reklama

Príbeh

kuriatko , 14. 12. 2010 - 12:09

reklama

Neviem,kde by som mala zaradiť tento príbeh, či do kolónky JA MAMA, ale podľa mňa to vystihuje.Bola som minulý týždeň na prednáške, kde p.prof.rozprávala príbeh z Ruska.Pracovali tam dvaja slováci, ktorí na ulici našli zbitého chlapčeka,ktorého si nikto nevšímal, autá ho obchádzali.Zdvihli ho zo zeme, odniesli na najbližšiu pohotovosť.Bol tam akýsi chlapík, ktorého najprv zaujímalo, či má chlapec nejaký doklad totožnosti.Keďže ho nemal, lebo ho aj okradli, ani sa neunúval zavolať nejakú pomoc lekárov.Chlapčekov stav sa však zhoršoval, tak títo naši chlapi nástojili, aby zavolal lekára.Nakoniec sa dovolali lekárke, ale keď tá zistila, že chlapček nemá ani kartičku poistenca, tak nebola ochotná pomôcť. Chlapček nakoniec zomrel.Plačem Títo naši chlapi,odviezli chlapčeka do márnice, zaplatili nejaký poplatok a odišli.Po príchode domov, zisťovali, čo sa s chlapčekom ďalej dialo, či ho našla rodina. A tu ostali šokovaní.Táto pani doktorka, ktorá nechcela pomôcť chlapčekovi, prišla domov,volala na syna, ale toho nikde. Obvolala všetkých známych, kde by mohol malý byť, ale jeho nikde.Zašla na políciu, tam jej povedali, že v márnici leží nejaký chlapec, nech sa ide pozrieť.A tam v mrazničke, ležal JEJ SYNČEK.Najhoršie na tom bolo, že ten chlapček počul hlas svojej mamy, keď telefonovala s tými našimi slovákmi, ale on sa nevládal ozvať.Muselo to byť pre neho strašné, čo asi prežíval.Plačem Prepáčte, viem, že idú Vianoce, ale tento príbeh mám stále v hlave, každému ho rozprávam,bol to pre mňa silný zážitok.Tak preto, keď prídu vaše detičky zo školy, silno ich pritúlte a povedzte, že ich veľmi milujete.Zlomené srdce


reklama


reklama

lia6, Ut, 14. 12. 2010 - 12:23

Ja to deťom hovorííím stále, každý den aspon zopár krát-sú to také moje lásky...ten príbeh je velmi smutný-nevim síce či je pravdivý, ale ani pomyslieť...posielam Zlomené srdce Objímam Slnko pre anjelika

magic, Ut, 14. 12. 2010 - 13:32

poznam jeden podobny, este z cias tesne po revlucii. v kancelarii sedeli uradnicky, bolo hrozne horuce leto a popri praci pocuvali radio. V spravach okrem ineho hlasili, ze v tom a tom meste, v tej a tej stvrti (v ich meste) auto zrazilo a usmrtilo dieta, co sa vozilo na kolieskovych korculiach na ceste (v tych miestach nebol dobry chodnik pre korcule) a policia sa obracia na rodicov, aby si overili, kde su ich deti, ci niekto niekoho nepohresuje. panie sa o tom chvilu rozpravali a pohorsovali sa nad rodicmi a ich nezodpovednostou. potom jedna z nich zavolala domov, lebo jej dieta malo byt doma v ten den same a malo zaracha. nikto nedvihal. prepadol ju strach. letela domov, dietata nikde. u susedov nebolo, kamarati nic nevedeli. s najhorsimi obavami sla na policiu. a to dieta bolo jej. preslo na korculiach na druhy koniec mesta, auto ho zrazilo pobliz mamininej prace. mozno ju chcelo prekvapit, ktovie.

georgina, Ut, 14. 12. 2010 - 14:16

No, a ja si pri takýchto historkách vždy spomeniem na tzv. mestské legendy. Život píše síce všelijaké príbehy, ale takéto (a podobné) dramatické verzie, ktoré majú spoločné hlavne to, že nikdy neboli zverejnené v nejakom serióznom zdroji, a aspoň s iniciálami hlavných aktérov daného príbehu, sa šíria veľmi vytrvalo a ľudia sa desia, ochkajú, achkajú, pohoršujú sa a podobne.
Nuž, každý sa baví, ako vie... Pohoda

http://www.super.cz/clanek/14280-mestske-legendy.html
http://magazin.atlas.sk/spektrum/najdesivejsie-mestske-legendy/703819.h…
http://www.inzine.sk/article.asp?art=3465
http://www.izurnal.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=2076&It…
...a tak ďalej - na nete je kopec materiálu na túto tému.

ivet36, Ut, 14. 12. 2010 - 16:32

"každý sa baví, ako vie......"Tlieskam Tlieskam Tlieskam ... suhlasim.
ivetMrkám

kuriatko, Ut, 14. 12. 2010 - 16:50

Keď som to sem dávala, nemala som v úmysle baviť sa. Len som napísala, čo bolo odprezentované na prednáške a ako som vyššie spomínala bol to pre mňa silný zážitok. Nepoznám iné historky z netu a ani netvrdím, že táto je pravdivá.Slnko Slnko Ps: Georgína, stále čítam tvoj nick džordžina. A furt, si hovorím, že georgína, ale nejde to.Slnko Asi je to z tej angličtiny a mňa vôbec nenapadlo, že je to odvodené od kvietka.

georgina, Ut, 14. 12. 2010 - 17:00

Kuriatko, keď som písala o bavení sa, mala som na mysli "hry". Moja chyba, mala som to napísať jasnejšie.

Je mi jasné, že ťa ten príbeh veľmi zasiahol - o to v mestských legendách presne ide:
Mestské legendy sa navonok tvária ako pravdivý príbeh, ich hlavný zmysel však nie je opísať udalosť, ale predať kultúrny stereotyp či kolektívnu predstavu. Predmetom mestských legiend sú tri základné témy: strach (typický pre varovné príbehy o vraždách, prepadnutiach a násilných činoch), nechuť a odpor (typické pre tzv. príbehy o kontamináciách - nechutných prísadách v jedle či ľudskom tele) a čierny humor (najčastejšie o smiešnych úrazoch a trapných situáciách).
Na to, aby sa mestské legendy mohli šíriť, musia obsahovať tri základné prvky - emotívny a zábavný príbeh zasadený do reality a s ním spätú uveriteľnosť, ako aj skryté posolstvo, obyčajne v podobe nejakého morálneho apelu alebo kultúrneho stereotypu.

Dala som si tú prácu a pogooglila som. Nielen na slovenských a českých webstránkach, ale aj na ruských. Takúto historku by si minimálne bulvár nenechal ujsť. A nenašla som nič.

Stále je to o tom, že ľudia preberajú informácie bez toho, aby sa zamysleli, či je v nich aspoň zrnko pravdy.
Príbeh je síce silný, ale niekto si ho proste vycucal z prsta a pustil do sveta. Na tom by nebolo nič zlé - svet je plný vymyslených príbehov v knihách, filmoch a tak podobne.
Pokiaľ však ľudia šíria vymyslený príbeh ďalej ako skutočný, to už sa mi nezdá tak celkom košér.

P.S. Áno, môj nick je odvodený od názvu kvetov Úsmev Mrkám.

ivet36, St, 15. 12. 2010 - 14:54

....a predpokldam, ze studujes socialnu pracu.....ivetMrkám

klodik, Ut, 14. 12. 2010 - 21:28

kuriatko čítala som tento príbeh v práci kolegyni, ktorá nás občas informuje o "pikoškách" z Ruska, nakoľko jej dcéra je vydatá za Rusa.Jej konštatovanie?
To je silné, aby to mohlo byť skutočné,ale v Rusku je všetko možné, ani by som sa nečudovala keby sa to fakt bolo stalo.

Ja som zas nemohla akosi uveriť tomu, že v Rumunsku ľudia "bežne" papajú psíkov.Zdalo sa mi to absurdné, až do času keď tam naši chalani boli s tatinom na dovolenke a úplne normálne im to "domorodí" obyvatelia navrhli, že im uvaria nejaké ich vychytené jedlo z psíka, ktorých je popri cestách všade dosť.To bol jeden z tých fakt smutných zážitkov ktorý mali synovia na dovolenke v Rumunsku.Inak nádherná príroda, hory, romantika preveliká.Večer byvakovanie uprostred nejakej narýchlo nájdenej čistinky po tme a ráno sa v ich blízkosti nachádzali volne pasúce sa kone...

no aj tak sa mi tvoj príbeh ako poučenie páčil...život má niekedy veľmi blízko k takýmto absurdnostiam, alebo inak povedané život píše často aj absurdnejšie príbehy ako bol tento...

lydusha (bez overenia), Ut, 14. 12. 2010 - 22:17

Inak aj mailom vie prist pekna kopa "hovadin". Obycajne si kliknem na www.hoax.cz a tam je tiez pekna zbierka pribehov, srdcedrasajucich a na city utociacich....rozne zbierky na deti, pomoc tyranym zvieratam a t d a t d.
Klodik, psi sa jedia aj na Slovensku. A nielen psi. Aj kone a ine "uslachtile" tvory. Keby si nevedela, co mas na tanieri, zblajznes to jedna basen. Ludia az ked sa dozvedia, co jedli, chytaju paniku....dovtedy si pokojne myslia aka fajn divina.

linda999, St, 15. 12. 2010 - 10:52

alebo sa spytaju vopred.
mozu byt oklamani, ale tam uz je potom trosku zvlastny hostitel.
alebo si vyberaju a nejedia nic divne a nezname.
Psie maso si snad s brokolicou nepomyli nikto Mrkám

magic, St, 15. 12. 2010 - 11:10

u mna aspon cast pribehu je pravdiva, lebo to hlasenie v radiu sme s kamoskou poculi, ked sme sa zrovna prehrabavali v jednom z prvych hrabakov u nas a utracali zarobene vreckove (mali sme asi 16). prave preto, ze to bolo z naseho mesta, preto som si to zapamatala. zvysok o tom, ako rodcia zistili, ze je to ich dieta, som pocula neskor. takze co k tomu kto dodal, aby to malo "stavu", neviem.
ale hoaxy niekedy vychadzaju z pravdiveho zakladu, ktory sa vsak cestou cez agenturu JPP vhodne dofarbi. Úsmev
mne len tento pribeh sedel vyznamovo k tomu prvemu - rodic nasledne zistuje, ze to nestastie, ktore ho prilis nezaujimalo, sa tyka prave jeho osobne.

Daniela., St, 15. 12. 2010 - 21:59

Nech už je pravda o hodnovernosti tohto príbehu akakolvek, dolezite je, ze vzdy treba citit, a podla toho aj konat, srdcom. Viem, ze v Rusku je vela veci moznych (nakoniec vsade), ale dost ma prekvapuje reakcia tej lekarky. Po prve, aj ked zraneny, alebo chory clovek nema pri sebe identif. doklady, zakladne liecebne postupy, zabezpecujuce vitalne funcie pacientovi, musi z pozicie lekara vykonat a potom, ludsky ma fascinuje,ze sama ,ako to dalej z pribehu vyplinie, je matkou a ma(la) doma chlapceka v tomto veku. Po pravde, nezda sa mi to. Musela byt riadne cynicka, alebo citovo tupa, ked sa nedokazala "zmilovat" uz len preto.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama