Pôrod mŕtveho dieťatka

Je mi to ľúto (brokenheart) . Buď silná, nevieme, prečo sa niektoré veci dejú,žiaľ.

Nie neprežila som nič podobné, ale asi sa tak malo stať. Ak veríš v Boha, tak Boh alebo príroda to tak zariadila.
Ani lekári ti nepovedali prečo sa to stalo?

ella,

Eva

Dieťa, ktoré sa má narodiť a chce sa narodiť, tak sa narodí. Nikto ti presne nepovie, prečo sa stalo, čo sa stalo....malo sa to stať, lebo sú veci medzi nebom a zemou, ktoré "obyčajní" nechápeme.
Každý z nás si volí dobu, čas i rodinu, do ktorej sa narodí.
Je to smutné i kruté zároveň, čo sa ti prihodilo...posielam aspoň .
Pusti dušičku tam, kam má ísť a nedrž ju myšlienkami ani smútkom...nemysli na to...príde a vráti sa, keď nastane pre ňu správny čas. Daj času čas.

Moja švagriná porodila pred 14 rokmi svoje prvé dieťatko mrtve.A to rodila v termíne.Nikto jej však nikdy nevysvetlil prečo.
Je ťažké povedať,prečo.Príroda je mocnejšia.

Ella, je mi to moc ľúto.(brokenheart) Ja som to neprežila, ale myslím, že existuje nejaká stránka pre rodičov, ktorí to prežili - niečo s anjelikmi. Možno by ti to trošku pomohlo.

Niekedy je možno lepšie že dieťatko zomrie v brušku, lebo je vlastne anjelik a len zmenil bruško za nebo. Je to veľmi smutné, mne sa toto nestalo no mojej naj kamarátke áno. Lekár jej povedal, že príroda často robí výber bez ohľadu na to ako veľmi nás to zasiahne, aby neriešila čo a prečo lebo aj tak na nič nepríde. Nakoniec prišli na to prečo, no ona to už vedieť nechcela.A potom začali skúšať znovu a o taký mesiac čakajú dvojičky. Teraz sa musíš poriadne vyplakať, vyzúriť, smútiť aby si potom nabrala sily a bola tu pre svoje dve deti. Je mi to veľmi ľúto a tak aspoň na diaľku posielam jedno veľké

prezila som nieco podobné,takze chápem..posielam len snád cas zahojí tvoju bolest v srdci..a na tvoju dcérku mysli ako na malého anjela,ktorý vás tam hore strázi..

Ella

Ella...niekdy nie sú slová na to, aby sme vypovedali, čo cítime. Posielam do duše.

strasne, neviem si to predstavit. Mojej znamej zomrela dcera takto v 36tt,(14 sept.2011) v piatok bola na kontrole vsetko bolo ok, v pondelok dalsia kontrola mala uz bola mrtva, v stredu musela klasicky porodit. Udusila sa pupocnikovou snurou, ktora bola natiesno omotana, nerobili ani pitvu. Stale vraj bola aktivna ked robili utz. V rodine su vsetci zdravotnici, ona psychologicka a muz lekar, nedalo sa tomu nijako predist. na stranke www.modrykonik.sk je tema kde si zeny ktorym umrelo babatko pisu skus sa s nimi porozpravat.

Milá ella, ja som to zažila minulý rok v 31tt, príznaky uplne rovnaké ako u teba. Po pitve sa ukázalo, že sa vytvorila krvná zrazenina v pupočníkovej šnúre, ktorá tak prestala vyživovať dieťaťko (preto aj tá postupne zoslabnutá aktivita dieťaťka v brušku). Teraz, ked sa na to spätne pozerám, rozmýšlam stále, čo som zandedbala, či som na to mala prísť skôr atd, ale zistiť sa to nedá vopred nijako, len prevenciou v prípadnom dalšom tehotenstve...Takže súcitím s tebou, potrvá to ešte véééľmi dlho, kým to bude bolieť trochu menej, ale ten pocit a všetky spomienky človeku ostanú navždy a s tým už len treba žiť, nič iné. Prajem ti veľa sily, aby si to prekonala čo najlepšie.
Ak máš ešte dáke otázky, kludne mi napíš cez Kontakt.

Ahoj Ella, ja som niečo podobné prežila pred 4 mesiacmi. Bola som v 32 tt., a veľmi to bolelo a stále to bolí. Najhoršie na tom je, že ja sa ani dôvod nedozviem, pretože môjmu bábätku sa pitva nerobila, a dôvod? malo iba 870 g, a vraj s takou nízkou hmotnosťou ho na pitvu nevezmú, tak sa to bralo ako potrat. To asi tak zariadila moja "super" doktorka. Nikdy mi na usg nepovedala, že je bábo maličké, vždy bolo všetko ok. Až som prestávala cítiť pohyby, asi jeden - dva dni, a usg už ukázal , že srdiečko mu nebije. Rodila som normálne, bolo to najhošie,čo sa mi v živote stalo. Ale aspoň mám doma moje krásne a zdravé 3 a pol ročné dievčatko, moje slniečko. Teraz mi robia všelijaké vyšetrenia, ale to už asi iba aby sa dok. tvárila, že niečo pre mna robí. Naposledy som bola na hematologii v Ke, tak uvidím, aké budú výsledky, či to nemá na svedomí zlá zrážanlivosť. Veľmi Ti držím pršteky, snaž sa žiť pre svoje dve detičky, aj ja to tak robím. Zabudnúť, nezabudneš, ale snaž sa s tým vyrovnať, aj tak sa to už nedá vrátiť späť. A kľudne mi napíš cez kontakt

Babuľky, všetkým vám posielam veľké