Milá pani Bendová
Neviem kam Vám to napísať, tak dúfam, že hádam niekto nájde, čo Vám to prečíta do neba, kde už pár rokov ste.
Tak pekne po poriadkua.
Ako sa to všetko začalo?
Jupka som dostala ešte v časoch chodenia za rúčky. Nie s Maťom či Aďkom, ale ich otcom. Dostla som ho k meninám, či narodeninm, už ani neviem presne pri akej príležitosti. A kedže to bol čas, kedy som už s plyšom nespávala, posadila som Jupka do police.
Ale to som nevedela, že vlastne Jupko je Jupkom.
Rovnako k nám prišiel aj Fricko.
Našli sme ho na štedrý deň tróniť pod stromčekom u starých rodičov spolu s Milou líškou. Milá líška sa ušla Aďovi - pripomínala mu žiadaného psa a Ficka si vybral Maťko.
Ale to sme tiež ešte nevedeli, že Fricko je Frickom.
Všetko sa to zbehlo na jar, kedy sme dostali staronovú knížku - Opice z našej police. Rozprávky síce sa u nás rozprávali obdeň podľa môjho hlavybôľu, či času vbehnutia do postelí, ale akonáhle počuli prvú sránku knížky, nebolo inej lásky. Chlapci sa namotali hneď a zaraz na prvé "FUJ!", čo preniesla pani, pre korú bola tá kniha napísaná.
A ja som povinno dobrovoľne čítala večer čo večer príbehy Jožka, Ferka a Samka a ich mamy a pravdupovediac, zamilovala som sa do nich aj ja ( potajme som si brala knížku z detskej a čítala dopredu, ako to všetko dopadne a či si tá ich mama často kupuje lieky od bolenia hlavy a či sa stará mama tiež kvapkami na srdce nepredávkovala 
). Možno preto, že niekedy sa mi zdalo, že píšu o našej rodine, o mojich deťoch a o našich opiciach.
A niekde na strane 35 to prišlo.
" Mami, Fricko ešte nechce spať," povedal mi Maťo jedného večera, keď som zhasla.
"Kto?"
" No Fricko." Strčil mi pod nos 30centimetrovú opicu, ktorá bola tým pádom pokrstená.
" Ale veď mi máme aj Jupka," vyskočil z postele Aďo a začal vyhadzovať z poličiek nákladiaky a angličáky, aby sa dostal k menšej opici.
A od tých čias máme aj my Fricka a Jupka.
A tak, milá pani Bendová, ďakujem vám.
Váš Fricko a Jupko precestovali s chlapcami kus Slovenska. Naši boli až v Afrike, spolu s knížkou - pre istotu dostali svoj vlastný cestovný batoh, ktorý si chlapci poctivo celou cestou strážili ako oko v hlave, lebo veru nechceli, aby sa stalo to čo Jožkovi, Ferkovi a Samkovi, teda že sa im stratili v lietadle.
Dnes sedí Jupko v detskej sám a Fricko nocuje v aute.
Chlapci išli na prvý celoprázdninový deňo-noc k babičke. A hoci tá nemá kozu Micu, čoby Jupkovi nohu odžula, pre istotu ostali mimo dosah. Veď zajtra pôjdu na teliatka a čo keby takému teliatku sa naša opica zapáčila. Ha?
Ďakujem pani Bendová a dúfam, že knížka ešte vydrží zopár rokov, bo ja si ju určite rada prečítam zas.
PS - Idem pohľadať baterku a zobrať z toho auta Fricka dnu. Aby nereval, že sa bojí a nemá ho kto v noci stískať. Alebo žeby to bolo tým, že sa nemá kto pritúliť ku mne 
?
vcera isli na STV dve casti
coooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooooo????????????????
To je aj film????????????????
Kedy?
Lenka, Ty si nikdy nevidela serial??? rozpravka z cias nasho detstva
Vcera o pol 10 sli dve casti. Urcite poznas tu rozpravku aj vo filmovej podobe 
, v nedelu chodia najsamlepsie, hlavne po 10 
Ja ze preto Ta to napadlo, ze si vcera robila kukuk na rozpravky
Nie, nevidela. Ja som dokonca ani tú knížku nepoznala. Prisahám, čestné pionierske
. Ale zistila som, že ešte idú o týždeň ďalšie dve časti. Tak to idem nastaviť na nahrávanie a manžel bude zháňať prvé dve 
. To mám za to, že som vám o opiciach nenapísala dávnejšie.
.
PS Ale Kosenie Jastrabej lúky som si vychutnala
hiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiii!
Opice z nasej policeeeeeeeeeeeeeee!
jedna z naj kniziek mojho detstvaaaaaaaaaa!!!
a veru, uz aj letim dcere do policky a idem si ich poprecitovat!
serial som nevidela, ani som nevedela, ze je, ale ani ho zhanat nebudem, ponecham si svoju predstavu, iluziu z detstva
Eva
A kým to prečítaš, tak ja zasa nejakú starú vyhrabem. Vydrž
.
Dám ti hneď tip - Doktor Jajbolíto - táto bola hitom u nás, najmä pri Barborke, vedela ju od toľkého predčitovania naspamäť a keď som niekedy v snahe urýchliť ukladanie sa do postele preskočila nejakú pasáž, tak ma hneď opravovala - až na jedno miesto - tam to bolo naopak" doktor Jajbolíto mal zlú sestru Barboru, ktorá robila zle jeho zvieratkám a potom jej "z pomsty" krokodíl zožral sukňu - keď sme prišli k tomuto miestu, tak to vždy povedala - to preskoč, to poznám
Keď nemáš v knižnici - požičiam
ja zase nepoznám knihu,ale len rozprávku z televízie.keď som to pozerala ako malá ani som nedýchala
,to bol sviatok také niečo keď vysielali 
Leni,ty ideš film nahrávať a ja knižku zháňať
knizku maaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaam!!!!!!!!!!!!!
Eva
ale ja chcem takú na furt,aby nám doma zostala,kúpiť
http://www.martinus.sk/?uItem=84760
Eva
No ale vďaka tomu,že sa prehrabávam v antikvariátoch som našla moju najsamväčšiu srdcovku môjho detstva,ktorú mi zaplavilo v pivnici
http://www.wallstreet.sk/antik/antik.php?page=hladaj&pokec=1&sumtitle=1…
Už je nadstavené na nahrávanie. Manžel ani nedýchal, keď som mu stopla strieľací serial, že čo si to dovoľujem
!!!
.
. Potom požičiam ak dovtedy nezoženieš 
.
Keď však počul, že sme prepásli 2 časti, pripojil sa k misií hľadnia vysielacieho času
Soni, ja by som aj knížku požičala, ale beriem do Vadičova, tam bude detí a detí, tak budem predčtavať
Ďakujem veľmo krásne,ale ja by som ju chcela mať doma stále,pre chlapcov,oni majú takéto veci radšej ako dnešné moderné rozprávky,my čítame napríklad Čuk a Gek (máme aj film,skoro zodratý
)a možno aj vnúčence ak sa pritrafia pobláznime týmto smerom 
,je to vraj dedičné 
Zapojím celú čitateľskú verejnosť čo poznám a niekde si to určite kúpim,keď už viem,že aj kniha je
usmievam sa tu na monitor
aj ja som si to zažila s mojimi babami, knižky sme nosili z knižnice
mamamata stale cakam na nejake foto z tvojej egyptskej dovolenky
... špeciálne pre teba
No a ešte by som vedela doplniť zoznam takých možno nie celkom známych, ale zato napríklad u nás osvedčených detských knižiek z kategórie "máme doma po mame (to ako po mne)" a preto sa nekončným čítaním mnohé chúdence už takmer rozpadávajú:
Veršovaná rozprávka "Mačkin dom"
O Čudáčikovi Posmievačikovi
Buratino alebo Zlatý kľúčik
Štoplík
Cibuliačik
Šróbik
Nevedko
....
Nevedkooo - anooo - mam take starucke vydanie s krasnymi kresbami
Eva
mamamata Ty si mi pripomenula moje detstvo. Tiež jedny krásne Vianoce ležala táto knižka pod stromčekom. A mám ju dodnes (42 rokov). Zachovlú, nepoškodenú, čistučkú...raz z nej možno budem čítať vnúčatám. Ďakujem za pripomenutie.
jáj krásne, knihy , detstvo ...
ja som ako trošku staršie decko milovala knihu Malý Bobeš , keď si dnes spomeniem, ani asi neviem prečo , na dej si veru nespomínam, ale to bola kniha čo patrila ešte mojej mame a čítavala ju zo svojou mamičkou ktorá veľmi skoro umrela.
mama knihu opatrovala zo zbožnou úctou tak som sa k nej aj tak správala po ockovi sme zdedili knihu Zlatý klučik
knihy som opatrovala odkladala , ani netuším ako len som zistila že kniha Malý Bobeš nieje doma teda v byte u rodičov.nik si nevedel spomenúť kde sa podela.
čas plynul ja som sa vydala, odišla bývať do iného mesta po rokoch sme sa presťahovali naspäť do rodného mesta .ešte ten rok sa konala burza v meste .náhodou som tam zašla a na pulte som našla knihu Maly Bobeš , s nostalgiou som na ňu siahla a otvorila ju s presvedčením že knihu si kúpim . na prednej strane bolo venovanie !!!
bola to naša kniha! venovanie napísala do knihy babička mojej mame.!
v slušnosti som vysvetlila pani čo to je za knihu a reku idem ju kúpiť. knihu mi pani dala do rúk " je vaša"
moja mama plakala radosťou ked som jej ju doniesla...
náhoda ,alebo osud ..netuším ale čo viem určite idem ešte dnes knihu vybrať z knižnice na poschodí a prečítam si ju Dakujem
P.S.nám ako deťom mama neustále čítala z troch krásnych kníh od Dobšinského Prostonárodne povesti -tak dáko je názov bolo .
jedna s kniha bola vždy po ruke, brala sa na dovolenku či cestu vlakom ...
a veru rozprávky oslovili už aj naše deti je pravda že to nieje pre najmenšie deti
priznávam sa , dobrovoľne knihu Opice z našej police som nečítala ani ako dieťa a nečítala som ani svojim deťom !
jáj a spomenula som si jedno obdobie vidla knižka Polepetko
...to bola srdcovka!!!
do zblbnutia do kolečka sme to so sestrou čítali ...
a naša Natálka občas keď večer sa ukladali povie dnes nám čítaj bláznivo popletene ....a čítame Polepetka!
- so sestrou sme dostali mená Danka a Janka a tak sme milovali aj knihu ...
ale čo si spomínam z čias keď som sama čítala ako decko, kniha Deti z Bilerbinu
(netuším či sa to tak píše)
Lenka
, krásne čítanie, vlastne ako vždy!
S tými opicami si mi pripomenula aj moju bábkársku kariéru
, my sme hrali scénku z knihy Kiki a Miki/autorku už presne neviem/
, mali nádhernú skriňu len drevená kostra a steny zo skla
, a v nej kopu knižných pokladov. Najviac ma oslovili príbehy kocúra Mikeša s krásnymi ilustráciami Josefa Ladu
a Zlatý kľúčik
, Doktora Jajbolíta si pamätám vo veršovanej podobe
.
, z ktorého si dodnes pamätám prvé verše -" V pradávných, velmi, dávných dobách, kdy ješte věřil lid i knížata, že hvězdy visí na železných skobách a zem je jako koláč placatá, žil jeden král a ten měl krutý zvyk....."
, veľmi som vtedy túžila po akejsi čarovnej paličke, s ktorou si vyčarovali deti veľa nanukov
! Mne sa veľmi páčila aj Pipi Dlhá pančucha
.
. Dnes mám problém najmä dcérku prehovoriť na čítanie, pritom číta veľmi ľahko a pekne
. Ale pochválim sa susedom, mojim prváčikom, ktorý má odo mňa požičanú už štvrtú knihu cez prázdniny
.
Ja som milovala prázdninové čítanie u babičky v Litomyšli
Doma sme mali z mamininho detstva knihu Špalíček pohádek a v ňom českú klasiku -Smolíčka Pacholíčka, Deda Vševeda, Zlatovlásku.Aj nádherné prevedenie Pohádek z tisíc a jedné noci, tá mala úžasný veršovaný predhovor
Po tatinovi sme mali ešte aj Nevedka v Slnečnom meste
Maťko si opakovane ako menší čítal Tri múdre kozliatka
Aj ja som prázdninovala neďaleko Litomyšle
a o knihách / môjho i mojich detí/ z detstva už písať tiež nemusím,lebo sa to až na Doktora Jajbolíta úplne s tvojim výberom zhoduje.Moje deťúchy tak do 5 rokov mali najradšej Príbehy Ferda Mravca,úplne sme ju zodrali
a pritom ju vedeli skoro naspamäť.
Lusesitka, môžem vedieť kde presne?
Ešte si pamätám na Andersenove rozprávky
s tajuplnými kresbami, tuším som sa pri čítaní aj trochu bála
!
Lenka,no ďakujem za tip:)toto by sa určite aj u nás uchytilo:)musím ísť pozhánať.
Inak mi sme mali voľakedy morské prasa volajúce sa Fricko,lebo predtým sa volal Mišo,ale museli sme ho prekrstiť.
LEBO....Dedko bol Michal,strýko je Michal,jeho dve deti sa volajú Michal a Michaela,plus jedno dieťa ktoré získal po rozvode sa tiež volá Michal.
takže uznaj Miší plná chalupa a preto to bol náš Fricko.
Tuším som čítala všééééétky knižky, čo ste spomli, od Lenkiných opíc až po Nevedka, dr. Jajbolíta ... aj Malý Bobeš ... a smelý zajko... a kompletná zbierka prostnárodných rozprávok od Dobšinského ...
V hlave mi to bliká ako farebný film. Kde ti časy (a knihy) sú!?
Ja si najviac spomínam na Budkáčika a Dubkáčika...Leni, ďakujem za pripomenutie detských čias
Baby zlate, ja dakujem Vam za pripomenutie kniziek.
.
Teraz, ked vyrazim do knihkupectva, tak same barbie a vlaciky Tomasiky len listujeme a je uzasne, ze moje deti aj tak najviac zo vsetkych oslovila prastara knizka, kde boli este sudruzky ucitelky
A pekne krasne si povypisujem tie vase tituly a pojdem snorit po knihkupectvach. Veru, aj tento mesiac mame troch oslavencov, tak budem pozerat pre nich klasiku.
PS - fotku Frica a Jupa od nas pridam v blizkych dnoch.
Už dlho som nemala takú radosť z dobrej "investície". Nosil ju každý deň do školy, aby si mohol v družine čítať, čítal mi aj doma nahlas, "lopotil sa" na špeciálnych opičiackych jazykoch, a keď si čítal sám, nahlas sa na knižke smial. Teraz ju má dočítanú odloženú a hocikedy sa k nej vráti. Myslím, že ho veľmi oslovila.
Momentálne prahne po Smelom zajkovi od Hronského (myslím, že mali úryvok v čítanke) a už mesiac mu sľubujem, že presnorím moju starú knižnicu u babky a nájdeme ju.:).
Zisťujem, že sú mu tieto príbehy celkom vzácne, nie sú také opozerané ako "marketingové" rozprávky.
P.S. Pre trochu staršie deti je super "starina" Viking Vike. Pre môjho drobca je ešte strašne husto a drobnučko popísaná, tak musím predčítať
Ja somm ako školáčka veľmi rada čítala výberovky z rozprávok rôznych krajín, aj dnes ich znova vydávajú, len z jednej knihy urobia 3 a potom to ide do peňazí. Boli to knihy Z rozprávky do rozprávky
a Spievajúva lipka
. Zamilovanú som mala aj knihu preloženú z ruštiny-Rozprávky o zvieratkách
-tá bola viac ilustrovaná, textu pomenej a v nej krásne rozprávočky napr. O hlúpom mýšatku, Kuriatko a káčatko, Palička pomocníčka... Našťastie ju znovu vydali, keď bol Maťko malý, tak sme si ju radi čítali a prezerali.
Z rozprávky do rozprávky mám, samozrejme, ale ku podivu o tej lipke som veru nepočula .... a to som bola presvedčená (doteraz), že pokiaľ ide o rozprávky, tak mám celkom slušný prehľad
Tá ruská - to je tá, kde sú aj "Rozličné kolesá"? - tú rozprávku som milovala ....
Inak, keď už sme u tých "starších" rozprávkach, moja najlepšia kamarátka mala po svojej mamine spústu rozprávkových knižiek tak z 30-tych rokov, také už potom po vojne ani nevychádzali, tie som mala úplne najradšej, lebo boli "vzácne", najlepšie si z nich pamätám dve - jedna bola "Bretónske rozprávky" - boli zväčša o vílach a obroch a pod. a mali prekrásne ilustrácie, tie obrázky sme si obkresľovali a vyfarbovali stále dokola a druhá (názov si už nepamätám) bola tiež ruská a bola tam rozprávka "Amestytový kvet" - tú som tiež mala veľmi rada a bola aj zdramatizovaná a dávali ju v telke - tak to som už ani nedýchala pri nej
Adus, veru tá, aj Rozličné kolesá aj Kohút a farby,.... Spievajúcu lipku majú myslím aj teraz v novom náklade, sú to rozprávky západných Slovanov, len už to nie je jedna hrubšia kniha , ale minimálne dve. Pozri cez vyhľadávač, je v ponuke.
Tak Opice z nasej police boli u nas hitovka dobry rok a pol. Takmer nic ine sme po veceroch necitali. Uz viem aj ja niektore pasaze naspamat.
Knizku sme nosili so sebou kade-tade. 
A ked sme teraz v nedelu nahodou prepli telku a tam bezal serial, krpcek ani nedychal. 
Este ho bavila dost aj knizka Guľko Bombuľko. Takze stara dobra klasika ucinkuje aj na dnesne deti.