V prvom rade si zmen nick, nie si zla mama, ale ked si to budes opakovat tak aj stokrat opakovana loz sa stava pravdivou.
Dcera je mala, nevie sa zahrat sama, ako by sa aj trojrocne dieta malo hrat same podla teba?
Na co by si potrebovala cas? Dolezita si ty a tvoja dcera, ked budes v pohoe ty, bude aj ona, ona len odraza to, co ma okolo seba, deti, ktore maju klud a pohodu su malokedy "nervaci".
Vychovavat dieta je narocny proces, zvlast, ked si sama, takze nestresuj a skus doma navodit pokojnu atmosferu v ramci vasich moznosti. Ani to, ze tvoja mama vykrikuje, ani to, ze uvazujes nad smrtou- vase problemy nevyriesi.
Mozno by bolo dobre vyhladat odbornika, ktory ti poradi a mozno by bolo dobre vylucit aj pripadne poruchy spravania u dcery. Hlavne treba zacat od seba, co tak objavit zmysel zivota napriklad vo svojej dcere? Tak na zaciatok by to snad slo. Obnovit stare priatelstva, alebo najst si nove? Urovnat vztahy s rodicmi?
Vsetko sa da, len treba chciet. A ty chces, keby si nechcela, tak sem nenapises. No zacat musis sama, nikto za teba prvy krok neurobi...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
a ty ju...
Nikto učený z neba nespadol a máš pravdu, veľmi veľa ľudí to má v živote ťažké. Niektorí viac, niektorí menej, ale každý si nesieme ten svoj údel a snažíme sa s ním vyrovnať. Z Tvojich viet cítiť, že si na dne. Si naozaj zúfalá a nevidíš, kam ďalej sa v živote posunúť. A vieš čo je na tom pozitívne? No že ďalej ako od dna nespadneš, takže to môže byť už len lepšie 
Ani neviem ako začať.Som slobodná matka mam 29 rokov a dcerku ktorá bude mať onedlho 3 roky.Bývame u rodičov, bývalý priatel býva od nás daleko so svojou mamou.
Som sklamana zo svojho života a nedokážem ho zmeniť k lepšiemu, nevládzem.Stále rozmýšlam že ako dalej a poviem pravdu aj nad smrtou,ale jedine prečo žijem je malá.
S malou je to tažké, stále vystrája a velmi vela plače čo nezvládam nie len ja ale ani moji rodičia, nehovorím o susedoch.Od narodenia je to velmi náročné dieta, vsetkého sa bojí a plače, ale pritom je to malý nervák.Stále si vyžaduje pozornosť neviem sa zahrať sama, nudí sa a ja nemám na nič čas.Som síce ešte na materskej, ale to si ani neviem predstaviť aké to bude ked pojdem do práce.
Bývalý priatel je alkoholik klamár a príživník, to sa ani nedá všetko napísať čo povystrájal a najnovšie mi neposiela už ani korunu na malu.
Rodičia ma nepodporujú, matka mi stále len všetko vykrikuje a podla mna obaja lutujú že nás prichýlili.
Neviem čo bude so mnou, stratila som totálne zmysel života, nemám priatelov, nikoho, nemám sa o koho oprieť. To málo energie čo mi ostane tak to mi všetko zoberie malá.
Velá krát mam chut vrátiť čas spat, podla mna som nemala mat nikdy deti, nie som na to asi stvorená. Pri mne malá nebude stastná,pretože ani ja nie som štastná a neviem si pomoc sama so sebou.
Je pravda že ju lubim a dávam jej lásku,ale niekedy si myslím že to nemá zmysel.
Takto som si svoj zivot nepredstavovala :((((