reklama

osamele vecery s malym

babatobi , 25. 10. 2010 - 18:26

reklama

vecer uz byvam po celom dni unavena. nechce sa mi uratovat, varit, ani hrat s malym - 1 rok aj 3/4. byvam taka vyhoreta. prichadza to okolo siedmej. to by bol pre mna idealny cas,kedy by sa moj manzel mohol vracat domov. ale nevracia sa. zvycajne chodi o dost neskor. citim sa doma osamelo. jeho uz nezmenim. musim sa tej situacii nejako prisposobit a prezit ju. ale neviem ako. hrozne uz vecer tuzim po spolocnosti. a casto som sama nie len pri vsetkych vecernych ritualoch s malym ale aj dlho potom ako uz zaspi. poznate ten pocit? ja sa s tym neviem zmierit.


reklama


reklama

klodik, Po, 25. 10. 2010 - 18:51

čím sú spôsobené tvoje osamelé večery? Manžel je pracovne tak zaneprázdnený? Či je v tom niečo iné?

babatobi, Po, 25. 10. 2010 - 19:17

no,je to komplikovane. manzel je v podstate na volnej nohe. je panom svojho casu. a bohuzial,svoje priority nema jasne. boli sme kvoli tomu v poradni, riesime to dlho.bez vyrazneho posunu.on si z casti zije, akoby bol slobodny. nevie, nechce, nedokaze to zmenit. v mojich silach to nie je.bud sa s tym zmierim alebo od neho odidem. nemozem cakat,ze sa zmeni. snazim sa byt co najviac nezavisla a nic neocakavat, aby mamoholprekvapit len pozitivne. ale po veceroch mi byva smutno.

babatobi, Po, 25. 10. 2010 - 19:20

rozmyslam,ci som taka slaba, ze by som toho mala zvladnut viac - ako moja mama a jej mama. mama mi to stale hovori, ze to mala s otcom este ovela tazsie. kamaratky zas nechapu, ako to vobec dokazem vydrzat. ja sa k nemu stale citim pritahovana.

klodik, Po, 25. 10. 2010 - 22:08

No normálne ti tvoj manžel chýba...to nie je o tom kto by mal toho koľko zvládnuť...

môj ex nebol umelec, iba úžasný, skvelý človek, vždy ochotný každému pomôcť, vždy za každých okolností schopný finančne zabezpečiť rodinu, každý deň pracujúci tak 12-15 hodín denne, každú sobotu k tomu a každú nedeľu dopoludnia tiež, veľmi pracovitý, až priveľmi...a v podstate na tomto krachlo naše manželstvo...a žije tak doteraz a niekoľko ďalších rokov na tom nič nezmení...a viem,že na toto som nikdy v našom manželstve nemala dosah to zmeniť...

nie som žiadna cintľavka, ktorá by potrebovala mať chlapa pri zadku- mám svoju prácu, vyštudovala som VŠ popri materskej, vo voľnom čase tvorím, chodím na turistiku, momentálne prerábam sama byt...no vždy mi manžel proste normálne ľudsky chýbal...chýbal mi jeho smiech, jeho humor, jeho schopnosť načúvať-nebol čas toto prežívať...

ono to nemusí byť vždy o uspokojovaní bežných potrieb ku ktorému akoby sme potrebovali partnera- často nás to zvádza vnímať to práve takto... z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že ak je žena v pohode, je sebestačná, nemá prehnané očakávania od partnera a predsa jej partner chýba tak je to normálna absencia lásky...len tak byť denne chvíľu s partnerom, len tak nasávať jeho energiu, vnímať ju, prehodiť pár slov, vymeniť si dotyky, nehu, pohľady- vnímať sa...

hanele, Po, 25. 10. 2010 - 20:04

babatobi....akobi som pocula seba...aj MM je na volnej nohe, je muzikant, takze tie osamele vecery dobre poznam...kym sme nemali deti dalo sa to, vzdy som si nieco nasla, alebo som isla s nim na koncert, ale s nastupom deti sa to samozrejme zmenilo, v podstate uz sest rokov som bud tehotna al. dojcim...ono sa to lahko hovori, ze si si to mala skor rozmysliet ci s nim budes zit ked si vedela aky je, ale ked toho chlapa lubis tak ti chyba a potrebujes ho...ak to on nechce al. nemoze zmenit s tym nenarobis nic, ak chces byt s nim jednoducho ho musis prijat takeho aky je...niektori chlapi a obcas aj zeny proste potrebuju zit tak akosi slobodne, ini uz nebudu a bolo by naivne si mysliet ze prave ty,al. tvoje dieta to zmeni...ja som skor povaha, ze mne take spoluzitie vyhovuje...keby som mala mat muza co chodi kazdy den domov o piatej asi by som scovkla...ja tiez potrebujem priestor pre sebaa som radsej ze ho den dva nevidim, potom sme tri di spolu ...nikdy neviem co bude a preto je ten vzah pre mna vzdy takou vyzvou...ale to zalezi vela od povahy

skor sa sustred na seba, najdi si nieco co ti tie osamele vecery vyplni..ja som pomerne slusne oprasovala stredoskolsku francuzstinu..
hlavne sa nenechaj zvyklat tym co ti kto hovori...tvoja mam nemoze vediet ci to mala tazsie ako ty lebo nezije s tvojim muzom...
a to ze sa k nemu citis pritahovana moze byt aj nieco tak obycajne ako laskaZlomené srdce
drzim palceObjímam

babatobi, Po, 25. 10. 2010 - 21:10

dakujem hanele Zlomené srdce a inak moj manzel je skladatel Váľam sa od smiechu po podlahe

hanele, Po, 25. 10. 2010 - 22:50

Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe

...kto nezazije...NEPOCHOPI!!!...tiez riesi tvorive krizy?

lydusha (bez overenia), Po, 25. 10. 2010 - 21:17

baby , urcite je tazke milovat umelcov, narocne na cas a tak...ale vedeli ste, koho si beriete....
Co tak mrknut na art mamu? Ake nadherne veci sa daju s minimalnymi nakladmi vytvorit?

hanele, Po, 25. 10. 2010 - 22:55

Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe lydus, tazke milovat ich to nie je,v spanku pustia vetry ako kazdy druhy..... prave naopak, tazsie je s nimi zitVáľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe Váľam sa od smiechu po podlahe

babatobi, Po, 25. 10. 2010 - 21:26

ako,toto ma vie dostat, sorry. vraj vedeli ste koho si beriete. nikdy nemozes vopred vediet, ako sa tvoj partner postavi k narodeniu dietata. a nikdy nemozes vediet, ake to je mat dieta, kym ho skutocne nemas. a mozte si s partnerom nieco planovat a ked sa potom, v realite on sprava inak, to sa tiez neda predvidat. ano, beriem, kazdy je strojcom svojho stastia a ovplyvnuje svoj osud, ale nesuhlasim s tym, ze toto som mala vediet vopred.

lydusha (bez overenia), Po, 25. 10. 2010 - 21:31

Nehovorim, ze si to mala vediet, ale mala si s tym skratka pocitat. Úsmev Alebo ozenim sa, mam dieta a utrum? Skoncil mi zivot? Maly dvor a kratka retaz?
Okrem ineho, mnohe by rady, aby muz aj pri riti sedel, myslienky cital a este by bolo fajn, keby aj peniaze takto zarabal...
No bohuzial to tak nefunguje.

hanele, Po, 25. 10. 2010 - 23:03

lydush, ja si nemyslim ze toto je babatobin pripad..ze by to sedenie pri riti aj tie myslienky a peniaze...vies, pocitat mozes zo zlym pocasim ale dost tazko sa da predvidat smutok co sa ti zahryzne do duse, lebo ti ten druhy strasne chyba...

babatobi, Ut, 26. 10. 2010 - 08:47

ja mam tiez svoj svet, svojich priatelov, popri materskej si robim doktorad a pisem clanky do casopisu. tiez som pred narodenim maleho zila celkom bohatym spolocenskym zivotom, scasti s manzelom a scasti bez neho. dieta sme sa rozhodli mat spolu a spolu sme sa o neho planovali aj starat. on od svojich planov upustil, ja som nemohla. po veceroch som doma s malym, nemam inu moznost. jasne,obcas nejake opatrovanie, ale to nejde casto. to, kolko casu s nami stravi je len jeho volba. a nie je to len praca a zla organizacia casu, co mu brani. je v tom aj jeho nezrelost, neripravenost na dieta. aj tu som mala predvidat? ked ju nepredvidal on sam? a co on nie je dospely clovek, ktory sa rozhodol mat dieta? to len ja sa rozhodujem a riadim zivot celej rodiny? mala som pocitat s tym, ze ked sa maly narodi pre mna bude musiet byt automaticke vzdat sa velkej casti svojho sveta a on bude moct pokracovat ako dovtedy? necakala som, ze to bude taketo. ano, je vo mne kopec hnevu. pretoze sa citim na vsetko sama. chyba mi moj manzel. chyba mi niekto, clovek, laska.

hanele, Ut, 26. 10. 2010 - 10:25

Objímam ved hovorim, kto nezazil, nepochopi..

lydusha (bez overenia), Ut, 26. 10. 2010 - 10:49

Úsmev Kto nezazil nepochopi- je tiez dobra vyhovorka na vsetko Veľký úsmev

hanele, Ut, 26. 10. 2010 - 13:00

a ako na co konkretne to ma byt vyhovorka?

lydusha (bez overenia), Ut, 26. 10. 2010 - 13:08

Preco nieco nejde a preco uz vobec nejde skusit iny pohlad ci system- neda sa, kto nezazil, nepochopi Veľký úsmev

hanele, Ut, 26. 10. 2010 - 13:22

teraz som nepochopila jaVeľký úsmev

Polárka (bez overenia), Ut, 26. 10. 2010 - 14:08

Myslím, že Lydus mala na mysli, že na všetko sa dá nazerať z XY uhlov. A teda, nie len z pohľadu obete, ale aj inak.
Nestotožňujem sa s tým, že nikto na svete ma nevie pochopiť, keď nezažil to isté čo ja. Prinajmenšom sa vie vcítiť do mojej situácie. Okrem iného existujú aj "všeobecne platné" pravidlá, ktoré pri správnej aplikácii prinášajú svoje ovocie.

Ak si ale neustále niekto dupe nôžkou - inak, ako po mojom to nepôjde /a naozaj ani nepôjde/ a nechce vyskúšať niečo iné, potom sa nemôže čudovať, že mu zámer nevyšiel. Občas jednoducho treba upustiť zo starých zažitých programov a ilúzií, a na chvíľu - aspoň na chvíľu vymeniť optiku, a pozerať sa na svet inak, ako sme zvyknutí Úsmev Kvietok

linda999, Ut, 26. 10. 2010 - 14:22

Polarka,

dokonca empatia sa da aj zmerat testom, ako som sa dozvedela pre niekolkymi rokmi, je to velmi zaujimave.
Slnko

Polárka (bez overenia), Ut, 26. 10. 2010 - 14:28

Tieto vedecké závery beriem vždy s rezervou. Ľudia sa snažia všetko zachytiť logikou/rozumom - neviem, či je to ten najlepší spôsob spoznávania sveta Úsmev

linda999, Ut, 26. 10. 2010 - 14:52

U tych ludi, co poznam, vysledky sedeli dokonale Slnko

hanele, Ut, 26. 10. 2010 - 15:21

ja som to nemyslela na taky ten vseobecny pocit vcitovania so do situacie ale koknretny pocit osamelosti ktory mas ked zazijes nie sty osamely vecer ale tisici...to sa podla mna jednoducho logikou zdvovodnit neda, je to predsa emocia...milujes niekoho, akceptujes jeho pracu, vies ze je casto a dlho prec od rodiny a chapes to... a napriek tomu ze si vsetko takto logicky zdvovodnis tak ti proste chyba...myslim ze babatobi podla toho co napisala nepatri k zenam ktore dupu nozkou a potrebuju mat muza neustale pri zadku, len sa proste tazsie vyrovnava zo samotou a ma pocit istej zrady zo strany manzela

lydusha (bez overenia), Ut, 26. 10. 2010 - 16:07

"myslim ze babatobi podla toho co napisala nepatri k zenam ktore dupu nozkou a potrebuju mat muza neustale pri zadku"

A tak ako si ty myslis TOTO, si ja myslim ine Veľký úsmev "Pravda" moze byt vsak uplne niekde mimoVeľký úsmev

hanele, Ut, 26. 10. 2010 - 16:14

"pravda" vo vzahu neexistuje, pravdu mame vsetci a zaroven niktoVáľam sa od smiechu po podlahe Kvietok

lydusha (bez overenia), Ut, 26. 10. 2010 - 16:15

Mozes si to nahradit skutocnostou ked uz sa potrebujes chytat za slovicka...neslo mi o pravdu ako taku, preto je v uvodzovkach

šejla, Ut, 26. 10. 2010 - 08:57

ale uplne pravom sa hnevas, mne sa zda scesne tvarit sa hrdinsky a aka som uzasne samostatna a neklast na mnazela naroky. predsa obaja partneri sa musia snazit zmenit, nie si zvyknut, ze muz nedozrel, robi si co chce. ako velmi sa chce tvoj manzel zmenit, co vsetko ste babatobi uz skusali podniknut, aby bol s tebou viacej casu ? mne sa zda hrozne byt o siedmej vecer sama doma. nie aby mi pri zadku sedel a hladkal. ale ved je otcom.

lydusha (bez overenia), Ut, 26. 10. 2010 - 09:19

No, vela stastia s takymito myslienkami vam prajem. Ved si narokujte, hnevajte sa, dupte si nozickami,ocakavajte a budte sklamane- co vam je to platne?
Kazdy zije taky zivot, aky chce zit a ked nechce, moze ho zmenit. Ale iba ten SVOJ, nie partnerov, dietata, mamy, otca ci kamosov...jedine len a len svoj.

babatobi, Ut, 26. 10. 2010 - 09:22

boli sme pred pol rokom dva krat v poradni, velmi to nepomohlo. potom sme si raz vymysleli take cvicenieÚsmev kazdy napisal na paier co by potreboval, aby sa citil viac-menej dobre z hladiska casovych narokov. spravili sme medzi tymi nasimi poziadavkami priblizny kompromis a bol z toho tyzdenny plan o tom, kedy je manzel po veceroch a vikendoch prec a kedy doma a kedy mam svoj vlastny cas pre seba ja. odvtedy sa mu to podarilo dodrzat mozno 1-2 krat. takze nezafungovalo. viac krat ked sme o tom otvorene hovorili a v podstate mi povedal, ze vie, ze to nie je dost co robi, ale je to jeho maximum. takze on je nehybatelny. z mojej strany urcite.
rozmyslala som nad tym mnoho krat aj z tej strany, ze asi nie je doma, lebo mu tu nie je dobre, ze by som mala pozmenit svoje spravanie. ale to nebola dobra cesta. cim viac som sa snazila a davala, tym som bola vycerpanejsia a manzel len prijimal a nijak ho to neprimalo k nejakej protisluzbe.
odvtedy sa snazim len jasne a vcas formulovat co potrebujem, byt co najviac sebestacna, nic neocakavat, aby som mohla byt len milo prekvapena. ucim sa nepotrebovat ho. prakticky to ide, citovo je to tazke. nie je to moje prirodzene fungovanie. radsej by som bola milsia, neznejsia, zenskejsia a viac na neho spoliehala. to sa vsak vzdy obratilo proti mne. chladne to medzi nami.

šejla, Ut, 26. 10. 2010 - 09:43

v podstate som bola v podobnej situacii a je pravda ze najtazsie je to ked su male deticky. Ty sa citis prikovana, on volny. skoda ze nedodrzal co ste si tak naplanovali. ja som to riesila ako ty. raz som bola nahnevana, nikam to neviedlo, inokedy chlad medzi nami aj 3/4 roka. dost dlho mi trvalo kym som dozrela do takeho stadia, aby som v klude manzelovi vysvetlila odkial pokial, zazrak zacal ma vnimat inaksie, aj ja mam potreby, aj on uz nemoze zit ako za studenskych cias. obaja sme VS a mame chut sa sebarealizovat, ale uz nesutazime, uz predavame skusenosti detom.

georgina, Ut, 26. 10. 2010 - 11:00

...boli sme pred pol rokom dva krat v poradni, velmi to nepomohlo...

Babatobi, psychológ nie je čarodej, nerobí zázraky na počkanie a nemožné do troch dní. Dve sedenia sú dobré akurát na to, aby vás aspoň trochu spoznal. Ak by ste chceli urobiť aj nejaké posuny a pokroky vo vašom vzťahu, bolo by treba absolvovať ešte aspoň šesť-sedem ďalších sedení. Samozrejme, za predpokladu, že by ste obaja aktívne spolupracovali.
Ak by spolupracoval len jeden, druhý by sa len "viezol" (alebo úplne sedenia ignoroval), tak by to bolo na ešte dlhšiu dobu.

babatobi, Ut, 26. 10. 2010 - 11:06

moj manzel vsak do poradne chodit nechce. tak to beriem ako uzavretu kapitolu. ja by som pokojne chodila dalej. myslim, ze ta terapeutka bola kvalitna.

Polárka (bez overenia), Ut, 26. 10. 2010 - 11:13

a čo ti bráni, aby si chodila sama ?

georgina, Ut, 26. 10. 2010 - 11:18

Babatobi, ideálne je, ak chodia do poradne obaja partneri a obaja spolupracujú. Ale ideálnych vecí je v živote málo.
Stačí, ak budeš chodiť ty - ale v takom prípade naozaj dlhodobo. Partnerský vzťah je o interakcii medzi dvoma ľuďmi. Ak jeden z nich zmení svoj prístup a svoje správanie (napr. po porade s odborníkom), skôr, či neskôr zmení svoje správanie a prístup aj druhý partner.

Jednoduchý princíp: Akcia vyvoláva reakciu Úsmev Mrkám.

šejla, Ut, 26. 10. 2010 - 09:22

no fajne, tak si dam spravit dieta zo skumavky a nepotrebujem chlapa, otca, manzela, priatela...
jak kazdy si zije svoj zivot a to kde sme, naco sa brali.
ja som svojmu mnazelovi tiez raz navrhla, tak dobre kazdy druhy den nebudem vecer doma, lebo pomaham kamaratkam s uctovnictvom, nic zle nerobim, je to len kamaratska pomoc.
to sa mu uz nepacilo.

lydusha (bez overenia), Ut, 26. 10. 2010 - 09:31

"jak kazdy si zije svoj zivot a to kde sme, naco sa brali."
No na to, aby si mu cely zivot sedela na chrbate ako vrece cementu?
Ja neviem, my sme sa brali, lebo sa mame radi, je nam spolu dobre a napriek tomu ho dokazem nechat ist ked chce.
Nie je to moj majetok, tak, ako ja nie som jeho majetok.
Nebudem si uzurpovat na jeho cas a ani on neorganizuje ten moj. Ked chceme byt spolu - sme spolu,spolu si varime, spolu upratujeme, chodime na dlhe prechadzky, na dovolenky,na vylety.
Lenze je to cinnost dobrovolna a nie z pozicie ozenil si sa a teraz MUSIS.

fidorka, Ut, 26. 10. 2010 - 09:41

Načo sa brali?
Každý máme svoje sny,predstavy,túžby,očakávania a nie vždy sa úplne dokonale zhodujú s tými partnerovými.Niekto to dokáže veľmi rýchlo pochopiť,že v každom partnerstve sa najskôr treba zosúladiť,naučiť tolerancii,nastaviť si navzájom určité pravidlá podľa akých bude rodina fungovať a niekomu to trvá dlhé roky,niekto to nedokáže nikdy.Ale na silu sa to nedá,ani ako odplata-keď ty,tak aj ja,ani to nie je riešenie,tak sa nečuduj,že sa to tomu tvojmu nepáčilo.

Polárka (bez overenia), Ut, 26. 10. 2010 - 10:16

krásne napísané Slnko Kvietok

šejla, Ut, 26. 10. 2010 - 10:21

babatobi, mate este maleho synceka, a mozno tvoj manzel este nevie ako byt spravne napomocny. u mna sa to zlepsilo, az ked sama dcerka a teraz uz aj syn prisiel ze potrebuje tatikovu pomoc.

babatobi, Ut, 26. 10. 2010 - 10:35

lydusha, tie tvoje ucebnicove, priruckove hesla su fajn, ale trebalo by im dat hlbku. maju v sebe vela pravdiveho, ale nie su aplikovatelne na kazdu situaciu. a z tvojho nahnevaneho, vycitaveho tonu, neviem ci si v manzelstve taka pokojna a davas druhym taky priestor, ako sem pises. prepac, ale ja si neuzurpujem na manzelov cas a nemyslim si, ze mam prehnane ocakavania. a nedupem nozickou. jednoducho si zijem samostatne a moj manzel mi chyba a niekedy sa pytam na co sme spolu? to dieta mame my dvaja, nie ja sama. som si vedoma toho,ze partnera nezmenis, nedonutis atd. ani sa o to nesnazim. to nic nemeni na veci, ze sa necitim v pohode s tym, aby takmer vsetko bolo na mne. to uz nie je vec slobody partnera, ale nefunkcnosti partnerstva. jasne, je to na mne. mozem kedykolvek odist, som strojcom svojho stastia. zvazujem to. ale nechcem urobit unahlene rozhodnutie. momentalne nie som v partnerstve spokojna, ale este nie som na odchod zrela.to neznamena, ze nariekam nad svojim osudom. hladam cesty, moznosti. rozhodujem sa a premyslam, ako zlepsit svoj pocit zo zivota.

georgina, Ut, 26. 10. 2010 - 11:03

...tie tvoje ucebnicove, priruckove hesla su fajn, ale trebalo by im dat hlbku. maju v sebe vela pravdiveho, ale nie su aplikovatelne na kazdu situaciu...

Babatobi, to nie sú učebnicové a príručkové heslá - to sú v podstate veľmi jednoduché veci, ktoré v praxi priniesli už mnohým párom pokojné, spokojné a dlhoročné spolužitie.
Viac a podrobnejšie je popísané napr. tu: http://www.nanicmama.sk/ona-a-on/dlhorocny-vztah

babatobi, Ut, 26. 10. 2010 - 11:22

dakujem georgina. tento tvoj blog som si uz niekolkokrat citala, dokonca mam niektore z tych pravidiel skopirovane vo svojom denniku Úsmev
snazim sa v tomto duchu fungovat. velmi mi mnohe z toho naozaj pomohlo. netvrdim, ze som v minulosti netlacila na pilu Úsmev. teraz to uz nerobim. neocakavam. aj tak mi laska chyba. hoci po inych strankach som naplnena. aj tak je toho na mna casto privela. snazim sa organizovat si pomoc s malym cez aupair, rodicov, snazim sa obcas si na vecer pozvat nejakych kamaratov, snazim sa venovat sa svojim zaujmom. aj tak ma to casto premoze a citim sa unavene a osamelo. jedine, co si nenahradzam mimo manzela je milovanie. a aj to mi velmi chyba. v tom celkom samostatna nie som. Chichocem sa

georgina, Ut, 26. 10. 2010 - 11:28

Nuž, pravidlá sú síce jednoduché - ale nikde a nikomu som netvrdila, že uviesť ich plne do praxe je jednodnoduchá cesta Úsmev Mrkám.

Viem, že je to je poriadne ťažké a je za tým veľmi veľa a dlhodobej práce na sebe. No, ale je to presne tak, ako s tými tibetskými mníchmi - treba si ujasniť, kam sa chcem dostať a potom už len trpezlivo, krok za krokom, kráčať Úsmev Objímam Objímam Objímam.

linda999, Ut, 26. 10. 2010 - 13:10

Geo,
suhlas, ale myslim, ze to bolo myslene tak, ze ked pisatelka blogu napise ze:
"musim sa tej situacii nejako prisposobit a prezit ju. ale neviem ako."
a zaroven pise, v prvom prispevku, ktory asi malokto cital ze " bud sa s tym zmierim alebo od neho odidem. nemozem cakat,ze sa zmeni. snazim sa byt co najviac nezavisla a nic neocakavat, aby ma mohol prekvapit len pozitivne. ale po veceroch mi byva smutno."
Ona si uvedomuje, ze moze aj odist, ale zatial nechce a hlada riesenie, tak jej je asi zbytocne pisat to iste, ale v zelenom...
Ona predsa nikoho nepreraba, ona sa sem prisla postazovat a pocut nazory, ako dalej.

Ved v podstate si to ukazkovo uvedomuje, ako maloktora zienka s podobnym problemom.

Ja ju chapem, vidim, ze to nie je o tom, aby jej manzel robil program, ale ma ho rada, chce s nim travit cas, citi, ze sa jej straca, mrzi ju to a hlada ako z toho von.

My mame s manzelom pekny vztah a tiez mi je smutno, ked je dlho v praci a to PROGRAM mam. Chyba mi ON konkretne Slnko

georgina, Ut, 26. 10. 2010 - 13:15

Linda, ja čítam všetko a väčšinu prečítaného si aj pamätám.
Chápem aj dilemu Babatobi.

Som však presvedčená, že za svoj pocit šťastia, naplnenia a duševnej pohody je zodpovedný každý sám.
Ak toto všetko niekto (ktokoľvek) podmieňuje ne/prítomnosťou a konkrétnymi ne/činnosťami kohokoľvek, niekde je (podľa mňa) chyba.

linda999, Ut, 26. 10. 2010 - 13:25

Ja som to charakterizovala takto: samej mi bolo vzdy fajn a nikdy som sa nestazovala,ani nehladala niekoho za kazdu cenu, naopak, priebercivka neskutocna, ale s tym spravnym clovekom mi je ovela, ovela lepsie ako "fajn".
Keby som sa citila TERAZ najlepsie sama, tak som si ho predsa nemusela brat a stahovat sa spolu do domu.
To neznamena, ze zosaliem, keby nam to nevyslo. Netreba podla mna vidiet vsade len extremy - bud zaradime zeny do kategorie nesamostatna zavislacka, alebo nezavisla, rozhodna, ktora nikoho nepotrebuje.

georgina, Ut, 26. 10. 2010 - 13:50

Linda, nuž, lietanie z extrému do extrému veru nie je moja šálka kávy. Práve naopak - udivuje ma, ako často a v koľkých oblastiach života to mnohí ľudia robia.

Takže - nie kategória nesamostatná závislačka (dôvody sú hádam jasné), ale ani nezávislá a rozhodná, ktorá nikoho nepotrebuje (to sa dotyčná naozaj nemusela vydávať).
Proste zlatý stred a všetko s mierou - t.j. "dokážem (najlepšie pri minimálnej snahe) byť spokojná, pokojná a šťastná aj sama".

Samozrejme, byť spolu s niekým, koho milujem (a kto miluje mňa), je veľmi príjemné. Nie je však možné byť s milovaným 24 hodín denne a 7 dní v týždni.
Ale je možné aj bez jeho prítomnosti byť v rovnako príjemnej nálade. Len to chce dosť práce na sebe - učiť sa žiť v TU A TERAZ a tešiť sa zo všetkého, čo v danom momente prežívam.

Polárka (bez overenia), Ut, 26. 10. 2010 - 14:11

Pravda je, že nájsť svoj stred je niekedy veľmi ťažké. Ešte ťažšie býva udržať sa v ňom - verím však, že cvik robí majstra Úsmev.
A na to, aby pri mne niekto sedel vtedy kedy ja chcem, a venoval sa mi kedy ja chcem mám psa Hambím sa. Celkom vážne Slnko

hanele, Ut, 26. 10. 2010 - 13:45

presne tak si to napisala ako som si to ja myslelaTlieskam Tlieskam Tlieskam Áno Áno Áno

klodik, Ut, 26. 10. 2010 - 10:45

je aj dosť veľký rozdiel keď takéto situácie rieši žena napríklad v manželstve kde sú malé deti a je rozdiel sa na podobnú situáciu dívať keď sú deti väčšie a žena má viac priestoru pre seba...úplne inak chýba doma partner, otec keď sú deti maličké, iné to je keď sú deti väčšie a úplne iné to je keď sú deti už takmer vyletené z hniezda...

pri maličkých deťoch má žena- matka iný postoj aj k partnerstvu, potrebuje partnera viac cítiť že spoluzdieľa rodičovské "povinnosti"...potrebuje sa podeliť o spoluzodpovednosť za deti, za ich výchovu...z psychologického hľadiska sú to dosť odlišné obdobia v živote ženy aj v živote otca...

magic, Ut, 26. 10. 2010 - 11:23

babtobi, prestan sa plasit, to je iba obycajny stereotyp, co ta postihlo. okrem materstva si si nalozila aj studium, takze netahas len dieta, domacnost a manzelstvo, ale aj svoje zaujmy. niet divu, ze si unavena. okrem toho si z toho stereotypu deprimovana a to unavu (resp. nechut) len zvacsuje.
jasne, zeby pomohlo, keby sa manzel viac zapajal. ale ked to nejde, tak to nejde. mozes skusat v tomto smere riesit, ale len do miery, kym ta to prilis neznechucuje, lebo to ti zase iba k deprimacii pridava a motas sa v kruhu. si unavena z momentalnej situacie, lebo ti manzel nepomaha a stve ta to a to nastvatie ti ubera energiu este viac, takze o to viac si unavena a nahnevana, a dokolecka.
je tu velke pozitivum - uvedom si, ze dieta nebude vecne male a na tebe zavisle. rastie, osamostatnuje sa. tvojho volneho casu na regeneraciu a dusevne osviezenie bude len pribudat. pribudnu aj ine starosti, ale co sa tyka casu, bude sa to celkom zlepsovat.
takze skor skus k tomu, co robis teraz najst okrem denneho rozvrhu aj nejaky kladny vztah. to veci velmi ulahci.
je ine, ked ides zehlit preto, lebo to spravna gazdinka jednoducho musi a ine, ked ta to bavi, gazdinka-negazdinka.
podobnym problemom som sa svojho casu borila aj ja a taketo uvedomenia mi celkom pomohli. jasne, ze to neslo hned, ale postupne sa to zlepsilo.

novacka, Ut, 26. 10. 2010 - 17:59

Ahoj Babatobi, ano chapem ta, moj manzel ma tiez stale svoje sportove aktivity tak ako predtym nez sa nam narodil maly, no je to tazke, ked by som prijala aby mi viac pomohol a na druhej strane nechcem, aby stratil to co ma rad, nechcem ho nutit, aj ked mi je niekedy smutno. Keby sam chcel a uvedomoval si ze by mal travit viac casu s dietatom, bolo by to asi lepsie ale ked nechce, nevie, nechce vediet, nebudem ho nutit, ALE ano, je mi niekedy smutno.Ale nase manzelstvo funguje lepsie takto ako s podmienkami a dovolovanim/nedovolovanim. A inak - pises ze este aj studujes, tak to si pri dietati vobec neviem predstavit, ja citam jednu knihu na etapy(niekolko mesiacov) , takze studium by ma absolutne odrovnalo.

babatobi, Pi, 29. 10. 2010 - 14:33

dakujem vam vsetkym za rady aj pochopenie, vela som si z toho zobrala. Zlomené srdce Zlomené srdce je uzasne,ze existuje tento portal a vy vsetky.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama