reklama

pohovor s triednou učitelkou

sklamana82 , 25. 09. 2012 - 15:47

reklama

Ahojte žienky, opať po nejakom čase potrebujem poradit. Skolsky rok sa zacal, moj syn je uz piatak. A zacali sa aj problemy so správanim. Dnes syn doniesol poznamku zo skoly, že bil a skrtil deti. S hrozou som si predstavila dobite deti s modrinami a hned som zacala hukat po svojom ze co si predstavuje. No dieta mi s placom zacalo rozpravat, ze mu deti robia zle v skole: vysmievaju sa mu z oblecenia, ucesu, zubov, vyzoru, zo znamok( moje dieta je priemerny ziak, vsetko mu dlho trva). Tak ich napadol, no nebola to az taka tragedia: kopol im do nohy. Ziadne nasledky na detoch neostali. CO ma zarazilo bolo to, ze len moj syn dostal poznamku a vysiel ako najhorší( viem, ze je riadne cislo, v ziadnom pripade ho nechcem obhajovať), ostatné deti poznámky nedostali, pretože pani ucitelka nemala cas problem riešiť. Dieta nechce ist zajtra do skoly, place. Tak som zavolala triednej ucitelke, a dohodla sa na stretnuti. Uz v telefone mi vsak dala najavo, ze moje dieťa je jednoducho zle a problemove, ja som jej nejako nedokazala oponovat, nejako ma v tom momente nic nenapadlo.
Ak nejaká máte podobnu skusenost, skuste mi poradit, ako mám reagovať pri stretnutí s triednou ucitelkou. Som introvert a bojim sa, že len budem prikyvovať a nakoniec sa nic nevyriesi.


reklama


reklama

dulka, Ut, 25. 09. 2012 - 16:40

Sklamana, urobila si dobre, že si si dohodla schôdzku s triednou učiteľkou. Syn Ti tiež nemusel povedať celú pravdu. Ja mám napr. opačnú skúsenosť, keď dcéra chodila do škôlky. Chodila tam veľmi rada, až raz nastal zlom. Ráno plakala, že tam ísť nechce, lebo tam majú nového spolužiaka, ktorý každému robí zle. Keď som raz išla dcéru večer sprchovať, na nohe mala veľkú modrinu. Povedala, že jej to urobil ten splužiak. Hneď ráno som to riešila s učiteľkou, ktorá mi povedala, že tento chlapec ich nerešpektuje, každému robí zle a ony už nevedia čo s ním robiť. Tak som si poobede počkala na jeho mamu, išla som sa porozprávať s ňou. Jej reakcia bola taká, že jej syn je dobrý, ale keďže sa s ním nikto nechce hrať, tak reaguje takto. Brala to úplne v pohode. Keď to nešlo ani touto cestou, porozprávala som s priamo s ním. Mojej dcére po tomto rozhovore prestal robiť zle, ale keďže sťažností na neho bolo stále viac, nakoniec ho jeho mama preradila do inej škôlky.
Možno v prípade Tvojho syna je to iné, neviem, uvidíš zajtra. A čo máš povedať? To záleží od situácie. Ak sa mu naozaj deti posmievali, určite by som od učiteľky žiadala, aby sa porozprávala aj s nimi. Potom uvidíš čo ďalej.

sklamana82, Ut, 25. 09. 2012 - 16:47

ahoj, tiež sa bojim ,aby nakoniec to nebolo tak, ako pises ty. No moje dieta nepoznam ako agresora, ale je pravda, ze deti sa inak spravaju v skole aj doma. UZ na prvom stupnimal taketo problemy, no ucitelka stale tvrdila, ze je tazke zvladnut triedu, kde je tolko chlapcov. Tak som to uz neriesila, a teraz sa to opakuje opat. No uz som sa to rozhodla riesit, syn stale tvrdi, ze sa mu deti posmievaju, no tiez neviem, ci mu mám veriť. V žiackej sa mu kopia pozamky typu: neustale vyruauje, zabava sa...... Dnes to uz bolo o bitke :( Dufam ,ze z toho nevyjdem ako zla matka

dulka, Ut, 25. 09. 2012 - 18:00

Sklamana, uvidíš, čo Ti povie učiteľka. Urobíš si záver sama. Keďže mal syn takéto problémy už na prvom stupni, nezvažovala si aj návštevu detského psychológa? Ak je bitka následkom toho, že sa mu spolužiaci posmievajú, vedel by mu pomôcť v tom, ako reagovať na ich posmešky. A niekedy pomôže aj zmeniť školu.

mirka11, Ut, 25. 09. 2012 - 19:42

Z tvojho popísania situácie to vyzerá na problém šikanovania. Možno by pomohlo osloviť okrem triedneho učiteľa aj riaditeľku školy a aj požiadať o spoluprácu pedagogicko-psychologickú poradnu.

len ja, Ut, 25. 09. 2012 - 20:59

Možno je tvoj syn po tebe - ak ty nevieš riešiť konfliktné situácie, nenaučil sa to ani on. Stoj si za svojím dieťaťom, tým nechcem povedať, že ho máš nekriticky obhajovať. A nemôže ísť s tebou na pohovor s triednou učiteľkou aj manžel?

adris, Pi, 28. 09. 2012 - 10:01

Už som tu raz písala o problémoch so svojím synom neposednosť, hranie sa, nepozornosť atď. K jeho problémom sa už dávnejšie pridalo tiež napadnutie spolužiakov. Učiteľka to riešila podobne ako v tvojom prípade. Po opakovaní napadnutia a nedôvere k argumentom syna sa on viac uzatváral do seba. Z rozhovoru s učiteľkami tiež vyšiel ako problémový vinník. Pomohla až návšteva psychologičky. Mali sme šťastie na dobrú a odbornú pomoc. Na povrch vyplávala dlhodobá slovná šikana zo strany spolužiakov. Častovali ho prezývkami a posmeškami dosť nevyberanými. Synovi psychologička pomohla s vyrovnaním sa a reakciami a rovnako sme museli zatlačiť aj na riešenie v škole. Takže určite to rieš a neber na ľahkú váhu sťažnosti svojho syna.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama