reklama

Nestastne stastna alebo strasne nestastna

Luba123 , 19. 11. 2009 - 13:47

reklama

Ahojte
neviem, ci som stastna alebo nestastna. Vydavala som sa, ked som mala dvadsat, nebola to uzasna laska. Prve roky boli celkom dobre. Hned sa nam po sebe narodili dve krasne deticky ... potom isiel jeden rok za druhym, radosti aj starosti, v sukromi, v praci. Preletelo dvadsat rokov. Mam styridsiatku za sebou. Zacala som sa asi zamyslat sama nad sebou, o com bol moj zivot - ale hlavne o com by mal byt. Deti este ziju s nami, ale akosi zacinaju byt samostatne. Doteraz som svoj zivot venovala len a len rodine.Kde je problem ? Asi ja ...... a manzel. Moj den prebiehal - praca, poobede do obchodu, kazdy den varit, zehlit, prat, ucit sa s detmi a vecer s vyplazenym jazykom ist spat.Deti maju uz svoje zivoty, obe su vysokoskolacky. Maju svojich priatelov,a doma su malokedy. Viem, ze toto raz muselo prist :)Co sa tyka priateliek,sem tam zajdeme na kavicku,co je problem pri manzelovej ziarlivosti.Vystup mam uz len ked sa zdrzim pat minut dlhsie v obchode. ... manzel ma tazku povahu. Je urazlivy, popudivy. Je o desat rokov starsi, sex mame tak raz do mesiaca. V podstate sa uz ani nerozpravame, nekomunikujeme. Nasa konverzacia skonci vzdy po piatich minutach, manzel sa na nieco urazi , tresne dvermi a ide do svojej izby.Cize rozmyslam, preco sme vlastne spolu. Jedine, co i napada, je ze byvame len v spolocnej domacnosti. Vsetky pokusy o zblizenie su zbytocne. Pri teme dovolenka ? Odpoved, naco, budeme sa tam aj tak nudit, ja nikam nejdem. Prechadzka ? Manzelova odpoved - a co som blby aby som sa prechadzal,kup si psa ... kino - zapni si telku. Preto sa pytam sama seba, ma zmysel zit s takymto clovekom ? Mam styridsiatku, a NEUMRELA som tym ze som sa vydala, chcem zit dalej !!!!


reklama


reklama

Amalka, Št, 19. 11. 2009 - 15:04

ejha! neľahká situácia. Tiež mám doma podobný typ - prečo by som sa neurazil, keď sa môžem? Chichocem sa Viem si živo predstaviť, ako komunikácia viazne. Nemá nejaké prežité zranenia? Myslím v duši - napríklad ťažké detstvo, blbý otec alebo niečo podobné???

som Kvietok v papradí

Luba123, Št, 19. 11. 2009 - 15:15

Ziadne zranenia na dusi . Jeho zivotna filozofia je najest sa a spat aspon desat hodin denne. V podstate ani neviem, ze ho doma mam :))) Nic nepomoze, nevybavi .... Taka zbytocna vec v domacnosti . Len moja dilema je, co s nou, ci oprasovat aj ked viem, ze je nepouzitelna :)

aretta, Št, 19. 11. 2009 - 17:00

A to nevieš čo so zbytočnými -haraburdami- Mrkám? Do zberu alebo vyhodiť Chichocem sa

Vitazoslava X, Št, 19. 11. 2009 - 15:30

....mas velke deti,nie ste spolu par dni aby si ho nepoznala/mozem tykat?,ja mam o par rokov menej/ ,vies aka je jeho filozofia a co ta tvoja?!...vie o nej on?...Prekvapenie a co tak mu ukazat tu tvoju,prebrat ho k zivotu...vytiahnut ho z tej jeho ulity...alebo ak uz nie je za "co" tahat,tak naco vahat a cakat,ved si este mlada,obetovala si svoj zivot svojej rodinke,detom,tak preco neurobit aj nieco pre seba-konecne....a oprasovat? naco,aj tak sa zas len zaprasi...drzim palceky...pa...Slnko /je to tazka situacia,nerozhodujes sa len za seba ,dotkne sa to vas vsetych,ale hlavne pocuvaj svoje ja,svoje srdiecko,to nas vacsinou nesklame...aspon dufam/Zlomené srdce Slnko

tyjamy, Št, 19. 11. 2009 - 17:54

kup listky do kina...nebude chciet ist...nech...chod s kamoskou...naplanuj dovolenku..nebude chciet ist..nech..chod s niekym z rodiny..alebo s kamoskou...bude ti robit cirkus..nech...konecne sa nieco bude diat...rob to...co ta naplna...po com tuzis...zivot sa ma zit a nie prezivat a stale brat na niekoho ohlad...deti si si odchovala...mozes byt na ne pysna.....je cas si upratat zivot...moj nazor..Úsmev ..tak..pekne upratovanie..! Mrkám

lydusha (bez overenia), Št, 19. 11. 2009 - 17:58

Suhlasim s tyjamy...pomaly mu davkuj to, ze si budes konecne zit svoj zivot...da sa to...pekne pomalicky...s kludom...ked ho bavi jeho zivot, ok...ty mas pravo na svoj...Kvietok

arabela, Št, 19. 11. 2009 - 18:13

dobre ti tu radiaÁno naozaj nie je namieste ,aby štyridsiatnička prestávala žiť.práve naopak.deti odrástli,mali by ste nabrať druhý dych a žiť .jeden pre druhého.viem,to by musel chcieť aj ten druhýZlomené srdce ja vidím problém v jeho veku.asi aj preto žiarli.vidí,že si mladšia,v najlepších rokoch a bojí sa,že ťa stratí.neuvedomuje si,že ťa skôr stráca takýmto správaním.súhlasím s tyjamy a lydushÁno drž sa!Zlomené srdce

blancagon, Št, 19. 11. 2009 - 20:05

No,je to pravda,čo vravia babenky.V štyridsiatke vobec nieje na nič neskoro!Nevahaj a začni žit.Ja mam 38a prvé dieta,myslím že nabrat odvahu treba a chciet!nie čakat,zbytočne marnit čas,zaslužiš si viac!je to predsa tvoj život,a je jediný,tak ešte skúúúús.Tlieskam

libuška, Št, 19. 11. 2009 - 20:17

Ach, jaj, presne viem o čom to je,akoby si písala o mne - všetci sme zdraví, deti vydarené, máme prácu, nemáme existenčné problémy, navonok všetko fajn - len ten život akosi utiekol, prázdno, smútok v duši Plačem a vedľa teba niekto s kým si ani nemáš čo povedať a ešte kus života pred sebou. Čo s tým ? ťažká odpoveď. Ja som sa pred 7 rokmi rozviedla, lebo som si nevedela predstaviť žiť tak do smrti - ale, žeby som to niekomu radila, to určite nie.Nie je to až také jednoduché ako to vyzeralo. Ak ti na manželovi záleží, ak ho máš ešte rada - skús sa s ním o tom aspoň porozprávať, veď je to na mašlu taký život,nie s niekým len vedľa niekoho.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama