mám dcéru ktorú som nedostala, ale splodila ako 19 ročná. tri mesiace mi trvalo než som jej dokázala povedať vlastným menom dovtedy som ju volala batôžtek. teraz má osemnásť a je to moja láska...ako všetky moje deti...rozdiely nerobím žiadne...
predpokladám, že tvoj syn bol nechcené dieťa, keď o ňom píšeš, že si ho dostala(žeby bocian na okno priniesol?) a preto k nemu pristupuješ tak ako pristupuješ...čo bude s tvojím synom, keď privedieš na svet to milované a chcené bábo ktoré čakáš so svojím milovaným a chceným partnerom? ak by si mala chrípku, kam by si si zašla po pomoc? pomôcť odbúrať tvoj komplex ti môže psychológ.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj, je to asi zvlastne co teraz napisem ale neviem co dalej. Mam syna(4) ktoreho som dostala ako 19 rocna. Nikdy som k nemu nemala poriadny vztah od narodenia som sa snazila vyhnut kazdej zodpovednosti a do teraz sa na tom moc nezmenilo. Teraz mam 23 a cakam druhe babo ale s partnerom a moc sa tesime obaja. Lenze sa bojim co bude s mojim synom kedze uz teraz citim nieco celkom ine k tomuto dietatu ako k nemu. Obcas mi je strasne luto ked si to uvedomin ale nedokazem s tym nic spravit :( Co mam spravit nechcem aby si to mali odniesol preto ze ja nedokazem voci nemu ukazat cit.