Nezvladam svojho syna

vitaj v klube matiek s pubertiakmi... prežívam to isté už s 13-ročným a to druhý krát, predtým som si prešla podobnou skúsenosťou s dnes už so 17 - ročným.
Má obdobie, kedy skúša, čo môže povedať, urobiť, kam môže zájsť. Veľa krát s ním lomcujú hormóny /podobné stavom PMS, keď si ani dospelá žena nevie dať sama so sebou rady /. Verím, že je to zlé, že sa Ti ani veriť nechce, že z poslušného a zlatého dieťaťa vyrastá rebel, ale chce to kľud. Si mama, Ty si tá, čo vychováva, radí, prikazuje, zakazuje, ide príkladom...a syn sa pokúša posunúť medze, pripadá si už "veľký" nato, aby poslúchal, ale keď sa nenecháš strhnúť, prejde ho to. Ja mávam dni, keď si idem hlasivky vykričať /viem, že to nie je správne, ale ako ochrana pred mojím infarktom to slúži perfektne a takisto som si v návale hnevu ešte vlastné dieťa neprizabila /, sú dni, keď dostane "zaracha" /tiež nemusí niekto súhlasiť, ale na svoju obranu poviem, že ich je len pár do roka a je to už posledná možnosť a zaberá 100%/, ale väčšinou stačí rázne dohovoriť, keď je situácia vyhrotená.
Tiež by som mala radšej pokojnú, tichú domácnosť, bez nervov, kriku, hádok s dospievajúcimi, ale zas keď si spomeniem na svoje dospievanie a pocity....plne chápem ich postoj . Našťastie z toho vyrastú ani sa nenazdáš.

Môže to byť ozaj blížiacou sa pubertou. Náš mladší syn , dobráčisko do špiku kostí mal vtedy divnejšie ťahy voči kamarátom, čo preňho nebolo vôbec typické aj doma to bolo kus veselšie, upokojilo sa to. Držím palce, verím, že to nie je jednoduché, asi neporadím, čo s tým, len božskú trpezlivosť a pevné nervy treba.

Ja mám doma tri také kvietky, náš najmladší dnes na mňa ráno zaútočil takým hrubým hlasom, že som sa až čudovala. Majú aj také dni, že sa radšej ani nič nepýtam, lebo viem, že začnú sami rozprávať, pomerne dobre spolu vychádzajú, spia dobreže nie na jednej posteli, pričom má každý svoju izbu, no proste je to veselé. A zákazy? Skôr nie. Pokiaľ si každý plni svoje povinnosti či doma, či v škole, každý ma svoj poobedňajší program, domov chodia skôr unavení z tréningov, tak to neriešim. Ale stále som milo prekvapená ráno, keď otvorím dvere do izieb, aký sú v spánku zlatí, a tie ponožky a pubertiacký smrad už ani nevnímam. Odvrávať, tiež odvrávajú, ale len do tej doby, pokiaľ stopnem vreckové, na istý čas, týždeň úplne stačí, potom už neodvrávajú. Ale samozrejme, na každého platí iný meter.

Dnes uz mam deti dospele, obdobie puberty vsak nebolo nijak extremne narocne. Nedavno sme sa o tom bavili a na otazku, preco ma tie povestne vzbury tak nejako obisli, mi vysvetlili, ze sa tazko mohli radikalne burit, ked nemali skoro ziadne nekompromisne prikazy a zakazy

Nemala som dojem, ze im davam privela volnosti, ale je pravda, ze nas sposob komunikacie bol odmala trosku iny, nez v rodinach v okoli.

Napr. ked isli von, rozhovor nezacinal mojim "Najneskor dovtedy a dovtedy budes doma", ale otazkou, dokedy chces byt vonku, do siestej, ci do pol siedmej?

Ponukalo im to moznost volby, museli sa zamysliet, co si vyberu a "neprovokovalo" to k automatickemu odporu, ako pri jednoznacnom prikaze.

Samozrejme, ze to nie je "vseliek" a vlastne to vobec nie je jednoduche - naucit sa komunikovat s detmi tak, aby sme im nevnucovali pocit, ze ich chceme ovladat, a ani sa im "nepodkladat", ale aby to bolo viac o zdravom respekte.

Mne sa to vsak plne osvedcilo a dokonca to dobre zabralo aj u kamaratky, co s tym zacala pred necelym rokom.
Jej syn ma trinast a bola z neho na prasky, niekoko tyzdnov sme cez skype "nacvicovali", co a ako mu ma povedat, aby riziko konfliktu bolo co najmensie.

A uplne na zaciatok s nim mala "vazny rozhovor" o tom, ze je dost nestastna z toho, ako si v poslednej dobe nerozumeju, ze ju ich hadky trapia, ze chape, ze on uz nie je male dieta a ze chce skusit spravat sa k nemu ako k dospelemu.

Neviem, ako to bezi u vas, ale mozno by to stalo za pokus

Nikdy sa nesnažím byť deťom kamarátka, som rodič a hotovo. Musia ma rešpektovať, či sa im to páči, či nie.

ja tiež dávam možnosť výberu a istým spôsobom vlastne dostanem čo chcem, upraceš si izbu dnes alebo zajtra? Ak nie je, platí zákaz PC, TV a iné volnočasové aktivity. Prídeš domov o siedmej alebo sedem tridsať?
A nepoužívam výrazy nemôžeš, nesmieš,musíš, nie. Podľa svojej puberty viem, že vždy sa mi to protivilo a vtedy som najviac vystrkovala rožky.
Pri otázke môžem ísť von? Spýtam sa: riad umytý, povysávané? Podľa toho čo mala dcéra spraviť. Ak áno môžeš a ona už vie čo a ako. Síce sa trochu oduje že ide von neskôr ale ďalší deň rýchlo spraví čo má a môže ísť von a sme spokojné obidve. Zaviedla som to už dávnejšie, takže už si zvykla a berie to ako súčasť dňa.
Samozrejme občas vyjednáva, hlavne cez týždeň že chce dlhšie pozerať TV ale to vie, že jej neprejde.

jasne, ze si vyberie, ze pride o siedmej...aj ja by som si tak vybrala ale vazne, je v tom az taky zasadny rozdiel?
On to moze vnimat ako tvoju snahu presadit si svoje, aj ked ide o banalitu - pol hodina rozdiel. Ja mam decka este male, mozno to neviem este chapat, ale pride mi aj vo vztahu k drobcom lepsie pre obe strany, ak sa zbytocne nepresadzujem. Teda pokial nejde o nic podstatne, netrvam na tom a su zas iste veci, o ktorych sa nevyjednava.