Nemusí to byť len ten kto "nosí nohavice". Myslím, že to závisí od situácie-to znamená, že ak žena má možnosť zarobiť viac, ako chlap, tak to nie je problém. Je však pravda, že chlapi to ťažko znášajú-keď ich polovičky zarábajú viac. No nie všetci-poznám rodinu, kde chlap ostal na materskej, lebo manželka zohnala prácu, kde zarobí viac. Dohodli sa a žiadny problém tam nie je-majú krásny vzťah a hlavne krásnu a zdravú 9 mes.kočku!
Lia, aj u nás to takto bolo. Manžel prišiel o prácu v čase, keď mala dcérka rok a pol. Tak som do práce nastúpila ja, manžel zostal na rodičovskom príspevku. Bol doma s malou rok, našiel si prácu, malá šla do škôlky... Za pätnásť rokov manželstva nebol nezamestnaný. I teraz hľadá, hoci pracovný pomer neskončil. Je to pre nás stresová situácia, pretože bez spomínaných príplatkov prídeme o dosť značnú čiastku. Dúfam, že sa to zmení a nájde niečo lepšie. I keď som si vedomá, že je kopec ľudí, čo sú bez práce úplne 
.
- je zlá doba a keďže to nie je jeho vina, že by sa mu nechcelo pracovať alebo bol vyslovený fluktuant, tak sa to nedá takto zovšeobecňovať, že chlap musí, či mal by zháňať peniaze. Veď v koľkých rodinách muž nepracuje a rodinu drží nad vodou žena! Nad tým sa netráp, myslím, že tvoja kamarátka to má trošku pomýlené, ako to v živote chodí, možno aj preto je už rozvedená...
Ďakujem dievčatá. Som rada, že som počula i povzbudivé slová.
Anita-je mi to ľúto s Tvojím manželom. Držkám palce, aby ste sa z toho čo najrýchlejšie vyhrabali, aby si našiel dobrú robotu! Určite to nie je ľahké, aj tá kríza. Môj brat bol napríklad veľmi lenivý chodiť do roboty, takže, keď ho pred časom prepustili, tak si dlho nehladal robotu(5 rokov)
-bolo mu jedno, že ho živíme, stále sme sa hádali. No našťastie sa spamatal a už desať rokov robí.
Ja som robila v kuse 15 rokov, teraz som na materskej, ale už od začiatku tehotenstva som mala mindráky, či sa po MD zamestnám-a trvá to dodnes. Ešte raz, držím palce, aby si našiel prácu, kde budú dobre platiť, a hlavne, aby ho bavila.
Ja by som povedala, že je niečo pravdy na tom výroku "kto nosí nohavice", lebo nie vždy je to tak, že je to práve chlap. Dnes už myslím naozaj nie je tak dôležité, aby to bol "otec rodiny", kto ju živí i keď verím, že chlapom (aj tým mladým a moderným) sa to ťažko prekonáva (ak to nie sú vyslovení trúdi ).
Bolo by určite hlúpe tlačiť na chlapa, aby si za každú cenu našiel dobre či lepšie platenú prácu, ak tú možnosť nemá - a často tá objektívna situácia je taká, že ju nemá.
Naši mladí v USA napríklad tiež tak fungujú, dcéra má dobré zamestnanie a dobre zarába, tak zaťko ostal doma s malou a občas "odbehne" na nejakú brigádu, aby doniesol nejakú korunku (teda sorry, dolárik) navyše a je to!
Ahojte dievčatá,
chcela by som sa spýtať na váš názor. Manžel pracuje v podniku, kde z dôvodu krízy majú tendenciu im dávať čo najviac plateného voľna /vzniklo z nepreplácaných nadčasov/ a zároveň majú krátené mzdy o príplatky za pohotovosť. Takto bez služobiek a týchto príplatkov zarobia minimum, väčšina chlapov /i môj manžel/ sa snaží si nájsť niečo iné a odísť. Firme to vyhovuje, vyhne sa vyplácaniu odstupného. V zúfalstve nad opísaným stavom som sa posťažovala kamarátke. Je rozvedená a neviem, či jej osobné zlé skúsenosti spôsobili jej negatívny názor na všetko, čo nosí nohavice, ale povedala mi, že podľa nej má chlap zohnať peniaze pre rodinu za každú cenu.
S tým nesúhlasím, ale občas, keď je toho na mňa veľa, zahlodá vo mne červíček pochybností. Aký je váš názor? Naozaj má byť otec živiteľom rodiny? Teda tým hlavným?