Mooooja, poď
.
Prídem na tú kávu aj s mliekom .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mooooja, poď
.
Prídem na tú kávu aj s mliekom .
Kde mas mlieko to neviem ale pripomenulo mi to milu prhodu zo soboty ked po nasej ulici chodilo auticko taky tralalacik cisternicka z muzikou zo "Slunce, seno...." a vesely chlapsky hlas do toho vykrikoval ze" Mleeeeecko, cestveeee mleckooooo, pridte si kupit cerstveeeee mleeeeckoooooo"
Veru ze Lukas si aj hned bezal natankovat
Odlejem ti?
No poznám aj ja také dni, ale napadlo ma - keby bol medzinárodný deň naničmam, nič by sme nemuseli a chlapi by nám aj kvety za to mali kúpiť. Jeeej ja už idem vo veľkom rozmýšľať ako to zrealizovať. Celý svet by sa k takému dňu rád prihlásil. Krásne ach jej.
Neboj moja bude aj lepšie
a ešte by sme mohli dostávať (len neviem od koho) taký príplatok za sťažené podmienky.
Huraaaaaaaaaaaaa, nie som samaaaaaa!
ivet
No ja stále rozmyšľam, že to treba rozšíriť aj o naničmanželky
Nie je niečo vo vzduchu?Ja som na tom podobne ako ty.A smejú sa so mna všetci členovia mojej rodiny.Mna to potom vytočí ešte viac.Chodím uplakaná a všetci sa čudujú,že čo som zrazu navyše aj netýkavka.
Ako sa to tu píše?.... Si zo svojich detí sem tam zúfalá, občas zúrivá a často bezradná? Trápi ťa dilema - rodina či kariéra a k tomu ešte manžel, domácnosť? Dá sa to vôbec zvládnúť?... môj dnešný stav sa po 35 rokoch života priblížil k tomuto.
A možno ešte viac...
Dieťa sa včera najedlo ringlót (či ako sa to píše) a dnes hnačka ako blázon - a to som ich obliekala do prímestského tábora. Tak dáme tabletku - ani za svet ju zjesť! Čo spravil ten môj 8 ročný zázrak? Vyplul mi v strede obyvačky tabletku aj s celým obsahom úst. Po 20tich minútach prehovárania po dobrom, zlom, kriku, vyhrážaní sa, som sa zavrela v spálni, lebo by som asi z kože vyskočila. Dve tabletky spláchnuté v umývadle, ja s nervami v kýbli, zabalila som jej náhradné nohavičky a nech ju všetci opatrujú ak sa tam po....
A išla som na pracovný pohovor a netrafila som! Pol hodinu krúženia po "rajone", vypytovania sa - nikto nič nepozná a nevie a vôbec, čo otravujem... Zašla som do troch zákazov vjazdu... omylom na platené parkovisko (kde som sa len chcela otočiť)...
"Bože, nedala som im preukaz poistenca!"... hľadám, prehadzujem, rozmýšlam, kutrem, kontrolujem, a ešte raz hľadám. Spomenula som si pritom na svoju babku, ktorá aj v smetiakoch hladala, keď sme nemohli lístky na obed nájsť... po pol hodine som sa priznala manželovi a on mi s úsmevom - "Keď odchádzali, tak si preukazy vzali zo skrinky"... No dýchym - predýchavam...
Spravím si kávu ... neviete kde máme mlieko?