá šťastná som bola, že chalani sú 20 minút ticho a neviem o nich). Keď som vyšla z kabínky zistila som, že vidím len staršieho ako stojí pri dverách, sleduje kamerové monitory a striedavo striehne očami po predajni. "Kde máš brata?" "Neviem, ja ho vôbec nevidím." ani nedýchal, tep zrýchlený. "Je dobrý." Tak som zrevala na obchod a stoicky dodala "odchádzame" Predavačky zbystrili pozornosť, zavlnili sa niekde vešiaky pri nás a mladší vyliezol v ruke zvieral tričko z druhej strany predajne (utekal ho potom vrátiť). Mal za "úlohu" zvesiť to triko ako dôkaz o absolvovaní trasy ku kabínkam a späť.

Už som v tom obchode nebola viac. Veľký úsmev

Paráda! Fakt, musím so starším súhlasiť - dobrý je! 

Ďakujem. Radšej ale neodkážem, lebo to fakt tak dávno nebolo. Hambím sa ... aby to radšej neskúšal zopakovať.

fakt super zážitky ti tvoje ratolesti pripravujú Veľký úsmevVeľký úsmevVeľký úsmev

Však hej hej ... ja preto chodím do obchodov radšej bez nich.

Ešte pridám nákup v Li*li - taký bežný, každodenný. Keď ich nezaúkolujem - ty dones to to to a ty to to to ... teda náš nákup vyzerá ako hra o pevnosť Boyard vo finále, ták nezaujatý nakupujúci sledujúci z povzdiali by mohol povedať, že "tí chlapci sa snažia hrať hru o to, aby ten s vozíkom prešiel toho bez vozíka, ktorý sa snaží ujsť a skryť bez behu".

Ale zvyčajne v oddelení s chipsami a zmrzlinou sa správajú ukáznene.

A tak dobre - nech ich neohováram. Pomáhajú. Ale čo keď oni sa pri nákupe potravín taaaaaak straaaašne nudiaaaaaa.Pohoda

Čo ja spomínam, celkom som si užívala nákupy so štyrmi deťmi, to už boli tie obchodné centrá a asi zase nie až tak často. Keď mohla mať najmladšia pol roka, zvyšok tak 12,10,6 ..., ale zase vsak to už boli veľké. Chichocem sa Čo si ja pamatám a neviem či si dobre pamatám, Hambím sa u nás nebol problem s deťmi v obchodoch. neviem či je to len spomienkový optimizmus, možno prispatej mame chýbal serotonín, ta ani deťom sa ho až tak nadmieru neušlo. nemala som nejak nadmieru poslušne deti,a lebo podliehajúce nejakej disciplíne, len našťastie pre mňa neboli až také živé, ako sú dnes často hyperaktívne deti. Chichocem saVeľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlahe

Ja mám ešte jednu veselú spomienku na nakupovanie s deťmi - to už teda boli dievky väčšie, tak koniec ZŠ, začiatok strednej, chodili sme na sobotné nákupy do jedného takého centra a mali tam taký špeci regál s potravinami vyššej kategórie - kvalitou, ale samozrejme aj cenou ..

Náš obľúbený scenár bol - keď sa tam niektorá z nich zatúlala a pristavila, tak je hovorím: "Poď, poď, tu sa môžeš zastaviť, až keď zbalíš toho mladého Rozina!"

Sme sa potom za rohom vždy rehotali na pohľadoch ľudí naokolo ...

Nuž v čase ked somja mala deti tak bolo nakupovanie s deťmi pre mňa lepšie ako pre samu, rada som s nimi nakupovala a to sme chodili aj do Polska, Madarska či Česka.

No dcére som už povedala že ja radšej s nimi do obchodu nevôjdem, bolo mi na zúfanie - poslední dvaja najmladší hrôza nakupovať, to čo nemám rada ani u iných detí. Mám pocit že moja dcéra to vzdala a je jej to jedno, viem nie sú jediní  ktorí vyvádzajú, ale ja by som to zatrhla. V pohode ak ide iba s jedným.

Keď boli chalani malí, bola som vďačná, že existuje aj 24 hodín otvorený obchod. Chodila som najradšej bez nich, mohla som vypnúť mozog, nemusela som nikoho strážiť - skrátka relax Slnko Naozaj, chodila som si bez detí do obchodov oddýchnuť, pritom som aj užitočná bola. Akože nie len oblečenie, papierníctvo a knihy, ale aj potraviny, všetko, čo doma chýbalo.

Občas sme sa tomu nevyhli a museli sme zobrať aj chalanov. Kým nechodil aspoň starší do školy, tak sama som s nimi išla iba výnimočne. Lebo mladší mal vrtuľu v zadku a snažil sa mi ujsť a prežiť nejaké dobrodružstvo. Starší prepadal panike a pustil sirénu, keď som naháňala mladšieho a nebola pri ňom... raz sa mu prihovorila suseda, tak spustil ešte viac Hambím sa Úplne najhorší zážitok bol, keď sa mladší začal v tescu šplhať na regál - drahý nevedel, čo skôr, či zložiť dieťa dolu alebo chytať padajúci tovar. Aspoň, že regál nezačal padať Mlčím Toho aj keď sme akokoľvek strážili, vždy niečo vyviedol.

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.