![]()
Mooooja, poď
.
Prídem na tú kávu aj s mliekom
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
![]()
Mooooja, poď
.
Prídem na tú kávu aj s mliekom
.
Kde mas mlieko to neviem ale pripomenulo mi to milu prhodu zo soboty ked po nasej ulici chodilo auticko taky tralalacik cisternicka z muzikou zo "Slunce, seno...." a vesely chlapsky hlas do toho vykrikoval ze" Mleeeeecko, cestveeee mleckooooo, pridte si kupit cerstveeeee mleeeeckoooooo"
Veru ze Lukas si aj hned bezal natankovat
![]()
Odlejem ti?
No poznám aj ja také dni, ale napadlo ma - keby bol medzinárodný deň naničmam, nič by sme nemuseli a chlapi by nám aj kvety za to mali kúpiť. Jeeej ja už idem vo veľkom rozmýšľať ako to zrealizovať. Celý svet by sa k takému dňu rád prihlásil. Krásne ach jej.
![]()
Neboj moja bude aj lepšie
![]()
![]()
![]()
![]()
a ešte by sme mohli dostávať (len neviem od koho) taký príplatok za sťažené podmienky.
Huraaaaaaaaaaaaa, nie som samaaaaaa!
ivet![]()
No ja stále rozmyšľam, že to treba rozšíriť aj o naničmanželky
![]()
Nie je niečo vo vzduchu?Ja som na tom podobne ako ty.A smejú sa so mna všetci členovia mojej rodiny.Mna to potom vytočí ešte viac.Chodím uplakaná a všetci sa čudujú,že čo som zrazu navyše aj netýkavka.
Ako sa to tu píše?.... Si zo svojich detí sem tam zúfalá, občas zúrivá a často bezradná? Trápi ťa dilema - rodina či kariéra a k tomu ešte manžel, domácnosť? Dá sa to vôbec zvládnúť?... môj dnešný stav sa po 35 rokoch života priblížil k tomuto.
A možno ešte viac...
Dieťa sa včera najedlo ringlót (či ako sa to píše) a dnes hnačka ako blázon - a to som ich obliekala do prímestského tábora. Tak dáme tabletku - ani za svet ju zjesť! Čo spravil ten môj 8 ročný zázrak? Vyplul mi v strede obyvačky tabletku aj s celým obsahom úst. Po 20tich minútach prehovárania po dobrom, zlom, kriku, vyhrážaní sa, som sa zavrela v spálni, lebo by som asi z kože vyskočila. Dve tabletky spláchnuté v umývadle, ja s nervami v kýbli, zabalila som jej náhradné nohavičky a nech ju všetci opatrujú ak sa tam po....
A išla som na pracovný pohovor a netrafila som! Pol hodinu krúženia po "rajone", vypytovania sa - nikto nič nepozná a nevie a vôbec, čo otravujem... Zašla som do troch zákazov vjazdu... omylom na platené parkovisko (kde som sa len chcela otočiť)...
"Bože, nedala som im preukaz poistenca!"... hľadám, prehadzujem, rozmýšlam, kutrem, kontrolujem, a ešte raz hľadám. Spomenula som si pritom na svoju babku, ktorá aj v smetiakoch hladala, keď sme nemohli lístky na obed nájsť... po pol hodine som sa priznala manželovi a on mi s úsmevom - "Keď odchádzali, tak si preukazy vzali zo skrinky"... No dýchym - predýchavam...
Spravím si kávu ... neviete kde máme mlieko?