nanič mama, Ja mama, Diskusie

Co sa Ti stalo? Mozno mas len depku. Nenapisala si presne co Ta trapi. Tak rada by som Ti pomohla.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

neboj, bude lepšie.
Ale môžeš aj viac napísať, aspoň sa vyrozprávaš.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

moja zlata, preco si takto neskoro hore, ked si ospala? ze si na MD? ano aj moja predstava o nej bola ina, a casto sa citim podobne ako ty ale to zatlacim do ustrania, kaslat na domacnost a poriadok, prvoroda je malicka a ja... napis viac, mozno ti kocky poradia... v com je problem.
toto su pocity obcas kazdeho cloveka. nielen teba,drz sa. vonku je krasne, verim,ze aj dnesne slniecko ti trosku prehreje dusu a bude lepsie.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Zitka,ked si unavena chronicky ako pises,mala by si vyhladat odbornu pomoc.Lebo chronicka unava moze byt priznakom vselicoho.Kazdy ma obcas pocit ze je unaveny,ze uz dalej nevladze,ze si musi odychnut ale nema na to cas,podmienky,kazdy ma obcas pocit ze robi len chyby a je nanic.Myslim si vsak,ze dolezite je,pozerat sa na zivot optimisticky,s nadejou,s radostou,tesit sa z toho co mame...nepoznam ta,ani tvoj zivot.Ja mam obcas tiez take pocity ako ty pises,ale mam uzasneho manzela,uzasne deti a vzdy ma to prejde,zasvieti slniecko.Tak ti radim,ak mas naozaj pocity,s ktorymi si nevies sama poradit,ak ta to neprechadza,vyhladaj odbornu pomoc.Lebo aj dusa obcas potrebuje lekara.Drzim ti palce,aby si bola rychlo v poriadku a stastna.Ale mala by si si uvedomit aj to,ze nikdy to nebude idealne,ze vzdy budes robit chyby a obcas budes aj unavena.Ale to patri k zivotu.Len treba cez tie mraky vidiet aj to krasne co mame v zivote ....a vazit si to,lebo nic nieje samozrejmost:)

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Mám veľmi náročné obdobie, trvá to asi 6 rokov. Prešla som si rôznymi krízami. Hlavne vo vzťahoch s rodinou a známymi. Neviem si dať rady, trápim sa nad každým nedorozumením, ale asi je naivné myslieť si že každý ma bude mať rád. Hlavne v blízkej rodine máme vážne problémy, ktoré sa vystupňovali do veľkého hnevu.
Okrem toho som sa 4 roky nevyspala. Mala som veľmi plačlivé dieťa, pretože aj tehotenstvo bolo v stresovom období. Mám 3 deti. Manžel je veľmi dobrý. Pomáhame si.
Ale nejako na mňa všetko dolieha. Chodím spať neskoro. Najmladšie už spí, potom sa ešte rozprávam s manželom aj staršími deťmi a potom sprcha a je 23.00 h aj viac keď chcem ešte niečo čítať alebo internet. Lebo toto je môj jediný relax. Okrem toho som nezamestnaná. MD mi už skončila. Väčšinou iných počúvam a svojími problémami nezaťažujem. Asi sa potrebujem vyrozprávať.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Tak rozprávaj! Tu sa určite nájde niekto, kto bude počúvať. Hlavne, že máš dobrého manžela a deťúrence. Ostatná rodina... je to rodina, ale ak s nimi nebývate, tak nech ostane mimo vášho obydlia. Nikoho nezachrániš, neprevychováš, alebo neviem, ako to nazvať... každý má svoj rozum a je zodpovedný sám za seba, tak ich nechaj tak a šetri svoje nervy a zdravie.
Čo si robila pred MD? Lebo aj ja som bez práce, nie som ochotná nechávať deti v školke a družine do "záverečnej" a na polovičný úväzok na doobedie ma zatiaľ nikde nechcú. Tak chodím na ArtMamu a všelijako sa zabávam ručnými prácami (lebo tie domáce práce mojím koníčkom nie sú).

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak nieje v rodine dôvera a porozumenie, tak kde potom. Nemali by byť vzťahy až tak rozbité. Je nepríjemné ak niekto proti tebe stále niečo má a ak to všelikomu rozpráva. Rodina by si mala rozumne problémy riešiť a držať spolu. A strážiť si súkromie.
Okrem toho som tak zlyhala, že sa s toho dlho spamätávam. A nie raz. Už ste urobili niektorá niečo také, čo by ste už nikdy neurobili? Ja najmenej milión krát. A neviem čo s tou únavou. Ráno vstanem a som unavená. Bolí ma chrbtica. Bude to psychika.
Nie som nešťastná, asi sa len veľa trápim.
Pred MD som pol roka predávala v obchode a odvtedy to striedam s úradom práce. Príležitostne som pracovala na dohodu medzi MD. Tiež by mi vyhovoval polovičný úväzok. Aké staré máš deti?

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Zitka, každý prechádza zlými obdobiami. Skús neriešiť, aké BY mali vzťahy byť, pretože pritom sa zbytočne trápiš niečím, čo (aspoň momentálne) nevyriešiš. Mne - hlavne v zlých obdobiach - pomáha, keď sa trochu "hýčkam" tým, že si nenakladám príliš veľa, poviem si, dievča, teraz toho moc nezvládaš, tak rieš len maličkosti a na ostatné sa vykašli, to vyriešiš, keď sa trochu otrasieš... Skús takto odsunúť ostatné rodinné vzťahy a teš sa z tých najbližších, z manžela a detí, to je to najdôležitejšie! A pamätaj, že niektoré zo stresujúcich vecí sa akosi vyriešia aj samé od seba, občas stačí dať im na to priestor a čas... A takisto každý urobí niekedy niečo, čo ľutuje a už by to viackrát neurobil, nie si v tom sama. Neviem, čo to bolo, ale už to, že si to uvedomuješ znamená, že si sa poučila, že takto nie. Mám pocit, že všetko berieš príliš vážne - skús sa uvoľniť, hodiť značnú časť starostí aspoň na chvíľu za hlavu, uvidíš, že naberieš silu. A máš pravdu, únava môže byť z veľkej časti zapríčinená psychikou, ja som tiež vždy unavená, keď ma niečo trápi v hlave alebo v srdci.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Chcela by som prísť na iné myšlienky, ale je to ťažké. Všetko beriem príliš vážne. To je pravda. Prečo? Neviem si povedať - dobre stalo sa, a vzťahy sú aké sú "a čo mám robiť". Je to v povahe?
Mala by som trochu cvičiť, viac chodiť na čerstvý vzduch a viac počúvať manžela. On hovorí v podstate to čo vy. Všetko prežívame spolu, ale on to znáša dobre. Unavený je z mojej únavy.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

vyskúšaj silu odpustenia - tým druhým a aj sebe. Je to oslobodzujúce. Niekedy to ani nie je také ťažké - urobiť prvý krok. Či odpustia? To už nechaj na ich svedomí, to svoje si však zachovaj čisté a hlavne ľahučké. Tiež prežívam vzťahy - nevzťahy, tiež ma to trápi, moje predstavy boli ideálne a čosi - kamsi aha ho, samé komplikácie tu i tam. A to sa považujem za bezkonfliktného človeka . Ubíjalo ma to, kým som nezistila, že nie je také hrozné postaviť sa "nepriateľovi" zoči voči a povedať PREPÁČ. Aj keď možno by mala ústretový krok spraviť tá druhá strana. Heh, hlavne vtedy je to poriadne zaskočenie a je celkom fajn si to vychutnať. A ak som pochybyla ja - nuž sa ospravedlňujem právom.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Máš úplne pravdu. My sme s tým hnevom bojovali a je to dobré. Ale prvý krok sme ešte neurobili. Ako si sa odhodlala? U nás ide o dlhodobú záležitosť. Obávame sa reakcie druhej strany, keďže neprejavuje ani náznak že by chcela zmierenie.
A sebe neviem odpustiť najviac. To sa ale týka niečoho iného. Musím len priznať že som slabá a ísť konečne ďalej. Nech nekazím veci viac. Po búrke by malo vyjsť

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

TReba vypnúť, ako radia dievčatá. Hlavne, že máš oporu v manželovi. Možno by ozaj pomohlo, čo Ti radí Amalka: povedať rodine Prepáč a byť k nim taká dobrá, ako by sa nič nestalo, akoby Ti nikdy nič zlé nespravili. Uvidíš, čo sa bude diať
A oddychuj, pospi si, keď nikto nie je doma. Alebo choď spať s najmladším dietkom a uvidíš, ako dobre Ti to spraví. Ja si niekedy ľahnem s drobcom do našej postele (mám dvoch chlapcov, 5 rokov a druhý prváčik skoro 7) a keď zaspíme, manžel juniora prenesie do jeho postele a spíme až do rána.
Cvičiť by som mala chodiť aj ja, len nejako nemám "hnaciu silu" - niekoho, kto by ma niekam vytiahol a doma si vždy nájdem niečo iné.