reklama

neviem

Barbora18 , 10. 05. 2010 - 16:20

reklama

Ahoj, je to asi zvlastne co teraz napisem ale neviem co dalej. Mam syna(4) ktoreho som dostala ako 19 rocna. Nikdy som k nemu nemala poriadny vztah od narodenia som sa snazila vyhnut kazdej zodpovednosti a do teraz sa na tom moc nezmenilo. Teraz mam 23 a cakam druhe babo ale s partnerom a moc sa tesime obaja. Lenze sa bojim co bude s mojim synom kedze uz teraz citim nieco celkom ine k tomuto dietatu ako k nemu. Obcas mi je strasne luto ked si to uvedomin ale nedokazem s tym nic spravit :( Co mam spravit nechcem aby si to mali odniesol preto ze ja nedokazem voci nemu ukazat cit.


reklama


reklama

vločka, Po, 10. 05. 2010 - 16:40

mám dcéru ktorú som nedostala, ale splodila ako 19 ročná. tri mesiace mi trvalo než som jej dokázala povedať vlastným menom dovtedy som ju volala batôžtek. teraz má osemnásť a je to moja láska...ako všetky moje deti...rozdiely nerobím žiadne...
predpokladám, že tvoj syn bol nechcené dieťa, keď o ňom píšeš, že si ho dostala(žeby bocian na okno priniesol?) a preto k nemu pristupuješ tak ako pristupuješ...čo bude s tvojím synom, keď privedieš na svet to milované a chcené bábo ktoré čakáš so svojím milovaným a chceným partnerom? ak by si mala chrípku, kam by si si zašla po pomoc? pomôcť odbúrať tvoj komplex ti môže psychológ.

kuriatko, Po, 10. 05. 2010 - 16:51

Nerozumiem výrazu: Mam syna(4) ktoreho som dostala ako 19 rocna. Prekvapenie A vlastne, nerozumiem ani tomu, čo píšeš. Je to veľmi smutné.Plačem

meryrous, Po, 10. 05. 2010 - 17:05

"Obcas mi je strasne luto ked si to uvedomin ale nedokazem s tym nic spravit :( Co mam spravit nechcem aby si to mali odniesol preto ze ja nedokazem voci nemu ukazat cit."

preco si si vlastne k nemu nevyvinula ziaden vztah??? ved je to predsa aj TVOJ syn, je to kusok z TEBA... a preco s tym nedokazes nic spravit??? nedokazes alebo skor nechces??? Smútok myslis ze teraz netrestas svojho syna za nieco, za co vobec nemoze??? ja tomu tiez velmi nerozumiem... a aj mne je z toho tak ako kuriatku velmi smutno Smútok Plačem

fidorka, Po, 10. 05. 2010 - 17:34

keby poznala odpovede na tvoje otázky,pravdepodobne by tu nepísala.niekedy je to proste tak.niečo jej v tom bráni a ona to ešte nevie pomenovať...

meryrous, Po, 10. 05. 2010 - 17:45

tak by bolo najlepsie, aby vyhladala pomoc psychologa a vysporiadala sa so svojou minulostou... lebo skor ci neskor ju sama dozenie!

lia6, Po, 10. 05. 2010 - 17:41

Teraz nerozumiem asi ani ja...ale mám taký pocit z Tvojích písmenok, ako keby ten Tvoj prvý syn ani nebol Tvoj, ale ako to len pomenovať...žeby Ti bol zverený?...lebo ďalej píšeš, že teraz čakáš bábo, ale s partnerom a veľmi sa tešíte...možno sa ale mýlimHambím sa myslím, že najprv si veci pekne pomenuj a už len to, že si si to uvedomila je dobré...a vedz, že všetko sa dá(nie ako píšeš, že s tým nevieš nič spraviť)-len sa musí chcieťMrkám želám všetko dobréSlnko

lýdia k (bez overenia), Po, 10. 05. 2010 - 17:43

Barbora-fúha Prekvapenie Smútok .Po prečítaní tvojho príspevku som radšej klikla preč,lebo som nemala slov.No ale nedá mi a predsa musím reagovať.Vločka hore ti dobre napísala,že tebe pomôže s týmto problémom len psycholog,v tebe je určite nejaký blok/problém/ ,ktorý pociťuješ voči otcovi dieťaťa a prenášaš to na svojho syna.Barborka ja ťa súdiť nebudem ,len ťa prosím spamätaj sa je to malé 4 ročné nevinné bezbranné dieťa,ktoré sa na svet nepýtalo a ktoré nechce a nepotrebuje nič len tvoju materinskú lásku.Netrestaj syna za niečo začo on nemôže.Dakuj Bohu,že je...,že je zdravý.Vieš koľko žien by s tebou menilo?a nebolo a nebude im dopriaté mať dieťa,teš sa ,že je zdravý...vieš koľko maminiek na NM má choré detičky?a bezhranične ich milujú a starajú sa o ne...Barborka radšej mlčím,lebo mi je do Plačem

magic, Po, 10. 05. 2010 - 17:45

u nas v rodine toto bolo. mama robila vyrazny rozdiel medzi detmi, starsie neznasala, mladsie milovala. skoncilo to neslavne. dost si to odtrpela od oboch a obaja navzajom tiez. v podstate obom znicila zivot a sebe tiez.
a hoci som to videla, dodnes mi jednoducho nejde do hlavy, ako sa to da, jedno zo svojich deti nemat rad. no rozhodne viem, ze sa to naozaj da. bolo neuveritelne sledovat, ako jej na starsom nezalezalo. vobec. proste navyse, bremeno, trieska v zadku.

naozaj je dobra rada zajst za psychologom a pekne povedat, preco si myslis, ze svoje dieta nemas rada. urcite ti pomoze najst ten blok, co ti nedovoluje lubit ho. neda sa cakat, ze ked prides na to, co ti brani, tak to odstranis a zacnes ho mat rada. ale aspon budes mat sancu to skusit.
ozaj, co tvoj partner? on ho ma rad, alebo je aj on k nemu lahostajny?

Barbora18, Po, 10. 05. 2010 - 18:30

Sak takto jedna vec pochopit ste to pochopili vsetci dobre. Skratka nedokazem sa k nemu tak chovat ako by som sa mala ako jeho mama. Pride za mnou nieco mi ukaze a ja ho v podstate odpalim a potom ma to mrzi ale ani nahradit mu to neviem ze by som si ho zobrala do narucia alebo tak a ked aj je to chladne aspon s mojej strany :( S otcom maleho to je komplikovane ale tam to ma cele jednoznacne korene lenze kolko je takych pripadov a dieta vychovavaju normalne? Preto nechapem co je so mnou. Moj partner ma praveze az na tento problem upozornil sme sa kvoli tomu aj pohadali kedze on si behom roka vybudoval k nemu taky vztah ze mali mu hovori oci a tak. Lenze ja viem ze ked sa mi narodi mala tak ak sa do vtedy nieco nezmeni on bude velmi trpiet a uvedomujem si to! Psychologa som skusala ale ten mi len rozpraval mudre slova co nic nepomozu :(

georgina, Po, 10. 05. 2010 - 18:51

Barbora, koľkokrát si bola u toho psychológa?

Polárka (bez overenia), Po, 10. 05. 2010 - 18:54

Geo,
obavam sa, ze psycholog resp. konvencne metody nie su vzdy jedina a ta najlepsia moznost, ako sa z takehoto niecoho dostat von.

georgina, Po, 10. 05. 2010 - 18:58

Jarka, ja sa len pýtam. Skutočne ma zaujíma počet absolvovaných sedení.

Polárka (bez overenia), Po, 10. 05. 2010 - 19:02

Uvazujem nakolko je ten pocet smerodatny. Ked totiz vidis, a hlavne citis, ze to proste nefunguje - asi nie je prilis velky dovod takto stracat cas. Vzdy su aj ine metody, ine cesty... Treba len hladat.

Ale samozrejme rozumiem tvojej otazke.

Barbora18, Po, 10. 05. 2010 - 19:10

Ja uz ani neviem par krat do 10 krat som tam bola potom som to nejako vzdala lebo to bolo podla mna len tahanie penazy dokola to iste uz som poznala naspamät co mi povie a naco teda? Je to komplikovanejsie ako sa zda niekto si povie ze som proste len hlupa a nemala som co robit deti ale ja som toho maleho chcela sice to bola skor "nehoda" neplanovali sme ho ale stalo sa a potrat som do uvahy nikdy nebrala mala som chalana s ktorym som bola od 14tky spolu cize skoro 5 rokov vtedy uz. Mali bude mat v juni 5 rokov. Jeho otca som milovala a tak isto to bolo aj naopak a potom prisiel maj 2005 a vsetko sa skoncilo Plačem Na jednu ranu som prisla o lasku zivota a aj o mojho brata :( Sekunda zmeni zivot a tak isto bere zivot :( Jedna minuta by mozno bola stacila a vsetko by bolo inak. Mozno keby sa boli zdrzali o nieco dlhsie ale mozno mozno tie otazky mi nedaju pokoj uz 5 rokov. Cely zivot bol v prdeli ludia na ktorych mi najviac zalezalo boli prec pre nejakeho debila co sa ponahlal:( a tak zrazu som nechcela to dieta nechcela som ho viac co ak pridem aj o neho? To bolo jedine na co som mohla mysliet ked mi zobrali ich preco aj nie jeho. Ja viem kde je chyba ale sama ju nezvladnem prekonat. Bojim sa ze pridem o to na com mi najviac zalezi lenze to moj mali nechape on vidi a citi len to co mu davam a to vela nieje :( 14.5.2010 bude 5 rokov od nehody 18.6 bude mat mali narodky a ja chcem byt stastna s novym babom s partnerom a s nim a nechcem stale mat v hlave tie iste zbytocne otazky ako preco keby a mozno :(

lydusha (bez overenia), Po, 10. 05. 2010 - 19:28

Barbora, celkom ti zacinam rozumiet..... mala som kamosku, ktora maleho odmietala niekolko rokov sice z inych dovodov ako ty ale odmietala...kym jej velmi neochorel, skoro zomrel, vtedy sa to v nej zlomilo a ona sa vyplakala zo vsetkej bolesti.
.....odporucam....skus si najst naozaj skuseneho majstra reiki...idealne by bolo niekoho, kto ma pyramidu...pobyt pod pyramidou a meditacie dokazu z cloveka "vytiahnut" vsetky skryte strachy a bole, ktore potom lahsie prekonas- spolu s majstrom reiki...
Drzim palce, ocenujem, naozaj vemi ocenujem, ze si isla s kožou na trh a ze o svojom probleme vies, aj hovoris a aj hladas pomoc...
nedovol, aby to zaslo pridaleko, lebo z tvojho syna moze vyrats nestastny cloviecik, a on potrebuje aj tvoju lasku aby raz vedel plnohodnotne zit a milovat...
Objímam

helus72, Po, 10. 05. 2010 - 21:22

Barbora, si krásna žena, s krásnym dieťaťom...malý je synom (prepokladám) lásky Tvojho života...prišla si o neho, ale ostalo Ti Tvoj syn, niečo, čo vás dvoch bude spájať navždyObjímam

Polárka (bez overenia), Po, 10. 05. 2010 - 18:52

Barborka,

najst cestu k svojmu dietatu byva niekedy velmi zlozite a bolestne. Pozehnane su zeny, ktore svoje deti milovali od prveho momentu a nevedia do detailov precitit nieco, co prave pezivas. Nevedia co je to nelaska k svojmu vlastnemu dietatu, a ani to, ake je tazke a pracne nadobudat puto, ktore im bolo dane snad, ako samozrejmost.

V prvom rade si uvedom jedno. Nie si zla mama. Keby si bola "zla", je ti uplne jedno, ako sa k syncekovi chovas a uz vobec by ti to nerobilo vrasky na cele, ze je nieco v neporiadku.
Vsetko sa da nejak vyriesit. A aj tvoj problem je v zasade riesitelny.
Ja by som zacala pracovat na odpusteni otcovi tvojho synceka, a na odpusteni sebe. Aktivne... Nic nez absolutna uprimnost sama k sebe nepomoze. Je vela sposobov, ako sa dopracovat k odpusteniu. Nebude to hned. Bude to +/- trvat priblizne taky cas, aky je to cele "pokazene".
Objatie je tiez dobra vec a velmi pomaha.
Teraz sa ti zda, ze synceka nelubis, ale skus sa prekonat. Skus mu rano zazelat obycajne "dobre rano", prichystat skvele ranajky a naucit sa tesit z jeho usmevu a lasky, ktorou ta obdaruva aj ked sa snazis to nevidiet. Skus ho zobrat obcas do narucia, a len tak sama pre seba v svojej hlave si zazelat, alebo predstavit, ake by to bolo, keby si ho skutocne lubila Zlomené srdce Objímam

Nie je to lahka cesta, nie je to kratka cesta, ale da sa to. Pekne pomalicky, krocik po krociku Objímam

eva m, Po, 10. 05. 2010 - 18:55

Barbora,
tvoje dieta je prekrasne.
Pises, ze si ho dostala. Ano, dostala si ho ako dar.
Niekedy sa stava, ze si dary nedokazeme vazit, vychutnat ich krasu.
Ocenujem, ze si svoj problem s nedostatkom lasky voci tomuto nadhernemu chlapcekovi uvedomujes a chces ho riesit.
Vies, ze potrebuje tvoju lasku, urcite vies, co prenho jej nedostatok moze znamenat.
Mam z tvojih slov dojem, ze ten pocit "nelasky" v sebe trosku zivis.
Ako si zila ty ako dieta? Dostavala si dostatok lasky od svojich najblizsich? Pokus sa trosku pospominat, popatraj vo svojich spomienkach, mozno prides na to, preco myslis, ze nie si schopna citu voci drobcekovi.
Urcite sa da nadobudnut k syncekovi blizky vztah, ak sa o to pokusis - ale uprimne, nie len preto, lebo sa to patri.
Objimaj ho, pritul sa k nemu, pokus sa vychutnat si jeho blizkost, vonu.
Drzim ti palceObjímam
Eva Slnko

lia6, Po, 10. 05. 2010 - 18:43

Barbora, máš nádherného klučinuBozkávam ak Ti nepomohol jeden psychológ, tak skús druhého a hlavne treba chcieť niečo urobiť...juj, tie modré kukadlá...zlatý chlapčekBozkávam Zlomené srdce Objímam Slnko

monika_dankova, Po, 10. 05. 2010 - 18:49

Čo by niekto dal za takéto dieťa,aj život,váž si to,že je zdravý,lebo ono sa to môže časom obrátiť a tvoj syn nebude mať vzťah ku tebe,ale potom už bude neskoroPlačem

Nechápem,ty nič necítiš keď ťa synček objíme?Objala si ho niekedy?

kuriatko, Po, 10. 05. 2010 - 18:52

Nádherný chlapček.Váž si to, že sa narodil zdravý, nie každý má to šťastie. A hlavne ho ľúb, hladkaj, stískaj. Prepáč, ale už dávno som tu neplakala a teraz to nemôžem zastaviť.Plačem Plačem Držte sa.

magic, Po, 10. 05. 2010 - 18:54

kto vsetko sa este u vas podiela na jeho vychove?
mohla by si sa skusit s partnerom porozpravat o tom, ze z teba ta laska proste nejde von. jednoducho sa kdesi vnutri zasekla a hoci ta to trapi a lutujes to a uvedomujes si, co mozes sposobit, nedokazes sa cez to dostat. a na zaklade toho ho poziadat, aby mu skusil on za teba venovat viac lasky. popripade rovnako poziadaj aj inych clenov rodiny.
a ty sa skusaj snazit aspon ovladat voci synovi. ked uz nie lasku, aspon trpezlivost. vypocut, pohladit (ked uz nie objat a pusu). prekusnut pocit zbavit sa jeho pozornosti.
proste aspon daku nahradu. je to lepsie ako uplny pocit zbytocnosti. bola by skoda, keby sa potom zivotom motal bezprizorne.

Chobotnička, Po, 10. 05. 2010 - 19:23

Plačem Plačem Plačem Barborka, máš nádherného synčeka. Verím, že sa v tebe to niečo, čo neviem popísať prelomí a že ho budeš ľúbiť láskou mamy, ktorú tvoj synček potrebuje. Barborka, si mama a ľúb ten dar, ktorý si dostala. Zlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce Viac nemôžem Plačem Plačem Plačem

jamajka (bez overenia), Po, 10. 05. 2010 - 19:48

dievča, tebe ktosi veeeľmi ublížil, viem - cítim to ,to cez neho nemáš rada seba , nedopusti, aby si to preniesla na syna.

MajaKvietok

Rossi, Po, 10. 05. 2010 - 21:39

Nechcem nikoho odsudzovat,ale toto nedokazem pochopit.Moj syncek bude mat v juni 4 rocky,a bohuzial bojujeme s velikanskou otazkou,ci ma alebo nema autizmus!Je to pre mna velka rana,ale lubim ho z celeho srdca,aj ked mu velakrat nerozumiem,pretoze nerozprava.Co by som dala za to,aby sa vyvijal ako ostatne deti!Vsetko!Barborka vaz si,ze tvoj chlapcek je zdravy,lebo ani si nevies predstavit,aky je to boj,ked nevies,co je tvojmu dietatu.Aj ja mam rocnu dcerku,ktora je vdaka Bohu zdrava,ale lubim ich obidvoch rovnakoZlomené srdce

bylinková Iveta, Po, 10. 05. 2010 - 23:01

Myslím, že jamajka to vystihla najlepšie. Máš v sebe nespracovanú traumu, som reiki majster a esejský majster. Pomohla by terapia u skúseného liečiteľa. Ak naozaj chceš, dokážeš sa zmeniť. Syn ťa spája s tragickou udalosťou a stratou. Cesta je odpustenie (sebe) a opustenie (minulosti).Držím ti palce, ak by si chcela kontakt na terapeuta v tvojom okolí, ozvi sa.
Zlomené srdce

abigail, Ut, 11. 05. 2010 - 03:56

ani ja som nemala ziadny cit k mojmu babatku ked som sa dozvedela ,ze ho cakam.Bola som zufala nestastna ale po par tyzdnoch som mala jeden moment ked som si uvedomila ,ze tam mam v brusku cloviecika ,ziveho a mojeho.Ten moment spustil lasku ,lasku najvacsiu na svete.Ked som neskor uvidela ten batoztek s velmi zvedavym pohladom nasla som puto najsilnejsie na svete.
barborka mozno mas nejaky blok ,co Ti blokoje cestu k Tebe najblizsiemu cloveku na svete.Zburaj stenu ,normalne si predstav velku stenu a rozbi ju na marne kusky ,predstav si svojho synceka ako po Tvojej laske velmi tuzi.Uvidis stane sa zazrak len ver ,ze sa Ti to podari.Objímam

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama